DOI Artikel:
Váross, Marian; Hložník, Vincent [Ill.]: Vincent Hloz̆ník
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0066
62
ciami. Lenže ako v minulosti, aj dnes Hložník
prerastá i rozbij a rámec prúdu, ktorý sa mu
stal na daný čas sympatickým, a vtláča mu
pečat svojho talentu. Vzpiera sa tomu, aby si
príklonom k určitej myšlienke či štýlovému
prvku ukul stiesňujúce okovy. V tomto zmysle
nejde u Hložníka o ,,čistú" novů figuráciu, ale
o to, že na báze jej ideovo-štýlovej iniciativy
buduje bohato vrstvený vlastný výraz, v kto-
rom, ako sme už spomenuli, sú nielen prvky
surrealizmu a expresionizmu, ale aj výrazové
zvláštnosti lettrizmu, neodadaizmu a iných ten-
dencií, nevyhnutné přítomných v pocitovom
a poznatkovom svete súčasného výtvarníka.
BMHIieHT rjIOHŒMK
PORMJICX 22 OKTxSpx 1919 r. B CßeRepHMKe 6JIM3 )KMJIMHbi
B ceMbe njioTHMKa. B 1937—1942 rr. OH ynMjicx B XyRO-
H<ecTBeHHO-npoMbimjieHHOM niKOJie B npare (oTRejieHMe
MOHyMeHTaJIbHOM JKMBOnMCM y npO<t)eCCOpOB cPpaHTMIHKa
Ki-ícejibi M Močena HoBana). B 1942 r. nocejiMxcx B Map-
TMHe, TRe CTaJI COTpyRHMKOM «MaTMRbl CJIOBapKOM». B TOM
>ne roRy 6buia opraHM30BaHa ero nepBax jiMHHax BbiCTaBKa
B BpaTMCJiaBe. B 1943 r. nepeexaji B TKmiMHy M opraHM3o-
Baji CBOK) BTopyK) BHCTaBKy B BpaTMCJiaBe. B 1944—1949 rr.
OH nenn B CBeRepHMKe. 3T0 6bui oaeHb njiOROTBopHbiň ne-
PMOR ero TBopnecTBa. B 1945 r. 6buia opraHM30BaHa ero
BbicTaBKa B X^MjiMHe. B 1947 r. OH 6bui yROCToeH nepBbix
3HaHMTejibHbix npeMMM 3a MJunoorpaRMM. B 1952 r. rjiox^-
HMK nocejiMjicn B BpaTMCJiaBe, rRe 3aBeROBaji OTRexeHMeM
rpac}3MKM B Bbicmeti ruxojie M3o6pa3MTejibHbix MCKyccTB.
B 1956 r. M 1958 r. OH cTan JiaypeaTOM Tocy^apcTBeHHOM
npeMMM. B 1958 r. CTaJi npo^eccopoM, B 1960—1964 rr. 6bui
peKTopoM niKOJiM. B 1958 r. OH 6bui yROCToeH npeMMM <t)OH-
Ra BpaiiTa 3a rpaciJMKy Ha BneHajie B BeHepMM, B 1959 r.
nojiynMji cepeBpxHyio Me^anb 3a MjnnocTpapMio Ha Mexc-
RyHapoRHOM KHMJKHOM BMCTaBKe B JletínpMre. B 1964 r.
eMy 6biJio npncBoeHO 3BaHMe 3acjiyx<eHHoro RexTexx Mc-
KyccTB. B 1967 r. eMy 6buia npMcyxcReHa npeMMx cPpaHx
Kpaxx 3a MJunocTpapMM. B 1968 r. eMy 6bnio npncBoeHO
3BaHMe HapoRHoro xyROJKHMxa. B 1972 r. TjioJKHMK yrneji
M3 BblcmeM IHKOJIbl M306pa3MTejIbHbIX MCKyCCTB.
TjioJKHMK npMHMMaji ynacTMe Bo Bcex KpynHbix penpe-
3eHTaTMBHbix BbicTaBKax cjioBapKoro M nexocjioBapKoro
MCKyccTBa Ha poRMHe M 3a py6e>KOM. Ero rpa<i)MKM M MJi-
JMOCTpapMM nOCpeRCTBOM HeCKOJIbKMX JIHMHbIX nepeRBMJK-
HMX BbICTaBOK CTaJIM M3BeCTHbIMM Ha HeTbipex KOHTMHeH-
Tax.
