DOI Artikel:
Petrová, Hana: Slovenské maliarstvo sedemdesiatych a zac̆iatku osemdesiatych rokov: pokus o analýzu jeho názorových a vývojových vrstiev
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0034
30
v tvorbě A. Brunovského. Seminárna práca FFUK
v Bratislavě 1972.
'' Výstava roku 1971 v Galérii města Bratislavy zahř-
ňala práce od roku 1989. Pozři: PETERAJOVÁ, L. :
„Farebné sny" Albína Brunovského. Výtvarný život,
16, 1971, č. 10, s. 20—23.
'Sporovnaj HLAVÁČEK, L. : Dialektik reality a fan-
tázie. Výtvarný život, 25, 1980, č. 10, s. 14 n.
to Možno doložit najmä nadväznosf na tvorbu René
Magritta z obdobia polovice tridsiatych a polovice
pätdesiatych rokov.
2" Máme tu na mysli také prúdy novej figurácie, ako
nová imaginácia a magický realizmus. Obidva ter-
míny používáme v zmysle vymedzenia v knihe
THOMAS, K.: Bis heute. Köln 1971.
Vo světových reláciách možno viesf komparáciu
s tvorbou Yvesa Kleina do roku 1960.
-^Spomínaný proces reaktivácie vztahu umenia k vi-
zuálnej réalité na Slovensku, predovšetkým maliar-
stva a. kresby, neprebieha, samozřejmé, ako Speci-
fický fenomén slovenského umenia. Vo svetovom
kontexte možno konstatovat proces radikalizácie
výskumov v tomto smere přibližné od roku 1964,
keď sa konala výstava The Painter and the Photo-
graph v Albuquerque, ktorá naznačila jeden z aspek-
tov — problematiku dialogu maliarstva a fotografie.
Siršie poňatie problému nastolila výstava Aspects of
Realism, Los Angeles 1967, ktorá zahrnula aj proble-
matiku ilúzie a skutočnosti a otázky vizuálnych
stereotypov. Spomínané výstavy nezahrnovali prob-
lematiku v celej šírke, pretože tu neboli prezen-
tované snahy v socialistických štátoch s ich speci-
fickými programovými konceptmi a intenciami.
-3 Snaha navodit emocionálnu reakciu a racionálnu re-
flexiu u diváka nie je vlastná všetkým autonom
v rovnakej miere. Znásobenu účast emocionálnych
prvkov nachádzame u V. Rónaiovej a u J. Filu,
či v niektorých kompozíciách M. Chovanca.
^ Obdobná štylizácia tvaru a riešenie svetelnej mode-
lácie je příznačná pre Dietera Asmusa a Dietmara
Ullricha.
Civilizmus ako afirmatívny vztah .ku skutočnosti
a snaha zachytit moderný život v jeho empirických
podobách má v slovenskom umění zázemie v tvorbě
Stefana Bednára z polovice tridsiatych rokov z čias
jeho pařížského pobytu. Pokračuje vo vojnovej a tesne
povojnovej tvorbě Frica Hoffstädtera, ako aj v diele
niektorých dalších príslušníkov generácie 1909 a 1919
— Jána Zelibského, v povojnovej tvorbě Eugena Ne-
váná a Vincenta Hložníka. V tomto období sa motivic-
ky tematizuje v športových námetoch, vo výjavoch
z městských interiérov a v pohladoch na městské ex-
teriéry. Teritoriálně najbližšie analogie nachádzame
v českom umění už od začiatku storočia (napr.
v tvorbě Miloša Jiránka už od roku 1902) a potom
v tvorbě vojnovej generácie maliarov združených
v Skupině 42 (František Hudeček, František Gross,
Kamil Lhoták), neskôr u Karla Součka a dalších.
V afirmatívnosti vztahu ku skutočnosti určité para-
lely možno viesf s pop-artom, či už v jeho anglickej
alebo americkej verzii, ako aj s francúzskym novým
realizmom.
-ORovnako ako u dalších príslušníkov jeho generácie
ide tu predovšetkým o využitie niektorých elementov
ich tvaroslovia. Svoju úlohu v tomto smere zohrala
i opozícia voči nefiguratívnemu maliarstvu šesfde-
siatych rokov.
^ V tejto myšlienkovej orientácii sa prejavuje jedna
zo zásadných odlišností civilizmu od snáh novej fi-
gurácie.
