DOI Artikel:
Cidlinská, Libuša: Oltár sv. Barbory v Banskej Bystrici z dielne Pavla z Levoče
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0153
51
jímavú náladu, dokreslujúcu ich vnútorný
obsah. Malba sama je přitom uskutočnená drob-
nými ťahmi štetca so zmyslom pre přesný tvar
a pláštickú modeláciu objemu, povrchu a prie-
storu. Obrazy sú dielom jedného z najpokroči-
lejších maliarov, ktorí začiatkom 16. storočia
na Slovensku pósobili; umelec nám azda zane-
chal svoj portrét v hlavě mladého muža s bare-
tom zdobeným pštrosími perami na obraze Sv.
Barbora rúca modlu.-O
Na banskobystrickom oltáři sv. Barbory sa
stretávajú staršie domáce tradicie a nové do-
bové tendencie, ktoré prichádzali predovšetkým
z južného Nemecka, Podunajská a Viedne.
Předpokládáme, že Pavol prišiel do Banskej
Bystrice z krakovskej dielne V. Stossa niekedy
v deváťdesiatych rokoch 15. storočia. Hlavný
oltář Smrti P. Márie vo farskom kostole, ústnou
tradíciou uvádzaný ako jeho dielo, sa nezacho-
val. Na přelome storočia Pavol pracoval už aj
na oltáři sv. Barbory a keď po roku 1500 odchá-
dzal do Levoče, tento oltář nebol hotový. Avšak
vzhladom na návrh na oltář a na sochy sv. Jána
Almužníka a Madony Pavol sa tu javí ako ho-
Poznámky
* ENTZ, G.: Neuere Beiträge zur spätgotischen Holz-
plastik im mittelalterlichen Ungarn. Acta historiae
artium, 18, 1972, s. 255 uvádza v plnom znění listinu
vikára Michala z roku 1478, podïa ktorej Michal vy-
svätil kaplnku a jej oltáře 10. februára 1478 a 23. feb-
ruára toho istého roku sochy P. Márie, sv. Hieronyma
a Barbory, ďalej kříž a pozlátené strieborné sochy
obidvoch svátých (pravděpodobně hermy).
^ Na žádných stranách krídiel na deliacej strednej
lište nápis: I.5.O.9. AN. DEM.TAG.SANCT.YPOLITI.
IST.GEEND.WORDEN.DISSE.TAPHEL.
3 Táto tendencia, ktorá má svoj původ v oltáři N.
Gerhaertsa v dóme v Kostnici, sa na Slovensku —
súdiac podía zachovaných diel — uplatnila iba v nie-
kolkých prípadoch až začiatkom 16. storočia, a to právě
v dielni Pavla z Levoče a jeho okruhu.
^ Reštaurátorské práce vykonal kolektiv restaurá-
torův: A. Drechsler, O. Dzúrik, D. Filová, I. Mészáro-
šová, M. Spoločníková.
5 DETTLOF, S.: Wit Stosz. Tom 1. Wroclaw 1961, s.
255.
c Rúška spadajúca v dlhom špicatom končeku po
tový umelec s vyhraněným osobným štýlom,
virtuózny rezbár, ktorý vo svojom výtvarnom
prejave spája nielen poznatky a poučenia získa-
né z diela Víta Stossa, ale aj formálně prvky
převzaté z podunajskej oblasti, z ktorých nie-
ktoré majú svoj póvod v diele Nicolasa Gerha-
ertsa.
Aj keď niektoré postavy a výjavy rezbárskej
časti vznikli podïa grafických listov A. Dúrera,
vplyv velkého německého maliara nastupuj úcej
renesancie sa najvýraznejšie prejavuje na obra-
zoch, ktoré spolu s dielom Majstra MS tvoria
to najlepšie, čo sa na Slovensku z obdobia do-
znievajúceho gotického slohu v tabuïovej mal-
bě zachovalo.
