DOI Artikel:
Abelovský, Ján: Mladé slovenské maliarstvo sedemdesiatych rokov: (bezkonfliktová generácia?)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0043
39
Jozef B^báTc; Kctíarma, oíej, 7977. Foto P. MeÍMŠ
riálom; omnoho dóležitejšia je metoda zobra-
zenia, a najma stereotypy zobrazenia, ktoré
chcú pósobit spoločensky aj esteticky. Obraz
sa takto stává metonymiou ,,večnej témy" (mier,
vojna, láska, práca), čím sa jeho významovost
aktualizuje v rovině etického imperativu.
Táto tendencia sa uplatňuje najma v dielach
niektorých z posledných absolventův prof. Ma-
tějku (S. Brezina, M. Chovanec, M. Kornúcik,
M. Mravec, E. Zelina), ktorí na rozdiel od váč-
šiny uchovávajú tradicie školy. Dnes sú to už
skór protagonisti mladej generácie než jej pří-
slušníci. A čo je zvlášť zaujímavé, sú to prvo-
lezci bez nasledovníkov. Stojí za úvahu preskú-
mať bližšie příčiny až nepochopitelné rychlého
vyčerpania sa vplyvu mátej ko vskej školské j
maniery, ktorej přitažlivost dokazujú ešte škol-
ské práce absolventov jeho nástupců prof. Gaj-
doša. Možno hypoteticky předpokládat, že ge-
neračná snaha o harmonizáciu uměleckého vi-
denia světa jednoducho nemohla přijat tento
imanentne disharmonický spósob výkladu světa.
To je však asi len jedna z možností vysvetlenia
situácie. Fakt je totiž aj to, že demokratické
ovzdušie Matěj kovej špeciálky priam provoko-
valo poslucháčov k velmi skorej formulácii ra-
dikálnych výtvarných experimentov v hrani-
ciach súčasných světových tendencií.^ Na
druhé j straně mátej ko vský kompozičný spósob
využívajúci pósobenie monumentálněj a dekora-
tívnej formy sa uchoval v tvorbě viacerých
absolventov oddelenia, ktorí sa v praxi věnovali
viac-menej výtvarnej práci pre interiérová
a exteriérová architektúruý3
A tak v súčasnosti len spomínaní jednotlivci
uplatňujú kedysi taký frekventovaný spósob
odvážnej maliarskej traktácie velkej dynamic-
kej formy, aby prostredníctvom nej vyjadřovali
všeplatné humanistické pravdy. Vztah medzi
vnútornou projekciou individuálnej představy
a úsilím o objektivnost nadčasovej alegorie sa
však po čase stal pre nich priúzky. To bol
zrejme dostatočný podnět na pokusy o pře-
konáme konvencií školenia buď smerom k ob-
sahovo civilnějšej malbě (M. Chovanec), '^ alebo
k významovo diferencovanejšiemu a tvarovo
disciplinovanejšiemu výtvarnému názoru (S.
Brezina, E. Zelina).
Akousi podskupinou tohto štylizujúceho
a symbolizujúceho trendu je orientácia zužitkú-
Jozef B^báTc; Kctíarma, oíej, 7977. Foto P. MeÍMŠ
riálom; omnoho dóležitejšia je metoda zobra-
zenia, a najma stereotypy zobrazenia, ktoré
chcú pósobit spoločensky aj esteticky. Obraz
sa takto stává metonymiou ,,večnej témy" (mier,
vojna, láska, práca), čím sa jeho významovost
aktualizuje v rovině etického imperativu.
Táto tendencia sa uplatňuje najma v dielach
niektorých z posledných absolventův prof. Ma-
tějku (S. Brezina, M. Chovanec, M. Kornúcik,
M. Mravec, E. Zelina), ktorí na rozdiel od váč-
šiny uchovávajú tradicie školy. Dnes sú to už
skór protagonisti mladej generácie než jej pří-
slušníci. A čo je zvlášť zaujímavé, sú to prvo-
lezci bez nasledovníkov. Stojí za úvahu preskú-
mať bližšie příčiny až nepochopitelné rychlého
vyčerpania sa vplyvu mátej ko vskej školské j
maniery, ktorej přitažlivost dokazujú ešte škol-
ské práce absolventov jeho nástupců prof. Gaj-
doša. Možno hypoteticky předpokládat, že ge-
neračná snaha o harmonizáciu uměleckého vi-
denia světa jednoducho nemohla přijat tento
imanentne disharmonický spósob výkladu světa.
To je však asi len jedna z možností vysvetlenia
situácie. Fakt je totiž aj to, že demokratické
ovzdušie Matěj kovej špeciálky priam provoko-
valo poslucháčov k velmi skorej formulácii ra-
dikálnych výtvarných experimentov v hrani-
ciach súčasných světových tendencií.^ Na
druhé j straně mátej ko vský kompozičný spósob
využívajúci pósobenie monumentálněj a dekora-
tívnej formy sa uchoval v tvorbě viacerých
absolventov oddelenia, ktorí sa v praxi věnovali
viac-menej výtvarnej práci pre interiérová
a exteriérová architektúruý3
A tak v súčasnosti len spomínaní jednotlivci
uplatňujú kedysi taký frekventovaný spósob
odvážnej maliarskej traktácie velkej dynamic-
kej formy, aby prostredníctvom nej vyjadřovali
všeplatné humanistické pravdy. Vztah medzi
vnútornou projekciou individuálnej představy
a úsilím o objektivnost nadčasovej alegorie sa
však po čase stal pre nich priúzky. To bol
zrejme dostatočný podnět na pokusy o pře-
konáme konvencií školenia buď smerom k ob-
sahovo civilnějšej malbě (M. Chovanec), '^ alebo
k významovo diferencovanejšiemu a tvarovo
disciplinovanejšiemu výtvarnému názoru (S.
Brezina, E. Zelina).
Akousi podskupinou tohto štylizujúceho
a symbolizujúceho trendu je orientácia zužitkú-