DOI Artikel:
Abelovský, Ján: Mladé slovenské maliarstvo sedemdesiatych rokov: (bezkonfliktová generácia?)
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0046
42
krétneho diela so skutočnosťou. Realizmus účas-
ti totiž nemóže znamenat pasívnu deskripciu
reality, ani výtvarnú interpretáciu dávno zná-
mých právd. Umenie nie je len poznáváním, je
aj projektováním a modelováním reality rela-
tivné novej a perspektivné možnéj. A právě
Poznámky
* Poučenie z krizového vývoja v nasej straně a spoloč-
nosti po XIII. zjazde KSČ. Bratislava 1973. Pozři
tiež zborník Za socialistické umenie. Bratislava 1974,
s. 241.
2 Aktuálnymi otázkami socialistického realizmu sa
zaoberali: ŠINDELÁŘ, D.: Realizmus a socialistický
realizmus. Výtvarná .kultura, 1, 1977, č. 2, s. 1—12;
KONEČNÝ, D. : .Současné problémy socialistického
realizmu. Tamže, 2, 1978, č. 1, s. 1—22.
2 Ide vačšinou o absolventov oddelenia krajinářského
a figurálneho maliarstva (prof. Želibský) : I. Dulan-
ský, 1967; L. Berger, 1970; D. Srvátka, 1971; J. Jaňák
a J. Kudlička, 1972; D. Bada, 1973; V. Kováč, 1975;
Š. Roskoványi a M. Zilík, 1976. B. Bača absolvoval
roku 1968 na oddělení monumentálnej malby (prof.
Matějka), L. Hološka, 1968, absolvoval na oddělení
portrétněj a kompozičněj malby (prof. Mudroch),
S. Harangozó, 1973, na oddělení užitého a dekoratív-
neho maliarstva (prof. Dubay) a M. Dúbravec, 1973,
na oddělení volnej grafiky a ilustrácie (prof. Dubay).
* Charakteristickým prípadom tejto technologickej
a výrazovej dichotomie je Vladimír Kováč. V pas-
teloch je typickým príslušníkom Zelibského školy,
dosahujúcim specifickou technikou delikátně svetel-
no-priestorové efekty. Oleje komponuje v ortodoxně
„industriálnom štýle" filovskej orientácie.
5 Autochtónnosf a relativná výnimočnosf maliarskeho
programu L. Hološku je daná zrejme aj odlišným
školením. Patří medzi posledných absolventov prof.
Mudrocha, z ktorých okrem J. Bergera sú význam-
nější ešte Jozef Gális, Cyril Kořeň a Ivan Kříž,
rozvíjajúci kultivované koloristické tradicie a ruko-
pisná faktúru postimpresionistického dedičstva;
v niektorých prípadoch smerujú až k prahom čistej
výtvamej senzibility monochrómov (napr. biele kom-
pozície Jozefa Gálisa).
n Vedúcimi osobnosfami tohto trendu sú zasa absol-
venti špeciálky prof. Zelibského: M. Rašla, 1970;
M. Hrčka, 1973; V. Kováč, 1975; z mladších najmä
St. Flak a P. Darnády, 1979. K nim sa ešte pripája P.
Kalman (odd. úžitkového a dekoratívneho maliarstva,
prof. Dubay, 1973). Celkom zvláštnym prípadom je
V. Hulík, ktorý s týmto trendom konverguje len
v týchto dimenziách sa nachádza deliaca čiara
medzi súčasným mladým uměním a výtvormi
umelcov mladých len rokom narodenia. Tomu
prv spomenutému umeniu sme predovšetkým
věnovali túto štúdiu.^
ranou tvorbou (1974—1977), tematicky viazanou k in-
dustriálnemu motivu a civilizmu (štipendijné pobyty
v Slovnafte a v DPMB).
