DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne Pavla z Levoče
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0152
50
Sv. Barboi-a riíca modítt, deíttiL Foío T. Beí^nerord
iným smerom a ponořené do vlastného myšlien-
kového světa bez akéhokoïvek viditelného vzá-
jomného vztahu; navzájom ich púta přežité utr-
penie a smrt za spoločné presvedčenie, teda pu-
to čisto duchovného rázu. Každá z nich sa od
krajinného prostredia odlučuje ako samostatná
jednotka; prostredie vytvára kulisu, ktorá by
bez postáv tvořila působivý krajinářsky výsek.
Maliar týchto obrazov vyšiel z norimberského
uměleckého prostredia, kde ho rozhodujúcim
spósobom ovplyvnila tvorba A. Dürera. Předpo-
kládáme, že náš maliar mal možnost poznat ju
z bezprostrednej blízkosti, možno aj priamo
v majstrovej dielni. Svědčí o tom velká miera
realizmu v kompozícii jednotlivých priestorov,
predovšetkým krajinářských. Krajiny sú typic-
ky dürerovské, ako ich poznáme z jeho obrazov
a grafických listov; chápu sa už ako samostatný
výsek videnej prírody a v perspektívnej skratke.
Tá sa uplatňuje aj pri znázornění interiéru,
predovšetkým otvorenej siene, avšak správné
podanie vnútrajšku neskorogotickej kaplnky sa
maliarovi celkom nepodařilo. Jednotlivé posta-
vy, charakterizované podlá veku aj stavu, sú
podané v prirodzených tělesných proporciách
a gestách. Bohaté rúcha renesančného střihu sa
skladajú do neskorogotických drapérií na pláš-
Smrť sv. Barbory. Fofo V. RndíMcřq/
ťoch a rúškach. Ohlasom zanikajúcej gotiky sú
dekorativně použité písmená na obrubách pláš-
ťov a drahokamy na okrajoch výstrihov; dedič-
stvom 15. storočia je aj motiv drobných kvitnú-
cich rastlín v popředí scén. Podanie listnatých
stromo v má svoje paralely jednak u Dürera,
jednak v maliarstve Podunajskej školy,^ po-
dobné ako slnko na obraze sv. Barbory. Düre-
rov kolorit připomíná aj farebná skladba obra-
zov s prevládajúcimi sivými a zelenými tónmi
na pozadí a s fialovými, olivovými a karmíno-
vými na odevoch, s ktorÿmi pósobivo kontras-
tuj ú biele rúšky a závoje, žité a oranžové sú-
časti odevov, červeň striech a slnko. Tmavé tó-
ny, radené k sebe velmi uvážene, súčasne sýte
a svieže, dodávájú výjavom pósobivé čáro a do-
Sv. Barboi-a riíca modítt, deíttiL Foío T. Beí^nerord
iným smerom a ponořené do vlastného myšlien-
kového světa bez akéhokoïvek viditelného vzá-
jomného vztahu; navzájom ich púta přežité utr-
penie a smrt za spoločné presvedčenie, teda pu-
to čisto duchovného rázu. Každá z nich sa od
krajinného prostredia odlučuje ako samostatná
jednotka; prostredie vytvára kulisu, ktorá by
bez postáv tvořila působivý krajinářsky výsek.
Maliar týchto obrazov vyšiel z norimberského
uměleckého prostredia, kde ho rozhodujúcim
spósobom ovplyvnila tvorba A. Dürera. Předpo-
kládáme, že náš maliar mal možnost poznat ju
z bezprostrednej blízkosti, možno aj priamo
v majstrovej dielni. Svědčí o tom velká miera
realizmu v kompozícii jednotlivých priestorov,
predovšetkým krajinářských. Krajiny sú typic-
ky dürerovské, ako ich poznáme z jeho obrazov
a grafických listov; chápu sa už ako samostatný
výsek videnej prírody a v perspektívnej skratke.
Tá sa uplatňuje aj pri znázornění interiéru,
predovšetkým otvorenej siene, avšak správné
podanie vnútrajšku neskorogotickej kaplnky sa
maliarovi celkom nepodařilo. Jednotlivé posta-
vy, charakterizované podlá veku aj stavu, sú
podané v prirodzených tělesných proporciách
a gestách. Bohaté rúcha renesančného střihu sa
skladajú do neskorogotických drapérií na pláš-
Smrť sv. Barbory. Fofo V. RndíMcřq/
ťoch a rúškach. Ohlasom zanikajúcej gotiky sú
dekorativně použité písmená na obrubách pláš-
ťov a drahokamy na okrajoch výstrihov; dedič-
stvom 15. storočia je aj motiv drobných kvitnú-
cich rastlín v popředí scén. Podanie listnatých
stromo v má svoje paralely jednak u Dürera,
jednak v maliarstve Podunajskej školy,^ po-
dobné ako slnko na obraze sv. Barbory. Düre-
rov kolorit připomíná aj farebná skladba obra-
zov s prevládajúcimi sivými a zelenými tónmi
na pozadí a s fialovými, olivovými a karmíno-
vými na odevoch, s ktorÿmi pósobivo kontras-
tuj ú biele rúšky a závoje, žité a oranžové sú-
časti odevov, červeň striech a slnko. Tmavé tó-
ny, radené k sebe velmi uvážene, súčasne sýte
a svieže, dodávájú výjavom pósobivé čáro a do-