23 V porovnaní so šesťdesiatymi rokmi ako najpodstat-
nejšie sa tu javia změny v smere afirmatívneho
charakteru nadväzovania a změny v ponímaní ino-
vácie, ktorá sa v sedemdesiatych rokoch nechápe
ako absolútna hodnota.
MojiORaa cjiOBaRnan HŒBOnMCb ceMMRecnTMx n BOChMMRecnTMX roROB — nonMTKa
aHajHMa ee B033pemiecKMx M 3BOjnou;HOHHMx cnoeB
B HacTOHmeň paöoTe paccMOTpeHa npoöneMaTMKa Mo-
noRoro noKOJiemiH cnoBaqKMx xyROxtHMKOB nepuo^a
1970—1980 roROB. ABTop oTMenaeT, uTo 3T0 noxo-
xeHMe ÖMjio nocTaBxeHo nepeR npoOneMy co3RaHMn
OTHOCKTejihHo HOBOH nporpaMMM. EMy He xBaTaao
cymecTBeHHOH noRRepxKKM co cropoHM HenocpeRCTBeH-
HHX npe^UieCTBeHHMKOB M TpaRMRMM. nOTpeÖHOCTb B HO-
BOM opHeHTaqHH, ORHaxo, peajiH30Bajiacb He nyreM
npocToro OTpnqaHHn MCTopnuecKH npe^mecTBOBauiero.
TpaRHpHM Hpe^cTaBJíHeMbic npMMepOM npenoRaBaTeneň
u B Te BpeMeHa axTyanbHMx eBponeMCKMx TenReH-
RMM, COXpaHMJia CBOK) npMBJíeKaTeJIbHOCTb. H BJIM-
HHMe. ORHaKO 3TO BJIHHHHe ÖHJIO He ORH03HaHHO.
OHO nepnano n ncxoRnno rnaBHMM oöpa30M M3 Toro, HTO
OKa3HBanocb npneMneMbiM c TouKM 3peHMH onpeRenniomMx
oörqecTBeHHMx TpeöoBaHMM; npMTOM, ORHaxo, CTpeMneHMe
K npeeMCTBeHHOCTM no OTHomeHMto K M3o6pa3MTenbHbiM
TeHReHqMHM (u He Tonbxo OTenecTBeHHoro npoMcxo^Re-
HHn), axTyanbHMM B Te BpeMeHa, Tox<e cbirpano CBOto ponb.
TaxMM o6pa30M npoM3omno HCoôMKHOBeHHoe M npoTM-
v tvorbě A. Brunovského. Seminárna práca FFUK
v Bratislavě 1972.
'' Výstava roku 1971 v Galérii města Bratislavy zahř-
ňala práce od roku 1989. Pozři: PETERAJOVÁ, L. :
„Farebné sny" Albína Brunovského. Výtvarný život,
16, 1971, č. 10, s. 20—23.
'Sporovnaj HLAVÁČEK, L. : Dialektik reality a fan-
tázie. Výtvarný život, 25, 1980, č. 10, s. 14 n.
to Možno doložit najmä nadväznosf na tvorbu René
Magritta z obdobia polovice tridsiatych a polovice
pätdesiatych rokov.
2" Máme tu na mysli také prúdy novej figurácie, ako
nová imaginácia a magický realizmus. Obidva ter-
míny používáme v zmysle vymedzenia v knihe
THOMAS, K.: Bis heute. Köln 1971.
Vo světových reláciách možno viesf komparáciu
s tvorbou Yvesa Kleina do roku 1960.
-^Spomínaný proces reaktivácie vztahu umenia k vi-
zuálnej réalité na Slovensku, predovšetkým maliar-
stva a. kresby, neprebieha, samozřejmé, ako Speci-
fický fenomén slovenského umenia. Vo svetovom
kontexte možno konstatovat proces radikalizácie
výskumov v tomto smere přibližné od roku 1964,
keď sa konala výstava The Painter and the Photo-
graph v Albuquerque, ktorá naznačila jeden z aspek-
tov — problematiku dialogu maliarstva a fotografie.
Siršie poňatie problému nastolila výstava Aspects of
Realism, Los Angeles 1967, ktorá zahrnula aj proble-
matiku ilúzie a skutočnosti a otázky vizuálnych
stereotypov. Spomínané výstavy nezahrnovali prob-
lematiku v celej šírke, pretože tu neboli prezen-
tované snahy v socialistických štátoch s ich speci-
fickými programovými konceptmi a intenciami.
-3 Snaha navodit emocionálnu reakciu a racionálnu re-
flexiu u diváka nie je vlastná všetkým autonom
v rovnakej miere. Znásobenu účast emocionálnych
prvkov nachádzame u V. Rónaiovej a u J. Filu,
či v niektorých kompozíciách M. Chovanca.
