Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 50
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0054
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
50



Vdori/, ^a*e.sba pe?*om tM-šowi, 1945. Foto E. Mtšm*ouá
priek svědectvu o rozpornosti ïudskej prirodze-
nosti a existencie.
Úcta k tradicii, navidomoči přítomná v Hlož-
níkovom diele, nekoná funkciu zvázovača rúk,
ako to bývá u iných, ktorí nevedia vidiet póza
a ponad tradíciu, a preto im vlastně zostáva
zastretý pohíad napřed. Hložník napriek vzta-
hom k spomenutej tradicii neváhal pustit sa do
zápasu ani s jedným z kánonov, ktoré táto tra-
dícia stelesňovala. Pohl'ad do jeho studijného
materiálu, ale aj intimně zoznamovanie sa
s periodizáciou jeho tvorby ukazuje, že v pro-
cese dozrievania a práce mu vždy išlo o dialek-
tiku medzi nadvázovaním a odpútavaním sa.
V každom vý vino vom období sleduje určitý
program až do jeho krajných možností, teda aj
s rizikom, že bude musiet popři et zákon tra-
dicie. Po vzrušenom zápasení o vyjadrenie ak-
tuálnej, dakedy neodbytnej myšlienky dochá-

dza potom (aj nevdojak) k zmiereniu so záko-
nom, ale na kvalitativně novej rovině.
Na pozadí povedaného sa zdá, že Hložníkova
vola k novému sa do velkej miery podriaďuje
odkazu klasiky. Presnejšie by sa mohlo povedat,
že v Hložníkovom tvorivom subjekte existuje
neodmyslitelné vedomie kontinuity a totožnosti
dějin umenia popři ich nevyčerpatelnéj men-
livosti a napriek jedinečnosti každého diela.
Dějiny umenia sú mu v tomto zmysle zrkadlom
dejinnosti člověka a spoločnosti: aj tu, aj tam
ide o totožnost druhu a jednotnost historického
procesu napriek jedinečnosti a neopakovatel-
nosti každého individua a každej události.
Skutočnost, že Hložník vo svojom hladaní vy-
nechával niektoré z oblastí, ktoré bolí aktuálně
v umění 20. storočia (napr. abstrakciu, kon-
štruktivizmus a z nich vychádzajúce novšie ten-
dencie), vyplývá u něho z výtvarného naturelu,
loading ...