M XOTX TJIOJKHMK Hanajl CBOK) xyROJKeCTBeHHyiO JKM3Hb
Kax xcMBonMcep H pMCOBajibipHK no3RHee OH npMoBpeji
M3BeCTHOCTb nOHTM MCKJMOHMTejIhHO KaK rpact)MK M MJUMO-
CTpaTop. HecMOTpn Ha 3T0 M ero npoM3BeReHMx JKMBO-
V tejto súvislosti třeba azda povedat, že Hlož-
níkovi (ako každému skutočnému tvorcovi) in-
formovanost nie je len nástroj komunikácie
s dobou, uměním, ale jedna z podmienok este-
tickej pravdivosti a morálnej závaznosti tvoři-
vého činu. Koniec koncov je to aj jedna zo
základných podmienok realizmu nie ako štýlu,
ale ako objavného vztahu ku skutočnosti. S dy-
namickými přeměnami reality sa musí měnit aj
umělecká výpověď o nej.
V. Hložníkovi nepřestalo ist o vnútorne prav-
divé svědectvo o dynamike skutočnosti, v ktorej
žijeme, ktorou trpíme, ktorú meníme.
nMCM no cBoeMy pa3Maxy M KanecTBy xBJíxioTCx He Me-
Hee BnenaTJimomMMM.
CBOio MReMHO-3CTeTMnecKyio nporpaMMy xyROJKHMK Jiyn-
me Bcero o6*bxcHMji caM. EtpMBeReM HecKOJibKO ero Bbi-
CKa3bIBaHMM :
«H XBXXIOCb CTOPOHHMKOM CORepXiaTejIbHOM MCMBOnMCM
M JMOBJIK) K0Mn03MRMK).» (1958) — «H He Mor pMCOBaTb
HaTKjpMOpTbl MJIM ÓyKeTbl TOrRa, KOrRa MMJIJIMOHbl JMOReň
yMiipajiM. BoMHa yxcacHa!» (1957) — «JlMHHo x B CBoeM
TBopnecTBe CTpeMjnocb nepeRaTb Mbicjib, xony HTo-To cxa-
3aTb. SCTeTMKa, K KOTOPOM X CTpeMJHOCb, ROJIMCHa nOMOHb
3TOMy. npaBRa, MHorRa 3T0 6ojiee cjioxcHO, Ho MHane 3TO
npocTO He MOxceT 6biTb.» (1967) — «HaM He XBaTaeT no-
KopHOCTM, CTpaniHO He XBaTaeT, a Tax OHa HaM HyjKHa.
Mbi cjiMiHKOM caMoyBepeHHbie, HO RJix 3Toro HeT ocHOBa-
HMM, M3MepxeM JIM MepOM BCeJieHHOM. ECJIM XKe Mbl CaMO-
yBepeHHbie noTOMy, HTo MM HejiOBenecKMe cymecTBa, TO
Mbl ROJDKHbl MMeTb BCe HexOBeneCKMe ROCTOMHCTBa. CTaJIO
6bITb, M nOKOpHOCTb.» (1967) — «XyROJKHMK MOJKeT npMHM-
MaTb jKMBoe ynacTMe jiMinb nepe3 ce6x: 310 6ojibinoe Ha-
3HaneHMe — coBepniMTb HeiTO npn oÖJiaropaJKMBaHMM
BHyTpeHHero MMpa CBoero coBpeMeHHMKa, noKa3aTb eMy
HenTO, HTO OH caM He BcerRa 3aMeTMT. CymHOCTb xcMBoro
ynacTMx xyROJKHMxa 3aKJHOHaeTcx B ero HpaBCTBeHHOM no-
3MRMM.» (1971) — «nOHXTHOCTb He 3aBMCMT JIMHIb OT Ca-
Moro xyROJKHMxa, 3Recb ReňcTByeT MHoro RpyrMx c&aKTo-
POB: HanpMMep, aKTyaJIbHOCTb TeMbl, BOCnpMMMHMBOCTb
3pMTexx. M BOcnMTaHMe.» (1958) — «HeMCKpeHHOCTb B no-
BeReHMM, B TBopnecTBe BcerRa paHo MXM no3RHO npoxBMT-
cx. MHorRa 3T0 xcecToxo, HO xopoino, HTO 3T0 Tax. Ha-
CToxipMM TBopep — RapMTeJib rjiy60KMx nepejKMBaHMM. OH
caM 6biJi ORapeH cnocoBHOCTbio TBopMTb, 3To o6x3biBaeT
ero K OTBeTCTBeHHOCTM He TOJIbKO no OTHOineHMK) K. ce6e-
HO M no OTHOineHMK) K oSipeCTBy B KOTOPOM OH M<MBeT
M paöoTaeT» (1971).
