Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 36
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0138
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
36

oblúka: pretože plavovlasý rytier v 1'ahkom br-
nění tu namieril svoju dlhú, zapretú kopiu a je-
diným ležérnym výpadom zasiahol príšeru.
Obraz ohrozenej princeznej podíahol skaze,
zato sa však zachoval další ikonografický motiv,
hrádok — obrazový znak, nahrádzajúci spravid-
la město Lasia, z hradieb ktorého sa s obavami
prizerajú zápasu královskí rodičia. Dospěli sme
k názoru, že toto vyobrazenie celým svojím ty-
pom zodpovedá architektúram zachyteným čas-
to v iluminovaných rukopisoch Václava IV. a
navýše, že ukazuje značnú příbuznost so sklad-
bou skutočného Václavovho příležitostného sídla
na Zderaze v Novom Meste Pražskom, ako uvá-
dza vo svojej studii V. Lorenc.^ Prostředím,
odkiaï mohoi čerpat poučenie aj maliar z Ko-
pist, mohli byt malby v susednom kostole kri-
žovníkov božieho hrobu, ktoré publikovala Z.
Plátková.26
Ani jadrné znázornenie rytierovho bieleho
koňa s výrazné modelovanou hlavou a oblúkom
šije sa nevymyká z výtvarného registra václa-
vovských iluminácií rukopisu Bellifortis z roku
1405. Sv. Juraj jazdí vždy bez výnimky na bie-
lom koni. Je to nielen farba ruch, ktoré mučení-
ci prijímajú v nebi, ale symbolizuje aj zástup-
níctvo Krista. Vládcovia, vojvodcovia a pápeži
jazdili vždy na bielom koni, zdaleka viditelní
pri slávnostiach a sprievodoch. A prirodzene,
vždy jazdil na bielom koni Kristus z Apoka-
lypsy.
Literárny obraz sv. Juraja, ako sa vytváral
najmá v nemeckej literatuře ranostredovekým
hymnom počnúc, postupné ďalej v rytierskom
románe až do neskorého prozaického rozpráva-
nia zo začiatku 15. storočia, vyzdvihol sv. Juraja
dokonca na úroveň Krista. Představoval ho
s početnými mukami a zázrakmi ako druhého
spasitela a vykupitela. Umělecká identifikácia
směrovala k typologickej analogii rozvinutého
mučeníctva sv. Juraja s Kristovými pašiami.^
Mnoho hradných kaplniek, městských palá-
cov, radnic, mostných věží a brán, studní a fon-
tán postupné od 12. storočia zdobili obrazmi
a plastikami sv. Juraja, pretože mal ako patron
mnohostrannú agendu.^ Druhá polovica 14. sto-
ročia sa vyznačuje aj oživenou tradíciou an-
tikvovanej rytierskej epiky v českých spracova-

niach, najma tých tém, ktoré zdórazňujú fan-
tastické a románovo dobrodružné motivy, ako
Zápas o oslobodenie princeznej. Vzniká česká
veršovaná legenda o sv. Jurajovi, lebo tento
rytier bol nielen patrónom križiakov, hanzových
miest, obchodných prístavov, ale po dlhom čase,
keď bol spodobňovaný najmá pre príslušníkov
vládnúcich tried, boháčov a církvi, našiel si aj
ludový kult k němu vzťah tak, že ho od 14. sto-
ročia přijal medzi 14 pomocníkov, od ktorých si
ludové vrstvy slubovali pomoc vo všetkých
druhoch trápenia a núdze. A tak sa stal aj oso-
bitným patrónom polnohospodárov, strážcov
stád a oplodzovatelom viníc, ako k tomu zvá-
dzalo už samo jeho měno Georgos — polnohos-
podár. Jeho popularitu v 1'ude sprostredkovali
predovšetkým kazatelské exemplá; dávali ju do
spojitosti s vegetačným cyklonu Jeho sviatok,
23. apríl, značil termín siatia. Napokon motiv,
ktorý má v legende významné miesto — vyslo-
bodenie princeznej obetovanej drakovi — sa
asocioval s podobné dominantným motívom
v mimoriadne frekventovanom rozprávkovom
type o drakobijcovi, ktorý představuje obzvlášť
výrazný sujet z okruhu rozprávok o boji hrdinu
s nadprirodzeným protivníkom.
Predpokladajme, že malby v Kopistách vďa-
čia za svoj vznik individualitě maliara, ktorý
sa nielen oboznámil s oblubou patrona rytier-
stva na Pražskom hrade,-9 ale aj — možno u kri-
žovníkov božieho hrobu na Zderaze — so spo-
jením motivu Zápasu sv. Juraja s drakom s ide-
ou Kristovho zostúpenia do pekla a přemo-
žením odvěkého odporcu — satana, niekedy aj
Ryšavého draka. Potom by bolo možné sv. Ju-
raja, chápaného ako ,,figura Christi", ku kto-
rému v celkove velmi rozsiahlej verzii legendy
Juraja často připodobňovali,30 zapojit do celko-
vého ideového programu výzdoby a jeho zdů-
razněné umiestnenie na triumfálnom oblúku by
sa dalo přijatelné vysvětlit.
Konečne třeba zdůraznit, že začiatkom 15.
storočia sa s pomocou cisára Žigmunda obno-
vuj ú světské rytierske rády, ako bola Spoločnosť
sv. Juraja a Spoločnost jednorožca, ktoré sa
takisto obracali proti novým formám kacířstva.
U týchto rytierskych bratstiev však nešlo ani
tak o ochranu viery, ale o obhájenie stavovských
loading ...