Z nápisu na žádných stranách krídiel usudzu-
jeme, že práce na oltáři sv. Barbory bolí na
nějaký čas přerušené — trvalo zrejme dlhší čas,
kým Pavol našiel rezbára, resp. maliara, ktoré-
mu alebo ktorým dokončenie oltára zveril.
Avšak vďaka Pavlovej celkovej koncepcii a zho-
toveniu, resp. úpravě najdóležitejších častí oltář
sv. Barbory pósobí ako ucelené dielo plné od-
rážajúce dobu, v ktorej vzniklo.
jednej straně Máriinej hlavy sa často objavuje na
hornorýnskych plastikách, napr. obr. č. 34, 39, 64, 88
a 89 v katalogu výstavy Spätgotik am Oberrhein,
Karlsruhe 1970.
^ POLAK-TRAJDOS, E. : Wigzi artystyczne Polski ze
Spiszem i Slowacjq od poiowy XV. do poczqtków XVI.
wieku. Warszawa 1970, s. 44—45.
s POLAK-TRAJDOS, E.: c. d., s. 46—47.
3 HOMOLKA, J. : Středověká plastika na Slovensku.
Bratislava 1972, s. 87.
i" Katalog výstavy Spätgotik am Oberrhein, Karlsru-
he 1970, č. obr. 16, 44, 57, 67.
n Wiese in: SCHÜRER, O. — WIESE, E.: Deutsche
Kunst in der Zips. Brünn 1938, s. 192 předpokládá, že
oltář zadali Pavlovi, ktorý však na ňom pracoval len
velmi málo a jeho zhotovenie přenechal Majstrovi
z Hrabušíc, ktorému okrem tamojšieho hlavného oltára
z doby okolo 1515 připisuje ešte ďalšie diela z Pavlov-
ho okruhu. RADOCSAY, D.: A kůzépkori Magyaror-
szág faszobrai, Budapest 1964, s. 120—121 pokládá
bystrický oltář za dielo rezbára, ktorý pracuje hrubšie
ako Pavol. Vzhladom na letopočet 1509 předpokládá, že
jímavú náladu, dokreslujúcu ich vnútorný
obsah. Malba sama je přitom uskutočnená drob-
nými ťahmi štetca so zmyslom pre přesný tvar
a pláštickú modeláciu objemu, povrchu a prie-
storu. Obrazy sú dielom jedného z najpokroči-
lejších maliarov, ktorí začiatkom 16. storočia
na Slovensku pósobili; umelec nám azda zane-
chal svoj portrét v hlavě mladého muža s bare-
tom zdobeným pštrosími perami na obraze Sv.
Barbora rúca modlu.-O
Na banskobystrickom oltáři sv. Barbory sa
stretávajú staršie domáce tradicie a nové do-
bové tendencie, ktoré prichádzali predovšetkým
z južného Nemecka, Podunajská a Viedne.
Předpokládáme, že Pavol prišiel do Banskej
Bystrice z krakovskej dielne V. Stossa niekedy
v deváťdesiatych rokoch 15. storočia. Hlavný
oltář Smrti P. Márie vo farskom kostole, ústnou
tradíciou uvádzaný ako jeho dielo, sa nezacho-
val. Na přelome storočia Pavol pracoval už aj
na oltáři sv. Barbory a keď po roku 1500 odchá-
dzal do Levoče, tento oltář nebol hotový. Avšak
vzhladom na návrh na oltář a na sochy sv. Jána
Almužníka a Madony Pavol sa tu javí ako ho-
Poznámky
* ENTZ, G.: Neuere Beiträge zur spätgotischen Holz-
plastik im mittelalterlichen Ungarn. Acta historiae
artium, 18, 1972, s. 255 uvádza v plnom znění listinu
vikára Michala z roku 1478, podïa ktorej Michal vy-
svätil kaplnku a jej oltáře 10. februára 1478 a 23. feb-
ruára toho istého roku sochy P. Márie, sv. Hieronyma
a Barbory, ďalej kříž a pozlátené strieborné sochy
obidvoch svátých (pravděpodobně hermy).
