Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

81


Iran. Fcharma^a, frontispice knihp; J. Beňo, Jeden
granát pre psa, 1977. Foto M. Veseip

spolupráce. V kompozičnom rozvrhu, v typolo-
gii, korešpondujú ilustrácie s praxou Zimku
ako karikaturistu. V tejto súvislosti vystupuje
humoreskný charakter motivácie a výrazov, čo
má logickú oporu aj vo volbě literárnych před-
loh, najma v plodnej spolupráci so spisovateïmi
Eubomírom Feldekom a Tomášom Janovicomd^
Ilustračnú tvorbu založená na koloristickom
cítění autorov posilnili svojou příležitostnou
spoluprácou v knižnej tvorbě niektorí z ma-
liarov, ktorí mali vztah k experimentu v netra-
dičných výtvarných postupoch (Marián Čunder-
lík, Jarmila Čihánková, Julián Filo, Vladimír
Popovič, Irena Tarasová). Išlo spravidla o úsilie
docielit výtvarné kultivovaný ilustračný přejav
prenášaním výtvarných postupov z volnej ma-
iiarskej tvorby, najma koláží a kombinovaných
technik.z nich azda jediná Tarasová (1931)
zotrvávala v knižnej tvorbě sústavnejšie a roz-
vij ala ilustráciu dekoratívneho, civilistického
rázu, najprv v kresliarskom prejave, postupné
v kombinácii s kolážou, neskór výlučné v tech-
nike koláže alebo kombinovaných technikách.
Velké pole posobnosti priniesol pre ilustrá-
torův zvýšený záujem o dobrodružná literatáru
a vóbec rozvoj literatáry pre mládež. S tým je
spojená nová vlna rozvoj a čierno-bielych, gra-
fických a kresliarskych prejavov, hoci váčšina
reprezentantův tohto zamerania sá knižní gra-
fici a ilustrátoři univerzálneho charakteru, pó-

sobiaci v širšom okruhu edičných druhov (Vla-
dimír Machaj, Teodor Schnitzer, Gabriel Štrba,
Ivan Schurmann, František Hübel, Oto Lupták,
Jozef Cesnak, Jarmila Pavlíčková a viacerí dal-
ší). Ťažisko edícií pre vyššie věkové skupiny dětí
a pre mládež získalo v priebehu vývinu posled-
ných dvoch-troch decénií charakteristické gra-
fické, resp. polygrafické riešenie, ktorého vi-
zuálnu tvárnost ovplyvnili najma mimovýtvarné
aspekty (edičný program, ekonomické hladis-
ká, masovost nákladov), ale aj s tým sávisiace
ohraničenia možností výtvarných zásahov (druh
papiera, volba formátu, možnosti polygrafic-
kého spracovania). Výtvarná spolupráca v tomto
druhu edícií sa spravidla obmedzila na riešenie
přebalu a zaradenie perovkových ilustrácií.
V rámci tohto celkového trendu rozvij ali sa
ásilia o tvorbu krásnej knihy pre mládež menej
efektívne ako v krásnej literatáre alebo v tvor-
bě pre děti. Pozitivně výsledky priniesla ilus-
tračná tvorba. Výrazné sociálně cítenie preuka-
zuje V. Machaj (1929) v grafických a kresliar-
skych ilustráciách (dřevoryt, škrabaná perokres-
ba)d^ Expresívny, dynamický výraz charakte-
rizuje jeho ilustrácie historických románov,
dobrodružnej spisby a literatáry faktu.^8 Para-
lelné rozvij al i tvorbu detskej knihy, kde sa
uplatnila farebná ilustrácia. K syntéze týchto
poloh dospěl v ilustráciách bájí a legiend, kde
kombinoval graficky a maliarsky založené kom-
pozície, a zároveň od epického žánru prešiel do
polohy uplatňuj ácej symboliku, dekoratívny
ráz a myšlienkový podtext výjavov rozprávko-
vého světadíl Častou svojej tvorby zasahuje do
tvorby knih pre mládež G. Štrba (1932), ilustrá-
tor so vzťahom k hladaniu na poli grafických
i kresliarskych technik.^ Napriek poměrně
početným výsledkom určeným mládeži Štrba
nerozšířil akčný rádius smerom k nižším věko-
vým kategóriám.i2i T. Schnitzer (1933) sa špe-
cializoval na ilustrovanie dobrodružnej litera-
táry, pričom sa usiloval o kompromis medzi
akceptováním konvencie klasických vydaní
a uplatňováním novších, vynaliezavejších vý-
tvarných postupový-^ Na netradičných edičných
programoch sa tvorivo záčastňoval F. Hübel
(1934—1978), další z reprezentantův ilustrácie
pre mládež. Bol autorom výtvarných spracovaní