ciami. Lenže ako v minulosti, aj dnes Hložník
prerastá i rozbij a rámec prúdu, ktorý sa mu
stal na daný čas sympatickým, a vtláča mu
pečat svojho talentu. Vzpiera sa tomu, aby si
príklonom k určitej myšlienke či štýlovému
prvku ukul stiesňujúce okovy. V tomto zmysle
nejde u Hložníka o ,,čistú" novů figuráciu, ale
o to, že na báze jej ideovo-štýlovej iniciativy
buduje bohato vrstvený vlastný výraz, v kto-
rom, ako sme už spomenuli, sú nielen prvky
surrealizmu a expresionizmu, ale aj výrazové
zvláštnosti lettrizmu, neodadaizmu a iných ten-
dencií, nevyhnutné přítomných v pocitovom
a poznatkovom svete súčasného výtvarníka.
BMHIieHT rjIOHŒMK
PORMJICX 22 OKTxSpx 1919 r. B CßeRepHMKe 6JIM3 )KMJIMHbi
B ceMbe njioTHMKa. B 1937—1942 rr. OH ynMjicx B XyRO-
H<ecTBeHHO-npoMbimjieHHOM niKOJie B npare (oTRejieHMe
MOHyMeHTaJIbHOM JKMBOnMCM y npO<t)eCCOpOB cPpaHTMIHKa
Ki-ícejibi M Močena HoBana). B 1942 r. nocejiMxcx B Map-
TMHe, TRe CTaJI COTpyRHMKOM «MaTMRbl CJIOBapKOM». B TOM
>ne roRy 6buia opraHM30BaHa ero nepBax jiMHHax BbiCTaBKa
B BpaTMCJiaBe. B 1943 r. nepeexaji B TKmiMHy M opraHM3o-
Baji CBOK) BTopyK) BHCTaBKy B BpaTMCJiaBe. B 1944—1949 rr.
OH nenn B CBeRepHMKe. 3T0 6bui oaeHb njiOROTBopHbiň ne-
PMOR ero TBopnecTBa. B 1945 r. 6buia opraHM30BaHa ero
BbicTaBKa B X^MjiMHe. B 1947 r. OH 6bui yROCToeH nepBbix
3HaHMTejibHbix npeMMM 3a MJunoorpaRMM. B 1952 r. rjiox^-
HMK nocejiMjicn B BpaTMCJiaBe, rRe 3aBeROBaji OTRexeHMeM
rpac}3MKM B Bbicmeti ruxojie M3o6pa3MTejibHbix MCKyccTB.
B 1956 r. M 1958 r. OH cTan JiaypeaTOM Tocy^apcTBeHHOM
npeMMM. B 1958 r. CTaJi npo^eccopoM, B 1960—1964 rr. 6bui
peKTopoM niKOJiM. B 1958 r. OH 6bui yROCToeH npeMMM <t)OH-
Ra BpaiiTa 3a rpaciJMKy Ha BneHajie B BeHepMM, B 1959 r.
nojiynMji cepeBpxHyio Me^anb 3a MjnnocTpapMio Ha Mexc-
RyHapoRHOM KHMJKHOM BMCTaBKe B JletínpMre. B 1964 r.
eMy 6biJio npncBoeHO 3BaHMe 3acjiyx<eHHoro RexTexx Mc-
KyccTB. B 1967 r. eMy 6buia npMcyxcReHa npeMMx cPpaHx
Kpaxx 3a MJunocTpapMM. B 1968 r. eMy 6bnio npncBoeHO
3BaHMe HapoRHoro xyROJKHMxa. B 1972 r. TjioJKHMK yrneji
M3 BblcmeM IHKOJIbl M306pa3MTejIbHbIX MCKyCCTB.
TjioJKHMK npMHMMaji ynacTMe Bo Bcex KpynHbix penpe-
3eHTaTMBHbix BbicTaBKax cjioBapKoro M nexocjioBapKoro
MCKyccTBa Ha poRMHe M 3a py6e>KOM. Ero rpa<i)MKM M MJi-
JMOCTpapMM nOCpeRCTBOM HeCKOJIbKMX JIHMHbIX nepeRBMJK-
HMX BbICTaBOK CTaJIM M3BeCTHbIMM Ha HeTbipex KOHTMHeH-
Tax.
