DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0164
62
Mo?i,0(7?'a?7!.ista CS; Ohár su. JMraja, dcíaií, Spišská So-
boty ^Í6. Foio L. Borodáč
ni Majstra svätoantonskej legendy, je Moíropra-
nústa TH, ktorý sa zvykne v literatúre bezdó-
vodne stotožňovať s Teofilom Stanclom.^ Nie-
ktoré typy tváří oltára sv. Jána od Monogra-
mistu TH sú velmi příbuzné hlavám na tabuli
s Umučením 11 000 mučeníkov (legenda o sv.
Uršule) v Mlynici. Oltář levočského Monogra-
mistu TH je datovaný rokom 1520 a fundoval
ho spomínaný Ján Henckel.^
Domnievame sa, že dalším levočským malia-
rom, ktorý vyšiel z dielne Majstra svätoanton-
skej legendy je Majsíer pašiouého ci/Mn levoč-
ského hlavného oiMra. Na kompozíciách však
spolupracovali i další maliari. Malby vznikli
jednak podlá Schaufeleinových předloh z roku
1507, jednak podlá Cranachových grafických
listov z roku 1509, čo uvádza aj doterajšia lite-
ratúra, věnuj úca pozornost najmä ich rozlíše-
niuýo menej už kvalitatívnym rozdielom malby
samej, t. j. podielu pomocníkov na jednotlivých
obrazoch. Malby pravděpodobně dokončili okolo
rokov 1515—1517 za J. Henckela.
Dielam levočského Majstra pašiových výja-
vov sú blízké najma nástěnné malby rovnakej
ikonografie na odkrytej západnej a čiastočne
severnej stene kostola sv. Anny v Strážkach.
J. Krása spolahlivo postihol vysokú, možno
najvyššiu kvalitu strážskych malieb v tvorbě
začiatku 16. storočia a oprávněně ich přirovnal
k pašiovým obrazom z Levoče.-^
Istú spojitost so strážskymi nástěnnými
malbami móže — ako sa zdá — preuká-
zat nástěnná malba tympanonu portálu ka-
plnky sv. Jura ja v Levoči, datovaná rokom
1515, napriek značnej premalbe a poškode-
niam, ktoré obmedzujú možnosti argumen-
tácie. Je možné, že v období okolo roku
1520, ako sa zvykne datovat, vznikli i ná-
stěnné malby s Posledným súdom v južnej
predsieni kostola sv. Jakuba v Levoči, kto-
ré sú dnes takmer nečitatelné a zničené. Za-
chovali sa najmä drobné výjavy spodného pá-
supi Zdá sa, že i kresebná stránka fragmentu
výjavu Krista před Kajfášom zo západnej ste-
ny ambitu levočských minoritov má vztah
k týmto nástěnným malbám. Vďaka reproduk-
ciám, ktoré uveřejnil J. Špirko, možno azda
předpokládat aj priamejšiu súvislosť.^ Malba
v ambite je dnes takmer zničená. Podlá miest-
nych údajov existovali v tomto priestore i ďal-
šie pašiové výjavy.^
Svojím spósobom špecifickú a čo do užitých
materiálov ojedinelú kapitolu malby dvadsia-
tych rokov 16. storočia tvoří kostolná zástava
(koruhva) zachovaná v Spišskom múzeu v Le-
voči. Jej čelná část představuje Sv. Annu za
přítomnosti P. Márie a Ježiška, rubová Ukrižo-
vanie s Bolestnou P. Máriou a sv. Jánom Evan-
jelistom. Nakolko je na koruhvi farebná hmota
zodratá až na štruktúru textilu a zanechává iba
jemné odtiene vsiaknutých pigmentov, ostává
ako jediné vodidlo kresba, ktorá přičleňuje dielo
formálně k zachovaným zlomkom nástennej
malby v Levoči a v Bardejove a časovo ho za-
raduje do polovice dvadsiatych rokov 16. sto-
ročia.5^
Malbou, ktorú literatúra dosial pravděpodob-
ně neregistrovala, je nástěnná malba v bývaléj
Mo?i,0(7?'a?7!.ista CS; Ohár su. JMraja, dcíaií, Spišská So-
boty ^Í6. Foio L. Borodáč
ni Majstra svätoantonskej legendy, je Moíropra-
nústa TH, ktorý sa zvykne v literatúre bezdó-
vodne stotožňovať s Teofilom Stanclom.^ Nie-
ktoré typy tváří oltára sv. Jána od Monogra-
mistu TH sú velmi příbuzné hlavám na tabuli
s Umučením 11 000 mučeníkov (legenda o sv.