^ Na žádných stranách krídiel na deliacej strednej
lište nápis: I.5.O.9. AN. DEM.TAG.SANCT.YPOLITI.
IST.GEEND.WORDEN.DISSE.TAPHEL.
3 Táto tendencia, ktorá má svoj původ v oltáři N.
Gerhaertsa v dóme v Kostnici, sa na Slovensku —
súdiac podía zachovaných diel — uplatnila iba v nie-
kolkých prípadoch až začiatkom 16. storočia, a to právě
v dielni Pavla z Levoče a jeho okruhu.
^ Reštaurátorské práce vykonal kolektiv restaurá-
torův: A. Drechsler, O. Dzúrik, D. Filová, I. Mészáro-
šová, M. Spoločníková.
5 DETTLOF, S.: Wit Stosz. Tom 1. Wroclaw 1961, s.
255.
c Rúška spadajúca v dlhom špicatom končeku po
tový umelec s vyhraněným osobným štýlom,
virtuózny rezbár, ktorý vo svojom výtvarnom
prejave spája nielen poznatky a poučenia získa-
né z diela Víta Stossa, ale aj formálně prvky
převzaté z podunajskej oblasti, z ktorých nie-
ktoré majú svoj póvod v diele Nicolasa Gerha-
ertsa.
Aj keď niektoré postavy a výjavy rezbárskej
časti vznikli podïa grafických listov A. Dúrera,
vplyv velkého německého maliara nastupuj úcej
renesancie sa najvýraznejšie prejavuje na obra-
zoch, ktoré spolu s dielom Majstra MS tvoria
to najlepšie, čo sa na Slovensku z obdobia do-
znievajúceho gotického slohu v tabuïovej mal-
bě zachovalo.
Z nápisu na žádných stranách krídiel usudzu-
jeme, že práce na oltáři sv. Barbory bolí na
nějaký čas přerušené — trvalo zrejme dlhší čas,
kým Pavol našiel rezbára, resp. maliara, ktoré-
mu alebo ktorým dokončenie oltára zveril.
Avšak vďaka Pavlovej celkovej koncepcii a zho-
toveniu, resp. úpravě najdóležitejších častí oltář
sv. Barbory pósobí ako ucelené dielo plné od-
rážajúce dobu, v ktorej vzniklo.
jednej straně Máriinej hlavy sa často objavuje na
hornorýnskych plastikách, napr. obr. č. 34, 39, 64, 88
a 89 v katalogu výstavy Spätgotik am Oberrhein,
Karlsruhe 1970.
^ POLAK-TRAJDOS, E. : Wigzi artystyczne Polski ze
Spiszem i Slowacjq od poiowy XV. do poczqtków XVI.
wieku. Warszawa 1970, s. 44—45.
s POLAK-TRAJDOS, E.: c. d., s. 46—47.
3 HOMOLKA, J. : Středověká plastika na Slovensku.
Bratislava 1972, s. 87.
i" Katalog výstavy Spätgotik am Oberrhein, Karlsru-
he 1970, č. obr. 16, 44, 57, 67.
n Wiese in: SCHÜRER, O. — WIESE, E.: Deutsche
Kunst in der Zips. Brünn 1938, s. 192 předpokládá, že
oltář zadali Pavlovi, ktorý však na ňom pracoval len
velmi málo a jeho zhotovenie přenechal Majstrovi
z Hrabušíc, ktorému okrem tamojšieho hlavného oltára
z doby okolo 1515 připisuje ešte ďalšie diela z Pavlov-
ho okruhu. RADOCSAY, D.: A kůzépkori Magyaror-
szág faszobrai, Budapest 1964, s. 120—121 pokládá
bystrický oltář za dielo rezbára, ktorý pracuje hrubšie
ako Pavol. Vzhladom na letopočet 1509 předpokládá, že