Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

9


Jtthovýchodný -roh svdí^ic před xačatím. ahcie.
Foto T. Lei^ierovd
veřejnosti v zmysle súčasných kritérií pamiat-
kovej starostlivosti.
Prieskum zistil v objekte viacero deštruktív-
nych činitefov. Okrem prirodzeného starnutia
každej hmoty a spomenutého červotoča to bola
absencia odkvapových žlabov. Zapříčinila vážné
ohrozenie severných murív, vystavených trva-
lému vlhnutiu. Celkom mu padli za oběť všetky
nástěnné malby na severnej stene lode. V jej
východnej časti sa sice podařilo identifikovat
fragmenty stredovekej omietkovej vrstvy so
stopami farby, ktoré jednoznačné dokladajú
niekdajšiu existenciu malieb, nezachoval sa
však žiadny súvislejší fragment, z ktorého by
sa dal vyťažiť akýkolvek údaj o charaktere
niekdajšej výzdoby.
Ukázalo sa, že hlavnou příčinou spustnutia
svatyně je zosúvanie pódy spod jej základov, čo
už v dávnej minulosti zavinilo statické poruchy.
Na južnej straně vznikla široká puklina a roz-
rušený múr sa zretelne vyšinul z póvodnej po-

lohy. Pohyb základov narušil aj archivoltu
triumfálneho oblúka. O stabilizáciu stavby sa
pokúšali rôznym spósobom. Zamurovali sedíliu
v prasknutej stene, aby múr získal na súdrž-
nosti. Protiïahlé múry vzpružili tiahlami a kaž-
dé nárožie spevnili dvojicou oporných pilierov.
Z južnej strany boli však tieto piliere z nezná-
mých dôvodov a bez ohfadu na ich statickú
funkčnost neskoršie znovu odstránené. Chro-
nický problém statiky viedol napokon k zamu-
rovaniu rozviklaného triumfálneho oblúka. Svá-
tyňu sice sprístupnili prerúbaním primitivného
vchodu v severnom múre, ale okná nechali ne-
zasklené, strop neobnovili a krov so šindfovou
střechou tiež nechali spustnúť. Je zjavné, že
tento priestor po oddělení od lodě slúžil už iba
ako sklad. Tento přístup k problému statiky
súvisí zrejme s okolnosťou, že novověkými uži-
vatelům objektu boli protestanti. Ich nábožen-
stvo, koncentrované na kazateïstvo, nevyžaduje
osobitný priestor na prechovávanie oltárnej
sviatosti. Kňaz sa u protestantův poníma ako
brat ostatných laických veriacich, preto svatyňa
pre nich nemá význam ani vo funkcii presby-
téria. Žípania ju teda ako relikt katolického
kultu mohli bez zábran vyřadit z prevádzky
a takto si ušetřili ďalšie starosti spojené s per-
manentnou potřebou náročnej údržby.
Zistilo sa, že havarijně zastrešenie priamo
ohrožuje akúkolvek činnost v priestore svatyně.
Z bezpečnostných dôvodov bolo potřebné od-
stránit spustnuté zvyšky šindlovej střechy a zo-
strojiť provizorně, čisto účelové zastrešenie.
Z Madiska hmotného zachovania rozrušených
omietok sa totiž už nedalo vyčkávat, až dlhotr-
vajúce obnovné práce na kostole dospejú do
štádia, keď sa bude moct přikročit k definitív-
nemu zastrešeniu celej budovy. Před začatím
statického zaisťovania, ktoré sa realizovalo me-
todou tlakovéj injektáže, bolo potřebné osobit-
ne zaistiť obnažené fragmenty stredovekej mal-
by dočasným prelepením ich povrchu. Statické
zaistenie svatyně umožnilo zvýšit jej steny do
ich niekdajšej úrovně. Po definitívnom zastře-
šení bolo potom možné priestor stavebné uza-
vriet, vybúrat zamurovku triumfálneho oblúka
a sedílie a takto priestorovo obnovit středověký
interiér.