Uršule) v Mlynici. Oltář levočského Monogra-
mistu TH je datovaný rokom 1520 a fundoval
ho spomínaný Ján Henckel.^
Domnievame sa, že dalším levočským malia-
rom, ktorý vyšiel z dielne Majstra svätoanton-
skej legendy je Majsíer pašiouého ci/Mn levoč-
ského hlavného oiMra. Na kompozíciách však
spolupracovali i další maliari. Malby vznikli
jednak podlá Schaufeleinových předloh z roku
1507, jednak podlá Cranachových grafických
listov z roku 1509, čo uvádza aj doterajšia lite-
ratúra, věnuj úca pozornost najmä ich rozlíše-
niuýo menej už kvalitatívnym rozdielom malby
samej, t. j. podielu pomocníkov na jednotlivých
obrazoch. Malby pravděpodobně dokončili okolo
rokov 1515—1517 za J. Henckela.
Dielam levočského Majstra pašiových výja-
vov sú blízké najma nástěnné malby rovnakej
ikonografie na odkrytej západnej a čiastočne
severnej stene kostola sv. Anny v Strážkach.
J. Krása spolahlivo postihol vysokú, možno
najvyššiu kvalitu strážskych malieb v tvorbě
začiatku 16. storočia a oprávněně ich přirovnal
k pašiovým obrazom z Levoče.-^
Istú spojitost so strážskymi nástěnnými
malbami móže — ako sa zdá — preuká-
zat nástěnná malba tympanonu portálu ka-
plnky sv. Jura ja v Levoči, datovaná rokom
1515, napriek značnej premalbe a poškode-
niam, ktoré obmedzujú možnosti argumen-
tácie. Je možné, že v období okolo roku
1520, ako sa zvykne datovat, vznikli i ná-
stěnné malby s Posledným súdom v južnej
predsieni kostola sv. Jakuba v Levoči, kto-
ré sú dnes takmer nečitatelné a zničené. Za-
chovali sa najmä drobné výjavy spodného pá-
supi Zdá sa, že i kresebná stránka fragmentu
výjavu Krista před Kajfášom zo západnej ste-
ny ambitu levočských minoritov má vztah
k týmto nástěnným malbám. Vďaka reproduk-
ciám, ktoré uveřejnil J. Špirko, možno azda
předpokládat aj priamejšiu súvislosť.^ Malba
v ambite je dnes takmer zničená. Podlá miest-
nych údajov existovali v tomto priestore i ďal-
šie pašiové výjavy.^
Svojím spósobom špecifickú a čo do užitých
materiálov ojedinelú kapitolu malby dvadsia-
tych rokov 16. storočia tvoří kostolná zástava
(koruhva) zachovaná v Spišskom múzeu v Le-
voči. Jej čelná část představuje Sv. Annu za
přítomnosti P. Márie a Ježiška, rubová Ukrižo-
vanie s Bolestnou P. Máriou a sv. Jánom Evan-
jelistom. Nakolko je na koruhvi farebná hmota
zodratá až na štruktúru textilu a zanechává iba
jemné odtiene vsiaknutých pigmentov, ostává
ako jediné vodidlo kresba, ktorá přičleňuje dielo
formálně k zachovaným zlomkom nástennej
malby v Levoči a v Bardejove a časovo ho za-
raduje do polovice dvadsiatych rokov 16. sto-
ročia.5^
Malbou, ktorú literatúra dosial pravděpodob-
ně neregistrovala, je nástěnná malba v bývaléj