25

V tomto kraji pod Krušnými horami, vysta-
venom mimoriadnej závislosti od rastúcej tech-
nizácie, každý objav nových uměleckých hodnot
sa, žial', vykupuje bolestnými stratami. Stará
středověká obec Kopisty, ležiaca kedysi v bez-
prostrednom susedstve Mostu, bola sice pre do-
lovanie odsúdená na zánik, ale zariadenie kos-
tola, t. j. architektonické články a mobiliár, še-
trné uložili v depozitáři a umělecké diela, pre-
dovšetkým sochu Madony s dieíaíom z čias oko-
lo roku 1380, previezli do Litvínova. Sňaté go-
tické malby z prvej polovice 15. storočia za-
chránili a previezli predbežne do Prahy, kým
sa nenájde vhodné umiestnenie v domácom re-
gióne. Transfery presvedčivo dokladajú vysokú
úroveň tejto malej dedinky v středověku. Stře-
táváme sa tu s javom, ktorý sme zdůrazňovali
ako obzvlášť typický aj pre jednotnú výzdob-
nú koncepciu malých vidieckych kostolíkov na
Slovensku.^
Úlohy a celková koncepcia pracovníkův pa-
miatkovej starostlivosti a výtvarníkov, s ktorými
spolupracujú, vzhladom na mimoriadne okol-
nosti Severočeského hnedouhoïného revíru sa
vymykajú z doterajšej praxe starostlivosti o
kultúrne pamiatky. Súčasne si neraz vyžadujú
dokonca preskúmanie uznávaných teoretických
zásad a vžitých názorov, ako zdůraznil napr.
K. Krausý Po likvidách obcí ostávajú kultúrne
pamiatky často jediným spojivom medzi minu-
losťou a prítomnosťou pre obyvatefov presťaho-
vaných do nových, modeme vybavených sídlisk.
Poskytujú sice historické poučenie, ale iného
druhu ako napr. pamiatkové objekty 1. katego-
rie. Zachráněné kultúrne pamiatky sú tu totiž
bezprostredne emotívnym faktorom pri ustavič-
nej konfrontácii člověka s přírodou a novými
spoločenskými javmi.
Na pomoc novým metodám pamiatkovej a
umeleckej práce v oblastiach zasiahnutých ban-
skou činnosťou v Severočeskom hnedouhoïnom
revíre sa uzavřela roku 1972 trojstranná dohoda
medzi Ministerstvům kultúry CSR, Severočes-
kým KNV v Ústí nad Labem a Federálnym mi-
nisterstvům paliv a energetiky, ktorá nielen ur-
čuje náklady na dokumentáciu a záchranu pa-
miatok, ale zároveň zdůrazňuje, že všetky zá-
chranné kultúrne hodnoty budú znova prezen-

tované nasej veřejnosti. Krajské středisko pa-
miatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Ústí
nad Labem pověřili pripravovať v dlhodobom
předstihu odborné podklady a záměry na zá-
chranu ohrozeného regionálneho pamiatkového
fondu. Jeho výkonným orgánom je pracovisko
detašované priamo pri základní ťažby v Moste
— Vtelne, slúžiace súčasne ako depozitář časti
zachráněných hnutefných pamiatok. Miera ús-
pechov tohto pracoviska je podmienená jeho
osobitou odvahou pri aplikácii zásad pamiatko-
vej praxe; prejavilo sa to predovšetkým v pří-
stupe k nástěnným malbám v Kopistách.
Na stavbě tunajšieho farského kostola, v zá-
klade z 13. storočia, boli málo členené plochy
stien aktívnym činitelom definujúcim architek-
tonický priestor, podobné ako pri váčšine stře-
dověkých vidieckych kostolov na Slovensku. Aj
sto rokov po dokončení stavby si tu steny udr-
žali funkciu vhodného podložia pre malované
kompozičně polia, ktoré vytvořili doplnok tekto-
nickej kostry stavby. Systém výzdoby interiéru
malbami tu však už dávno stratil svoj pevný
poriadok obvyklý v 14. storočí. Boli umiestnené
už volnejšie, avšak poňatie obrazu ostávalo stále
neiluzívne, zviazané so stěnou. Preto aj plošné
pósobenie dělených obrazových polí, akoby
,,rozvešaných" po stěnách kostola, našlo ade-
kvátny výraz v přenosných paneloch transferov,
teraz už zbavených svoj ho póvodného priestoru.
Transfery představuj ú dovedná šesť celkov
z dvoch časovo odlišných etáp postupné doplne-
nej, no neúplne zachovanej maliarskej výzdoby
interiéru. Na južnej, najvýhodnejšie osvetlenej
stene lodě bol povodně trojpásový pašiový cyk-
lus (passio pieta), vedla něho dvojnásobné velké
samostatné obrazy znázorňujúce Prvý hriech
Adama a Evy, Utrpenie Adama v pekle, Kristo-
vo zostúpenie do pekla a Vyvedenie Adama, Evy
a patriarchov z predpeklia. Toto nápadné zváč-
šenie dvoch náprotivné vybraných figurálnych
kompozici! málo zdůraznit ich obsahovú nadváz-
nosť. Třeba pripomenúť, že táto obměna štan-
dardného typu pásovej výzdoby sa objavila
v tomto regióne už v polohe dvorského umenia
doby Karla IV., napr. na malbách v Bedřicho-
vom Světci u Mostu.
Pašiový cyklus doznieval na devóciu určeným