DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0166
64
Majster íevočského pašíoaého ct/kÍM.' Kristus před Pi-
íóto?n, Leaoča, okoZo t5í5—7517. Foto ŠÚPS
Vsi, tzv. typu Viereraltar, zobrazujúce sv. Jo-
zefa a troch manželov sv. Anny^ a dve tabule
z Jakubovej Vole. Oltář sv. Mikuláša zo Spiš-
skej Soboty, objednaný roku 1503 pravděpodob-
ně dokončil okolo a po roku 1510. V krajinář-
ských pozadiach maliar uplatňuje mäkko cítěné
malebné scenérie s drobnopisným záujmom o
vegetáciu. Aj u něho sa v charakteristike figúr
prejavuje záujem o módný kostým alebo dopl-
noký'
Na kapitulské poučenie poukazuje i malba
postavy sv. Valentina na dvoch oboj stranně
malovaných tabuliach z Liptovského múzea.
Ostatně 3 malby z tohto celku sú dielom Maj-
stra votívnej tabule z roku 1510.
V Levoči pósobil okolo roku 1520 a začiatkom
dvadsiatych rokov 16. storočia významný ma-
liar, ktorému připisujeme 6 tabúl z oltára sv.
Anny Samotretej v Levoči s Kristovým príbu-
zenstvom a tabule oltára z neznámej spišskej
lokality z roku 1524, ktoré preniesli koncom
19. alebo začiatkom 20. storočia do biskupského
paláca v Spišskej Kapitule.^ V malbách pri-
chádza do úvahy maliarova norimberská orien-
tácia, prezrádzajúca Dúrerov široký okruh a
čiastočná znalost augsburskej malby začiatku
16. storočia.
Do širšieho okruhu levočského Majstra oltára
sv. Anny možno zařadit i votívnu tabulu J.
Húttera z Prešova.^ Do rovnakého širšieho
okruhu patří votívna tabula či epitaf Imricha
1. Czobora zo Skalice, teraz v SNG, pri ktorej
maliar použil ako předlohu část Dúrerových
grafických listová Z kvality a z úplného stotož-
nenia sa s novým programem je možné deduko-
vat, že maliar poznal z autopsie norimberskú
tvorbu. V jeho obraze sa prejavuje pravděpo-
dobně i znalost švábskej výtvarnej produkcie.
Do širšieho okruhu levočskej tvorby patria
tabule oltára sv. Kríža v Sabinove z dvadsia-
tych rokov 16. storočia so štyrmi výjavmi z le-
gendy o sv. Kříži a 14 sv. pomocníkmi na von-
kajšej straně a pevných křidlách. O málo staršie
(okolo roku 1520) sú tabule oltára sv. Apolónie,
Juraja a Anny v Bardejove so staršími sochami.
Na vnútornej straně krídiel maliar namaloval
Martýrium 10 000 mučeníkov vo volnej inšpi-
rácii z Dúrerovej grafickej předlohy — list
B.114, ďalej 14 sv. pomocníkov, Vraždenie nevi-
niatok a sv. Žofiu — mučenicu s troma dcérami.
V malbách sa ozývá norimberský přízvuk, prav-
děpodobná znalost práč Hansa Kulmbacha, do-
tyk s J. Breuom a šarišskou malbou.
Tabule oltára povodně zasváteného sv. Kata-
ríne Alexandři j skej v Spišskom Podhradí^
v krajinomatbe nadvázujú na podunajské ma-
liarstvo, vo figúrach na Švábsko. Sú signované
monogramom WE alebo WF (?) a datované 1521.
Zrejme až do obdobia po tomto roku je reálne
Majster íevočského pašíoaého ct/kÍM.' Kristus před Pi-
íóto?n, Leaoča, okoZo t5í5—7517. Foto ŠÚPS
Vsi, tzv. typu Viereraltar, zobrazujúce sv. Jo-
zefa a troch manželov sv. Anny^ a dve tabule
z Jakubovej Vole. Oltář sv. Mikuláša zo Spiš-
skej Soboty, objednaný roku 1503 pravděpodob-
ně dokončil okolo a po roku 1510. V krajinář-
ských pozadiach maliar uplatňuje mäkko cítěné
malebné scenérie s drobnopisným záujmom o
vegetáciu. Aj u něho sa v charakteristike figúr
prejavuje záujem o módný kostým alebo dopl-
noký'
Na kapitulské poučenie poukazuje i malba
postavy sv. Valentina na dvoch oboj stranně
malovaných tabuliach z Liptovského múzea.
Ostatně 3 malby z tohto celku sú dielom Maj-
stra votívnej tabule z roku 1510.
V Levoči pósobil okolo roku 1520 a začiatkom
dvadsiatych rokov 16. storočia významný ma-
liar, ktorému připisujeme 6 tabúl z oltára sv.
Anny Samotretej v Levoči s Kristovým príbu-
zenstvom a tabule oltára z neznámej spišskej
lokality z roku 1524, ktoré preniesli koncom
19. alebo začiatkom 20. storočia do biskupského
paláca v Spišskej Kapitule.^ V malbách pri-
chádza do úvahy maliarova norimberská orien-
tácia, prezrádzajúca Dúrerov široký okruh a
čiastočná znalost augsburskej malby začiatku
16. storočia.
Do širšieho okruhu levočského Majstra oltára
sv. Anny možno zařadit i votívnu tabulu J.
Húttera z Prešova.^ Do rovnakého širšieho
okruhu patří votívna tabula či epitaf Imricha
1. Czobora zo Skalice, teraz v SNG, pri ktorej
maliar použil ako předlohu část Dúrerových
grafických listová Z kvality a z úplného stotož-
nenia sa s novým programem je možné deduko-
vat, že maliar poznal z autopsie norimberskú
tvorbu. V jeho obraze sa prejavuje pravděpo-
dobně i znalost švábskej výtvarnej produkcie.
Do širšieho okruhu levočskej tvorby patria
tabule oltára sv. Kríža v Sabinove z dvadsia-
tych rokov 16. storočia so štyrmi výjavmi z le-
gendy o sv. Kříži a 14 sv. pomocníkmi na von-
kajšej straně a pevných křidlách. O málo staršie
(okolo roku 1520) sú tabule oltára sv. Apolónie,
Juraja a Anny v Bardejove so staršími sochami.
Na vnútornej straně krídiel maliar namaloval
Martýrium 10 000 mučeníkov vo volnej inšpi-
rácii z Dúrerovej grafickej předlohy — list
B.114, ďalej 14 sv. pomocníkov, Vraždenie nevi-
niatok a sv. Žofiu — mučenicu s troma dcérami.
V malbách sa ozývá norimberský přízvuk, prav-
děpodobná znalost práč Hansa Kulmbacha, do-
tyk s J. Breuom a šarišskou malbou.
Tabule oltára povodně zasváteného sv. Kata-
ríne Alexandři j skej v Spišskom Podhradí^
v krajinomatbe nadvázujú na podunajské ma-
liarstvo, vo figúrach na Švábsko. Sú signované
monogramom WE alebo WF (?) a datované 1521.
Zrejme až do obdobia po tomto roku je reálne