Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 40
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0044
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
40

vajúca dedičstvo imaginatívnej maïby. Za-
pósobil tu predovšetkým příklad malby A. Bru-
novského a íarebnej grafiky V. Gažoviča. Na-
pokon váčšina z určujúcich osobností tohto
směru sa povodně školila na oddeleniach gra-
fiky a ilustrácie a grafickou tvorbou sa sústav-
ne zaoberá. Malbu Olgy Johanidesovej, Viery
Feďkovičovej, Dušana Kállaya, Mariána Mina-
roviča, Karola Ondreičku^ a i. určuje záujem
o emotivně možnosti vyvierajúce zo vztahu
mentálněj a apriórnej skutočnosti. Tento vztah
je spravidla prestúpený racionálnou myšlienko-
vou konštrukciou využívajúcou prekrývanie
reálnej motivácie a subjektivné interpretované-
ho námětu. Významová mnohoznačnost teda
vyviera z protichodnosti medzi vcítěním sa
a intelektuálnym odstupom. V zásadě toto sme-
rovanie, najma v závere sedemdesiatych rokov,
do istej miery splývá s novofiguratívnymi ten-
denciami rozoberanými vyššie.
Záverom našich úvah o ideovo-obsahových
i výrazových rozmeroch súčasného mladého
maliarstva třeba zdórazniť, že nám išlo o postih-
nu tie základných obry sov jeho názorové j dife-
renciácie. Táto snaha si, prirodzene, vyžadovala
isté zovšeobecnenie hodnotiacich súdov a glo-
balizáciu problematiky. Preto nemohla dospieť
až k detailnému rozboru jednotlivých autor-
ských koncepcií. Pokúsili sme sa predovšetkým
o vytypovanie podstatných a konštantne plat-
ných spoločenských, historicko-vývinových, pri-
márné výtvarných i individuálně psychologic-
kých fenoménov utvárajúcich celkový obraz,
umělecký program mladej generácie nášho ma-
liarstva.
Rozpátie tohto programu sme skúmali vo via-
cerých rovinách. Došli sme k názoru, že v rovi-
ně formovo-výrazových štruktúr je tento prog-
ram historicko-vývinovo redundantný. To zna-
mená, že akceptuje už dosiahnuté výsledky bez
výraznejšieho úsilia o htadanie nových možností
v rovině formy. Zhodnocovanie tradicií a pří-
kladu formovo-výrazového aparátu neoimpre-
sívnej štylizácie, informelu, kubizujúceho ex-
presionizmu, novej figurácie, hyperrealizmu,
fotorealizmu a magickej malby je v zásadě
sprostredkované školou, resp. zložitejším a kom-
plikovanějším působením súboru vplyvov, uplat-


Enbo Zeíma; Jazdec. oZej, ^980. Foío P. Metná

ňujúcich sa v atmosféře školských ateliérov
v období šesťdesiatych a začiatku sedemdesia-
tych rokov. Nová generácia sa postavila k nim
skór apologeticky ako kriticky.
Třeba však pripomenúf, že vztah k tradicii
bol do istej miery ambivalentný. To znamená,
že spomínaná redundantnosf sa vyčerpala pre-
dovšetkým v oblasti formovo-výrazových pro-
striedkov v záujme uspokojenia snáh o novů
formuláciu realistickej platformy. Hfadanie no-
vého programu sa však odohralo v kvalitativně
inej rovině, v rovině nového obsahu a novej
idey.
A preto sa aj v rámci ideovo-obsahových
štruktúr diela „narába'* s tradíciou ovela vol-
nejšie a menej konzekventne. Bez váčších prob-
lémov sa preberajú často protikladné výtvar-
né vplyvy a inšpiračné vzory. Filiačné výcho-
diská týchto snáh boli rôznorodé a v doterajšom
texte sme ich už dostatočne opísali. Všimnime
si však, že sa upřednostňovali také etalony vý-
tvarných vzorov, ktoré potenciálně vytvárali
předpoklady na harmonizuj úci obsah a senti-
mentálně posolstvo diela.
Pravda o svete sa teda nachádza v mierovom
spojení ,,ja" so svetom. Přitom však nejde o pre-
loading ...