M XOTX TJIOJKHMK Hanajl CBOK) xyROJKeCTBeHHyiO JKM3Hb
Kax xcMBonMcep H pMCOBajibipHK no3RHee OH npMoBpeji
M3BeCTHOCTb nOHTM MCKJMOHMTejIhHO KaK rpact)MK M MJUMO-
CTpaTop. HecMOTpn Ha 3T0 M ero npoM3BeReHMx JKMBO-
V tejto súvislosti třeba azda povedat, že Hlož-
níkovi (ako každému skutočnému tvorcovi) in-
formovanost nie je len nástroj komunikácie
s dobou, uměním, ale jedna z podmienok este-
tickej pravdivosti a morálnej závaznosti tvoři-
vého činu. Koniec koncov je to aj jedna zo
základných podmienok realizmu nie ako štýlu,
ale ako objavného vztahu ku skutočnosti. S dy-
namickými přeměnami reality sa musí měnit aj
umělecká výpověď o nej.
V. Hložníkovi nepřestalo ist o vnútorne prav-
divé svědectvo o dynamike skutočnosti, v ktorej
žijeme, ktorou trpíme, ktorú meníme.
nMCM no cBoeMy pa3Maxy M KanecTBy xBJíxioTCx He Me-
Hee BnenaTJimomMMM.
CBOio MReMHO-3CTeTMnecKyio nporpaMMy xyROJKHMK Jiyn-
me Bcero o6*bxcHMji caM. EtpMBeReM HecKOJibKO ero Bbi-
CKa3bIBaHMM :
«H XBXXIOCb CTOPOHHMKOM CORepXiaTejIbHOM MCMBOnMCM
M JMOBJIK) K0Mn03MRMK).» (1958) — «H He Mor pMCOBaTb
HaTKjpMOpTbl MJIM ÓyKeTbl TOrRa, KOrRa MMJIJIMOHbl JMOReň
yMiipajiM. BoMHa yxcacHa!» (1957) — «JlMHHo x B CBoeM
TBopnecTBe CTpeMjnocb nepeRaTb Mbicjib, xony HTo-To cxa-
3aTb. SCTeTMKa, K KOTOPOM X CTpeMJHOCb, ROJIMCHa nOMOHb
3TOMy. npaBRa, MHorRa 3T0 6ojiee cjioxcHO, Ho MHane 3TO
npocTO He MOxceT 6biTb.» (1967) — «HaM He XBaTaeT no-
KopHOCTM, CTpaniHO He XBaTaeT, a Tax OHa HaM HyjKHa.
Mbi cjiMiHKOM caMoyBepeHHbie, HO RJix 3Toro HeT ocHOBa-
HMM, M3MepxeM JIM MepOM BCeJieHHOM. ECJIM XKe Mbl CaMO-
yBepeHHbie noTOMy, HTo MM HejiOBenecKMe cymecTBa, TO
Mbl ROJDKHbl MMeTb BCe HexOBeneCKMe ROCTOMHCTBa. CTaJIO
6bITb, M nOKOpHOCTb.» (1967) — «XyROJKHMK MOJKeT npMHM-
MaTb jKMBoe ynacTMe jiMinb nepe3 ce6x: 310 6ojibinoe Ha-
3HaneHMe — coBepniMTb HeiTO npn oÖJiaropaJKMBaHMM
BHyTpeHHero MMpa CBoero coBpeMeHHMKa, noKa3aTb eMy
HenTO, HTO OH caM He BcerRa 3aMeTMT. CymHOCTb xcMBoro
ynacTMx xyROJKHMxa 3aKJHOHaeTcx B ero HpaBCTBeHHOM no-
3MRMM.» (1971) — «nOHXTHOCTb He 3aBMCMT JIMHIb OT Ca-
Moro xyROJKHMxa, 3Recb ReňcTByeT MHoro RpyrMx c&aKTo-
POB: HanpMMep, aKTyaJIbHOCTb TeMbl, BOCnpMMMHMBOCTb
3pMTexx. M BOcnMTaHMe.» (1958) — «HeMCKpeHHOCTb B no-
BeReHMM, B TBopnecTBe BcerRa paHo MXM no3RHO npoxBMT-
cx. MHorRa 3T0 xcecToxo, HO xopoino, HTO 3T0 Tax. Ha-
CToxipMM TBopep — RapMTeJib rjiy60KMx nepejKMBaHMM. OH
caM 6biJi ORapeH cnocoBHOCTbio TBopMTb, 3To o6x3biBaeT
ero K OTBeTCTBeHHOCTM He TOJIbKO no OTHOineHMK) K. ce6e-
HO M no OTHOineHMK) K oSipeCTBy B KOTOPOM OH M<MBeT
M paöoTaeT» (1971).