DOI Artikel:
Váross, Marian; Hložník, Vincent [Ill.]: Vincent Hloz̆ník
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0064
60
— azda to možno povedat — našla potom svoje
specifické uplatnenie a trvalé pokračovanie
v Hložníkových knižných ilustráciách.
Po namalovaní súboru obrazových kompozici!
s figurálnymi témami zo začiatku pätdesiatych
rokov přestal byť Hložník fakticky na obdobie
10 rokov (1952—1962) maliarom. Jeho aktivitu
vypíňala, popři sústavnom študijnom kreslení
a pedagogických povinnostiach, grafika a ilus-
trácia.
Hložník ako grafik má svoj ,,imanentný" slo-
hový vývin. Aj keď jeho začiatočná grafická
tvorba zo štyridsiatych rokov štýlovo súvisí
s jeho maliarskou orientáciou tej-ktorej vývi-
novej fázy, má aj svoje osobitné črty. Napří-
klad paralelné s ,,kontúrovanými" komornými
kompozíciami okolo a po roku 1947 vzniklo výše
sto drevorezov, ktoré sú vývinovo dóležité svo-
jou rudimentárnosťou v riešení figurálneho mo-
tivu a pocitovým súvisom s hrubozrnným ludo-
vým drevorezom.
Hložníkova grafika na prahu pätdesiatych
rokov vychádzala čo do štýlu vlastně z ,,nulo-
vého" bodu. Chceme tým povedat, že autor si
v nej sprvu kládol za ciel opticky věrné, zá-
mernej expresívnosti alebo štylizácie zbavené
zmocnenie sa motivu. Jej slohovost spočívala
v programovom realizme, v náročnom priesto-
rovo-híbkovom riešení figurálnych zoskupení
alebo komparzov, v dramatizačnom uplatňovaní
,,filmového" videnia, v bohatstve věcného detai-
lu, v narábaní s reálnými světelnými hodnota-
mi. Bolo to obdobie prvých velkých cyklov, kto-
ré svojimi ideovými a výtvarnými kvalitami
znamenali priekopnícke a přínosné spíňanie
dobovej spoločenskej objednávky na angažo-
vané realistické umenie.
Od cyklu k cyklu sa Hložníkov výraz v prie-
behu pätdesiatych rokov myšlienkovo dramati-
zoval a výrazovo zexpresívňoval. Významným
podnetom tu boli aj literárně předlohy, ktoré
ilustroval náročnými grafickými lištami. Jeho
realizmus sa cez črty expresionizmu stával lapi-
dárnym, útočným, sústredeným na pósobenie
očištěnými tvarovo-svetelnými hodnotami.
S prechodom od historických tém (Slovenské
národně povstanie, Velká vlastenecká vojna, re-
volučně a partizánske hnutie) k mierovým té-
HoM Dante??iu, tept, t97t. Foto E. MiŠMroud
mam nastávali ďalšie zákonité změny vo výtvar-
nom poňatí a výraze. Ak Hložník dovtedy rozví-
jal před divákovým zrakom dramatické alebo
baladické scény z našich a medzinárodných an-
tifašistických zápasov, teraz stál před úlohou
nájsť čo naj účinnéjšie obrazy, ktoré by boli
schopné vykonat funkciu úderných i přesvěd-
čivých, naliehavých i prekvapujúcich výziev do
boj a za mier, proti hrozbě atomové j vojny, proti
špekulačnému hazardovaniu s pokojom na našej
planète. Tu už nestačili spodobujúco-expresívne
postupy, ale žiadal sa najmä ideovo nosný sym-
bol. Cez túto problematiku sa Hložníkova tvorba
na přelome šesťdesiatych rokov začala zbližovat
so surrealizmom. Nie v jeho pôvodnej a navyk-
nutej verzii, ale s velmi osobnými „hložníkov-
skými" vlastnostami. Zásluhou tejto poetiky
a jej obrazivosti vyslovil Hložník-grafik niekol-
— azda to možno povedat — našla potom svoje
specifické uplatnenie a trvalé pokračovanie
v Hložníkových knižných ilustráciách.
