Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 41
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0045
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
41

zentáciu nějakých ideálne vypreparovaných
pojmov. Výrazná je táto skutočnosí, znamena-
júca najma úsilie o nekonfliktnost, predo-
všetkým v autorsky najpočetnejšom a vývi-
novo rozhodujúcom civilistickom trende: kore-
lácia íudského, spoločenského a prírodného
směruje jednoznačné k humanizácii aparátu
civilizačných íoriem, humanizácii, uskutočňo-
vanej v obraze vzájomným přestupováním sa
ich pojmovej vizuálnosti. Právě v tejto socia-
bilité (aj napriek rizikám tézovosti a schema-
tizmu) nachádzame najvýraznejšiu devízu, pod-
statu životného i uměleckého světonázoru mla-
dej tvorby. Zároveň v nej vidíme platformu, na
ktorej sa uskutočňoval přesah z konvencií dote-
rajšieho vývinu nasej malby, únik z konvencií
jej významového a obsahového zmyslu smerom
k originálnějšej generačnej maliarskej výpovědi.
Poznali sme teda, že súčasná mladá malba
představuje poměrně zložitý a diferencovaný
fenomén, ktorý sa nedá definovat jednoznač-
ným taxonomickým súdom. Jej názorová štruk-
túra je napokon otvoreným systémom, ktorého
skutočné hodnoty preverí až další vývin. Možno
aj preto nás viac ako vyslovovanie definitív-
nych hodnotení fascinovala otázka povahy jej
spoločenskej existencie a oprávněnosti. Usilo-
vali sme sa, podlá možností, o přesné vyjadrenie
charakteru korelácie mladého umenia a súčas-
ného stavu spoločenského vedomia. Jednoduch-
šie povedané: pýtali sme sa na to, do akej miery
napíňa mladá malba íunkciu „predstihujúceho"
odrazu skutočnosti nášho života a myslenia.
Domnievame sa, že sa přitom dostatočne zdů-
raznil význam relevantných spoločensko-inšti-
tucionálnych faktorov vonkajšieho i vnútorného
mechanizmu systému výtvarnej kultury, v kto-
rom sa realizovala nová generácia. Zároveň sme
sa usilovali vyhnúf vulgarizujúcemu vytváraniu
násilných paralelit medzi sociálnym a umělec-
kým. Dospěli sme k poznaniu, že mladé ma-
liarstvo sa v tvorbě svojej ambicióznejšej časti
usiluje vyslovit k základnéj výtvarnej dileme
súčasnosti — k možnostiam komunikácie lud-
skej skúsenosti z nášho života.
Deje sa tak predovšetkým na pode figurálnej
a krajinárskej malby civilistickej orientácie.
Podstatné je však to, že prvotné okúzlenie vizu-

álnymi znakmi našej epochy je latentne vý-
znamovo překrývané zdůrazňováním 1'udských
aspektov, fenoménmi spoločenskými i ludsky
psychologickými. Tým sa dá vysvětlit aj přetr-
vává júca aktuálnost antropologickéj orientácie,
účastný záujem o člověka a jeho každodenný
život, či už v podobě neosurreálnych a novo-
figuratívnych tendencií, alebo v obsahovo zúže-
nejšom interpretovaní optickéj podoby jeho ži-
votného prostredia (krajinomalba, zátišie, por-
trét). Jednako však podstatnejšiu část originál-
nosti přínosu mladých nachádzame v obo-
hatení uměleckého chápania světa integráciou
ašpecifického. Zužitkovanie niektorých mimo-
umeleckých foriem ludskej duchovnej aktivity
v hmotnom celku diela sa stává jedným z naj-
účinnejších prostriedkov rušenia protikladu me-
dzi výlučnostou uměleckého artefaktu a realitou
života.
Roku 1957 básník Milan Rúfus napísal ná-
sledovně generačně vyznanie do katalogu praž-
skej výstavy predchodcov dnešných mladých:
,,V detstve nám dlho hovořili: Duch. Hovořili
nám: Krása. Hovořili nám: Člověk. Počiatočné
písmená týchto pojmov nezabudli byť pri ni-
jakej příležitosti velké a všetko, čo sa dialo
mimo, bolo akosi kvóli nim. Bolí sme mladí
a malí sme rešpekt před týmito iniciálami.
Ale rástli sme vedla nich a pomaly sme odha-
dovali, kolko skutočného sa nemilosrdné tratí
na riedkom site velkolepých fráz." '6
Skepsa znejúca z tohto poetizujúceho mani-
festu, ale i túžba po nájdení pravých 1'udských
a uměleckých hodnot primárné poznačili tvár-
nost mladých generačných vln šestdesiatych
rokov. Ak by sme chceli formulovat analogický
programový text dnešnej mladej výtvarnej ge-
nerácie, zrejme by sme sa vyjadřovali v ovela
sentimentálnejšom, takpovediac harmonickom
duchu. Optimistická tendenčnost, bezvýhradné
akceptovanie kladného vztahu k podstatným
javom súčasnosti, odovzdaná súvzťažnosť a účast
na spoločenskom dianí: to všetko celkom vý-
stižné charakterizuje mladú výtvarnú gene-
ráciu. Prirodzený spoločenský postoj mladých
umelcov však nie je definitívnou zárukou kva-
lity ich spoločenského pósobenia. Tá sa odha-
luje až v nemilosrdnej konfrontácii kon-
loading ...