Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 58
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0062
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
58


List z cgkía Stigmata, sachá i7úa. Í964.
Foto L. Miswová
iných pomenovaní. V skutočnosti bývá umě-
lecké dielo aj zo stylového Madiska zložitou
štruktúrou, ktorú sice móžeme istým označením
výstižné charakterizovat, ale to neznamená, že
v diele nie sú aj iné ideovo-estetické vlastnosti
ovplyvňujúce jeho štýl, ktoré si vyžadujú ďalšie
spresňujúce pomenovania. Niekedy je to do-
konca nevyhnutné, ak nemá dójsť k nedorozu-
meniam.
Sústreďme sa však na tvorbu V. Hložníka.
Pri zmienke o jeho vztahu ku skutočnosti a tvo-
řívej metóde sme povedali, že v časti svojej
práce je imaginatívnym realistom, v inej realis-
tům socialistickým. Tým sme však povedali
málo o slohových vlastnostiach jeho tvorby naj-
ma preto, lebo v toku času a práce sa tieto
vlastnosti měnili, priberajúc raz jedny, inokedy
druhé výrazové přízvuky a formové riešenia.
Ak máme na mysli najvšeobecnejšie štýlové
črty Hložníkovej tvorby, pravděpodobně by sme

ich malí vhodné charakterizovat pomenovaním
,,figuratívny expresionizmus". Takéto vymedze-
nie je však příliš globálně. Má asi takú funkciu,
ako keď napr. les určíme ako ihličnatý, ale už
sa nedozvedáme, aké druhy ihličnatých stromov
a v akom pomere v ňom rastu.
Je zaujímavé, že školské dekorativně kresle-
me nemálo na Hložníka nijaký vplyv. Na praž-
skej Umeleckopriemyselnej škole si vydobyl
zavčasu určitú nezávislost, takže so súhlasom
profesora mohol sa dosýta věnovat ,,domácim"
prácam podlá vlastněj představy a chuti. Štý-
lovo ich charakterizuje postimpresionistická
,,syntéza", aká bola v tých časoch typická pre
základný prúd českej moderny i pre tvorbu
pražských Slovákov (Cyprián Majerník, Ján Že-
libský, Eugen Neván, Frico Hoffstádter). Hlož-
ník sa však od tejto orientácie už na začiatku
(roky 1940—1941) markantně odlišuje tvarovou
nadsádzkou, nábehmi k suverénnej kaligrafii
a studenou farebnostou budovanou na prevahe
belaso-zelených tónov. Pretiahnutosť figurál-
nych proporcií, akási figuratívna askéza, zasně-
nost až elegickosť, zovšeobecňujúci přesah kaž-
dej témy do všefudských poloh, zároveň však
technicko-výtvarná spontánnost a odvaha uni-
kajúca před umftvujúcou ,,hotovostou" formy
— to sú niektoré z črt vtedajšieho Hložníkovho
expresionizmu. Táto, zjednodušené povedané,
kombinácia ,,rouaultovskej" farebnosti s ,,elgre-
covským" zákonom proporcií 1'udskej postavy
bola typická pre tažisko Hložníkovej tvorby
v období jeho prvých dvoch bratislavských sú-
borných výstav (1942 a 1943), no nevyčerpávala
celý jeho vtedajší štýlový profil. V niektorých
prácach bol bližší optickej réalité, v iných pred-
značuje svoje záujmy grafické a ilustrátorské,
usilujúc sa o priam klasickú kompozičnú skla-
dobnosť a uzavretosť, najma keď sa mu naskytla
příležitost pracovat pre knihu.
Keď sa roku 1944 usadil v rodnom Sveder-
níku, nastali v jeho přej ave niektoré podstatné
slohové změny. Studenú farebnosť vystrieda
teplými pieskovo-okrovými tónmi s úspornými
prízvukmi základných čistých farieb. Svižná
náčrtovost do vtedajšieho rukopisu a hyperbo-
lizácia tvarov sa nahrádza čiastočným potlače-
ním rukopisného tahu, uzavretejšou a jemnejšie
loading ...