Po namalovaní súboru obrazových kompozici!
s figurálnymi témami zo začiatku pätdesiatych
rokov přestal byť Hložník fakticky na obdobie
10 rokov (1952—1962) maliarom. Jeho aktivitu
vypíňala, popři sústavnom študijnom kreslení
a pedagogických povinnostiach, grafika a ilus-
trácia.
Hložník ako grafik má svoj ,,imanentný" slo-
hový vývin. Aj keď jeho začiatočná grafická
tvorba zo štyridsiatych rokov štýlovo súvisí
s jeho maliarskou orientáciou tej-ktorej vývi-
novej fázy, má aj svoje osobitné črty. Napří-
klad paralelné s ,,kontúrovanými" komornými
kompozíciami okolo a po roku 1947 vzniklo výše
sto drevorezov, ktoré sú vývinovo dóležité svo-
jou rudimentárnosťou v riešení figurálneho mo-
tivu a pocitovým súvisom s hrubozrnným ludo-
vým drevorezom.
Hložníkova grafika na prahu pätdesiatych
rokov vychádzala čo do štýlu vlastně z ,,nulo-
vého" bodu. Chceme tým povedat, že autor si
v nej sprvu kládol za ciel opticky věrné, zá-
mernej expresívnosti alebo štylizácie zbavené
zmocnenie sa motivu. Jej slohovost spočívala
v programovom realizme, v náročnom priesto-
rovo-híbkovom riešení figurálnych zoskupení
alebo komparzov, v dramatizačnom uplatňovaní
,,filmového" videnia, v bohatstve věcného detai-
lu, v narábaní s reálnými světelnými hodnota-
mi. Bolo to obdobie prvých velkých cyklov, kto-
ré svojimi ideovými a výtvarnými kvalitami
znamenali priekopnícke a přínosné spíňanie
dobovej spoločenskej objednávky na angažo-
vané realistické umenie.
Od cyklu k cyklu sa Hložníkov výraz v prie-
behu pätdesiatych rokov myšlienkovo dramati-
zoval a výrazovo zexpresívňoval. Významným
podnetom tu boli aj literárně předlohy, ktoré
ilustroval náročnými grafickými lištami. Jeho
realizmus sa cez črty expresionizmu stával lapi-
dárnym, útočným, sústredeným na pósobenie
očištěnými tvarovo-svetelnými hodnotami.
S prechodom od historických tém (Slovenské
národně povstanie, Velká vlastenecká vojna, re-
volučně a partizánske hnutie) k mierovým té-
HoM Dante??iu, tept, t97t. Foto E. MiŠMroud
mam nastávali ďalšie zákonité změny vo výtvar-
nom poňatí a výraze. Ak Hložník dovtedy rozví-
jal před divákovým zrakom dramatické alebo
baladické scény z našich a medzinárodných an-
tifašistických zápasov, teraz stál před úlohou
nájsť čo naj účinnéjšie obrazy, ktoré by boli
schopné vykonat funkciu úderných i přesvěd-
čivých, naliehavých i prekvapujúcich výziev do
boj a za mier, proti hrozbě atomové j vojny, proti
špekulačnému hazardovaniu s pokojom na našej
planète. Tu už nestačili spodobujúco-expresívne
postupy, ale žiadal sa najmä ideovo nosný sym-
bol. Cez túto problematiku sa Hložníkova tvorba
na přelome šesťdesiatych rokov začala zbližovat
so surrealizmom. Nie v jeho pôvodnej a navyk-
nutej verzii, ale s velmi osobnými „hložníkov-
skými" vlastnostami. Zásluhou tejto poetiky
a jej obrazivosti vyslovil Hložník-grafik niekol-