' Na bratislavskej Škole uměleckého priemyslu študo-
vali napr. M. Hrčka, J. Jaňák, V. Kováč, M. Rašla,
všetko neskorší poslucháči prof. Zelibského.
sVyvrcholenie Rašlových syntetických snáh znamená
séria obrazov vytvořených v rámci študijného po-
bytu v bratislavskom Elektrovode (1976), v ktorých
využívá účinky jemnej a noblesnej maliarskej íak-
túry konfrontované! s technicistickými fragmentár-
nymi motívmi a vkládanými nevýtvarnými materiál-
mi (dierne pásky a pod.). Přibližné od toho času
Rašla opúšfa už dodatočne zmapované cesty ,,indus-
triálnej" štylizácie v prospěch komornejšieho, su-
jetového maliarstva, ktorým ovplyvnil váčšinu ne-
skorších absolventov oddelenia.
9 Vysokú školu výtvarných umění absolvovali v týchto
rokoch: S. Bobota^ 1966 (prof. Matějka), J. Bubák,
1975 (prof. Matějka), J. Berger, 1968 (prof. Mudroch),
N. Feďkovič, 1972 (VŠUP v Prahe, prof. Sklenář),
V. Rónaiová, 1976 (prof. Dubay), U. Zmetáková, 1977
(prof. Dubay).
n* Všetci sú absolventi odd. monumentálneho maliarstva
(prof. Gajdoš) s výnimkou D. Polakoviča, 1976, odd.
knižnej tvorby.
Obidvaja absolvovali roku 1974 odd. monumentálneho
maliarstva (doc. F. Gajdoš).
12 Boli to predovšetkým V. Jakubík, absolvoval roku
1970, M. Bočkay, 1970, D. Tóth, 1972, K. Bočkayová,
1974, D. Fischer, 1974, V. Hulík, 1974, I. Minárik,
1974.
13 Myslíme tým F. Blažu, absolvoval roku 1970, P. Gúnt-
hera, 1970, E. Končekovú, 1970, E. Cisárovú, 1972,
I. Chapčáka, 1973, K. Zavarskú, 1975 a i.
M Tvorba Milana Chovanca představuje jeden z naj-
výraznejších príkladov programovo íiguratívnej
orientácie v celkových súvislostiach súčasnej malby.
Na rozdiel od generačných druhov sa jednoznačné
přiklonil k příkladu Picassovho neoklasicizmu, ktorý
v duchu školenia rozvijal na pode obsahového vita-
lizmu a obsahovej angažovanosti. Mimoriadne dóležitá
je posledná perioda jeho tvorby závěru sedemdesia-
krétneho diela so skutočnosťou. Realizmus účas-
ti totiž nemóže znamenat pasívnu deskripciu
reality, ani výtvarnú interpretáciu dávno zná-
mých právd. Umenie nie je len poznáváním, je
aj projektováním a modelováním reality rela-
tivné novej a perspektivné možnéj. A právě
Poznámky
* Poučenie z krizového vývoja v nasej straně a spoloč-
nosti po XIII. zjazde KSČ. Bratislava 1973. Pozři
tiež zborník Za socialistické umenie. Bratislava 1974,
s. 241.
2 Aktuálnymi otázkami socialistického realizmu sa
zaoberali: ŠINDELÁŘ, D.: Realizmus a socialistický
realizmus. Výtvarná .kultura, 1, 1977, č. 2, s. 1—12;
KONEČNÝ, D. : .Současné problémy socialistického
realizmu. Tamže, 2, 1978, č. 1, s. 1—22.
2 Ide vačšinou o absolventov oddelenia krajinářského
a figurálneho maliarstva (prof. Želibský) : I. Dulan-
ský, 1967; L. Berger, 1970; D. Srvátka, 1971; J. Jaňák
a J. Kudlička, 1972; D. Bada, 1973; V. Kováč, 1975;
Š. Roskoványi a M. Zilík, 1976. B. Bača absolvoval
roku 1968 na oddělení monumentálnej malby (prof.
Matějka), L. Hološka, 1968, absolvoval na oddělení
portrétněj a kompozičněj malby (prof. Mudroch),
S. Harangozó, 1973, na oddělení užitého a dekoratív-
neho maliarstva (prof. Dubay) a M. Dúbravec, 1973,
na oddělení volnej grafiky a ilustrácie (prof. Dubay).
* Charakteristickým prípadom tejto technologickej
a výrazovej dichotomie je Vladimír Kováč. V pas-
teloch je typickým príslušníkom Zelibského školy,
dosahujúcim specifickou technikou delikátně svetel-
no-priestorové efekty. Oleje komponuje v ortodoxně
„industriálnom štýle" filovskej orientácie.
