Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 51
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0153
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
51

jímavú náladu, dokreslujúcu ich vnútorný
obsah. Malba sama je přitom uskutočnená drob-
nými ťahmi štetca so zmyslom pre přesný tvar
a pláštickú modeláciu objemu, povrchu a prie-
storu. Obrazy sú dielom jedného z najpokroči-
lejších maliarov, ktorí začiatkom 16. storočia
na Slovensku pósobili; umelec nám azda zane-
chal svoj portrét v hlavě mladého muža s bare-
tom zdobeným pštrosími perami na obraze Sv.
Barbora rúca modlu.-O
Na banskobystrickom oltáři sv. Barbory sa
stretávajú staršie domáce tradicie a nové do-
bové tendencie, ktoré prichádzali predovšetkým
z južného Nemecka, Podunajská a Viedne.
Předpokládáme, že Pavol prišiel do Banskej
Bystrice z krakovskej dielne V. Stossa niekedy
v deváťdesiatych rokoch 15. storočia. Hlavný
oltář Smrti P. Márie vo farskom kostole, ústnou
tradíciou uvádzaný ako jeho dielo, sa nezacho-
val. Na přelome storočia Pavol pracoval už aj
na oltáři sv. Barbory a keď po roku 1500 odchá-
dzal do Levoče, tento oltář nebol hotový. Avšak
vzhladom na návrh na oltář a na sochy sv. Jána
Almužníka a Madony Pavol sa tu javí ako ho-

Poznámky
* ENTZ, G.: Neuere Beiträge zur spätgotischen Holz-
plastik im mittelalterlichen Ungarn. Acta historiae
artium, 18, 1972, s. 255 uvádza v plnom znění listinu
vikára Michala z roku 1478, podïa ktorej Michal vy-
svätil kaplnku a jej oltáře 10. februára 1478 a 23. feb-
ruára toho istého roku sochy P. Márie, sv. Hieronyma
a Barbory, ďalej kříž a pozlátené strieborné sochy
obidvoch svátých (pravděpodobně hermy).
^ Na žádných stranách krídiel na deliacej strednej
lište nápis: I.5.O.9. AN. DEM.TAG.SANCT.YPOLITI.
IST.GEEND.WORDEN.DISSE.TAPHEL.
3 Táto tendencia, ktorá má svoj původ v oltáři N.
Gerhaertsa v dóme v Kostnici, sa na Slovensku —
súdiac podía zachovaných diel — uplatnila iba v nie-
kolkých prípadoch až začiatkom 16. storočia, a to právě
v dielni Pavla z Levoče a jeho okruhu.
^ Reštaurátorské práce vykonal kolektiv restaurá-
torův: A. Drechsler, O. Dzúrik, D. Filová, I. Mészáro-
šová, M. Spoločníková.
5 DETTLOF, S.: Wit Stosz. Tom 1. Wroclaw 1961, s.
255.
c Rúška spadajúca v dlhom špicatom končeku po

tový umelec s vyhraněným osobným štýlom,
virtuózny rezbár, ktorý vo svojom výtvarnom
prejave spája nielen poznatky a poučenia získa-
né z diela Víta Stossa, ale aj formálně prvky
převzaté z podunajskej oblasti, z ktorých nie-
ktoré majú svoj póvod v diele Nicolasa Gerha-
ertsa.
Aj keď niektoré postavy a výjavy rezbárskej
časti vznikli podïa grafických listov A. Dúrera,
vplyv velkého německého maliara nastupuj úcej
renesancie sa najvýraznejšie prejavuje na obra-
zoch, ktoré spolu s dielom Majstra MS tvoria
to najlepšie, čo sa na Slovensku z obdobia do-
znievajúceho gotického slohu v tabuïovej mal-
bě zachovalo.
Z nápisu na žádných stranách krídiel usudzu-
jeme, že práce na oltáři sv. Barbory bolí na
nějaký čas přerušené — trvalo zrejme dlhší čas,
kým Pavol našiel rezbára, resp. maliara, ktoré-
mu alebo ktorým dokončenie oltára zveril.
Avšak vďaka Pavlovej celkovej koncepcii a zho-
toveniu, resp. úpravě najdóležitejších častí oltář
sv. Barbory pósobí ako ucelené dielo plné od-
rážajúce dobu, v ktorej vzniklo.

jednej straně Máriinej hlavy sa často objavuje na
hornorýnskych plastikách, napr. obr. č. 34, 39, 64, 88
a 89 v katalogu výstavy Spätgotik am Oberrhein,
Karlsruhe 1970.
^ POLAK-TRAJDOS, E. : Wigzi artystyczne Polski ze
Spiszem i Slowacjq od poiowy XV. do poczqtków XVI.
wieku. Warszawa 1970, s. 44—45.
s POLAK-TRAJDOS, E.: c. d., s. 46—47.
3 HOMOLKA, J. : Středověká plastika na Slovensku.
Bratislava 1972, s. 87.
i" Katalog výstavy Spätgotik am Oberrhein, Karlsru-
he 1970, č. obr. 16, 44, 57, 67.
n Wiese in: SCHÜRER, O. — WIESE, E.: Deutsche
Kunst in der Zips. Brünn 1938, s. 192 předpokládá, že
oltář zadali Pavlovi, ktorý však na ňom pracoval len
velmi málo a jeho zhotovenie přenechal Majstrovi
z Hrabušíc, ktorému okrem tamojšieho hlavného oltára
z doby okolo 1515 připisuje ešte ďalšie diela z Pavlov-
ho okruhu. RADOCSAY, D.: A kůzépkori Magyaror-
szág faszobrai, Budapest 1964, s. 120—121 pokládá
bystrický oltář za dielo rezbára, ktorý pracuje hrubšie
ako Pavol. Vzhladom na letopočet 1509 předpokládá, že
loading ...