Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

55


Do hór, Htogrcrfia, t95t. Foto E. Mištírorá

obrazoch a grafických cykloch překonávat ná-
hodnost alebo chvífkovost dnešnosti vědomým
siahaním po trvácnosti, a to přemosťováním sú-
časného s minulým.
Priostrene móžeme dokonca povedat, že Hlož-
ník je v celom svojom diele vyjadrovatef fud-
sko-spoločenských historií, ako nám ich podává
na jednej straně klasická humanistická lite-
ratura a na druhej straně novověké politické,
predovšetkým naše národné dějiny.
7. Etika a estetika
Sú 1'udia, ktorí sa obliekajú, aby neboli nahí,
a sú takí, čo sa aj nechtiac menia na pred-
vádzatefov naj no vších modelov. Sú výtvarníci,
ktorých ženie do tvorby najma vysoký stupeň

,,vnútorného preplnenia", a sú iní, ktorým ide
predovšetkým o to, aby nezaostávali za aktuali-
tami, připadne, aby ešte urýchfovali smennost
najsúčasnejších tendencií. Jedno i druhé sú
krajnosti. V skutočnom umění vždy išlo o hfa-
danie dialektických spátostí medzi myšlienkou
a jej vyjádřením. Nečasovosť (alebo nepřítom-
nost myšlienky sa nedá zachránit časovostou
vyjadrenia a, naopak, naliehavosť myšlienky
možno degradovat i zničit nedostatkami výrazu.
Mladý Hložník už na svojich prvých brati-
slavských výstavách udivoval rovnako závaž-
nostou svetonázorovej problematiky i odváž-
nostou a kvalitou svojho výtvarného prejavu.
Odvtedy nepřestala byť u něho myšlienka v rov-
nováhe s výrazom — dakedy pokojnej, inokedy
napátej. Sila podnetov, ktoré napínali jeho
představivost obrazmi a dejmi z minulosti a sú-