5 Autochtónnosf a relativná výnimočnosf maliarskeho
programu L. Hološku je daná zrejme aj odlišným
školením. Patří medzi posledných absolventov prof.
Mudrocha, z ktorých okrem J. Bergera sú význam-
nější ešte Jozef Gális, Cyril Kořeň a Ivan Kříž,
rozvíjajúci kultivované koloristické tradicie a ruko-
pisná faktúru postimpresionistického dedičstva;
v niektorých prípadoch smerujú až k prahom čistej
výtvamej senzibility monochrómov (napr. biele kom-
pozície Jozefa Gálisa).
n Vedúcimi osobnosfami tohto trendu sú zasa absol-
venti špeciálky prof. Zelibského: M. Rašla, 1970;
M. Hrčka, 1973; V. Kováč, 1975; z mladších najmä
St. Flak a P. Darnády, 1979. K nim sa ešte pripája P.
Kalman (odd. úžitkového a dekoratívneho maliarstva,
prof. Dubay, 1973). Celkom zvláštnym prípadom je
V. Hulík, ktorý s týmto trendom konverguje len
v týchto dimenziách sa nachádza deliaca čiara
medzi súčasným mladým uměním a výtvormi
umelcov mladých len rokom narodenia. Tomu
prv spomenutému umeniu sme predovšetkým
věnovali túto štúdiu.^
ranou tvorbou (1974—1977), tematicky viazanou k in-
dustriálnemu motivu a civilizmu (štipendijné pobyty
v Slovnafte a v DPMB).
' Na bratislavskej Škole uměleckého priemyslu študo-
vali napr. M. Hrčka, J. Jaňák, V. Kováč, M. Rašla,
všetko neskorší poslucháči prof. Zelibského.
sVyvrcholenie Rašlových syntetických snáh znamená
séria obrazov vytvořených v rámci študijného po-
bytu v bratislavskom Elektrovode (1976), v ktorých
využívá účinky jemnej a noblesnej maliarskej íak-
túry konfrontované! s technicistickými fragmentár-
nymi motívmi a vkládanými nevýtvarnými materiál-
mi (dierne pásky a pod.). Přibližné od toho času
Rašla opúšfa už dodatočne zmapované cesty ,,indus-
triálnej" štylizácie v prospěch komornejšieho, su-
jetového maliarstva, ktorým ovplyvnil váčšinu ne-
skorších absolventov oddelenia.
9 Vysokú školu výtvarných umění absolvovali v týchto
rokoch: S. Bobota^ 1966 (prof. Matějka), J. Bubák,
1975 (prof. Matějka), J. Berger, 1968 (prof. Mudroch),
N. Feďkovič, 1972 (VŠUP v Prahe, prof. Sklenář),
V. Rónaiová, 1976 (prof. Dubay), U. Zmetáková, 1977
(prof. Dubay).
n* Všetci sú absolventi odd. monumentálneho maliarstva
(prof. Gajdoš) s výnimkou D. Polakoviča, 1976, odd.
knižnej tvorby.
Obidvaja absolvovali roku 1974 odd. monumentálneho
maliarstva (doc. F. Gajdoš).
12 Boli to predovšetkým V. Jakubík, absolvoval roku
1970, M. Bočkay, 1970, D. Tóth, 1972, K. Bočkayová,
1974, D. Fischer, 1974, V. Hulík, 1974, I. Minárik,
1974.
13 Myslíme tým F. Blažu, absolvoval roku 1970, P. Gúnt-
hera, 1970, E. Končekovú, 1970, E. Cisárovú, 1972,
I. Chapčáka, 1973, K. Zavarskú, 1975 a i.
M Tvorba Milana Chovanca představuje jeden z naj-
výraznejších príkladov programovo íiguratívnej
orientácie v celkových súvislostiach súčasnej malby.
Na rozdiel od generačných druhov sa jednoznačné
přiklonil k příkladu Picassovho neoklasicizmu, ktorý
v duchu školenia rozvijal na pode obsahového vita-
lizmu a obsahovej angažovanosti. Mimoriadne dóležitá
je posledná perioda jeho tvorby závěru sedemdesia-