^ Obdobná štylizácia tvaru a riešenie svetelnej mode-
lácie je příznačná pre Dietera Asmusa a Dietmara
Ullricha.
Civilizmus ako afirmatívny vztah .ku skutočnosti
a snaha zachytit moderný život v jeho empirických
podobách má v slovenskom umění zázemie v tvorbě
Stefana Bednára z polovice tridsiatych rokov z čias
jeho pařížského pobytu. Pokračuje vo vojnovej a tesne
povojnovej tvorbě Frica Hoffstädtera, ako aj v diele
niektorých dalších príslušníkov generácie 1909 a 1919
— Jána Zelibského, v povojnovej tvorbě Eugena Ne-
váná a Vincenta Hložníka. V tomto období sa motivic-
ky tematizuje v športových námetoch, vo výjavoch
z městských interiérov a v pohladoch na městské ex-
teriéry. Teritoriálně najbližšie analogie nachádzame
v českom umění už od začiatku storočia (napr.
v tvorbě Miloša Jiránka už od roku 1902) a potom
v tvorbě vojnovej generácie maliarov združených
v Skupině 42 (František Hudeček, František Gross,
Kamil Lhoták), neskôr u Karla Součka a dalších.
V afirmatívnosti vztahu ku skutočnosti určité para-
lely možno viesf s pop-artom, či už v jeho anglickej
alebo americkej verzii, ako aj s francúzskym novým
realizmom.
-ORovnako ako u dalších príslušníkov jeho generácie
ide tu predovšetkým o využitie niektorých elementov
ich tvaroslovia. Svoju úlohu v tomto smere zohrala
i opozícia voči nefiguratívnemu maliarstvu šesfde-
siatych rokov.
^ V tejto myšlienkovej orientácii sa prejavuje jedna
zo zásadných odlišností civilizmu od snáh novej fi-
gurácie.
23 V porovnaní so šesťdesiatymi rokmi ako najpodstat-
nejšie sa tu javia změny v smere afirmatívneho
charakteru nadväzovania a změny v ponímaní ino-
vácie, ktorá sa v sedemdesiatych rokoch nechápe
ako absolútna hodnota.
MojiORaa cjiOBaRnan HŒBOnMCb ceMMRecnTMx n BOChMMRecnTMX roROB — nonMTKa
aHajHMa ee B033pemiecKMx M 3BOjnou;HOHHMx cnoeB
B HacTOHmeň paöoTe paccMOTpeHa npoöneMaTMKa Mo-
noRoro noKOJiemiH cnoBaqKMx xyROxtHMKOB nepuo^a
1970—1980 roROB. ABTop oTMenaeT, uTo 3T0 noxo-
xeHMe ÖMjio nocTaBxeHo nepeR npoOneMy co3RaHMn
OTHOCKTejihHo HOBOH nporpaMMM. EMy He xBaTaao
cymecTBeHHOH noRRepxKKM co cropoHM HenocpeRCTBeH-
HHX npe^UieCTBeHHMKOB M TpaRMRMM. nOTpeÖHOCTb B HO-
BOM opHeHTaqHH, ORHaxo, peajiH30Bajiacb He nyreM
npocToro OTpnqaHHn MCTopnuecKH npe^mecTBOBauiero.
TpaRHpHM Hpe^cTaBJíHeMbic npMMepOM npenoRaBaTeneň
u B Te BpeMeHa axTyanbHMx eBponeMCKMx TenReH-
RMM, COXpaHMJia CBOK) npMBJíeKaTeJIbHOCTb. H BJIM-
HHMe. ORHaKO 3TO BJIHHHHe ÖHJIO He ORH03HaHHO.
OHO nepnano n ncxoRnno rnaBHMM oöpa30M M3 Toro, HTO
OKa3HBanocb npneMneMbiM c TouKM 3peHMH onpeRenniomMx
oörqecTBeHHMx TpeöoBaHMM; npMTOM, ORHaxo, CTpeMneHMe
K npeeMCTBeHHOCTM no OTHomeHMto K M3o6pa3MTenbHbiM
TeHReHqMHM (u He Tonbxo OTenecTBeHHoro npoMcxo^Re-
HHn), axTyanbHMM B Te BpeMeHa, Tox<e cbirpano CBOto ponb.
TaxMM o6pa30M npoM3omno HCoôMKHOBeHHoe M npoTM-