Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0177
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
75

Vel'mi početnú skupinu tvoria mal'by z dru-
hého a tretieho desaťročia 16. storočia, vyzna-
čuj úce sa nižšou remeselnou úrovňou, v niekto-
rých prípadoch i zápasmi o základ řemesla.
Zosilneli rustikalizačné črty, mnohé diela sa
posunujú na pomedzie ludového prejavu. Tieto
malby objednávali zemepáni pováčšine pre
drobné dědinské patronátne kostoly. Ostali na
Spiši, v obciach Šariša, v Liptove, na Oravě
a v Malopolsku. Ich maliari sa obmedzili na
zobrazenie jednotlivých postáv, na adíciu svát-
cov, alebo na jednoduché kompozície prevažne
zo života P. Márie a pašiové výjavy s najnut-
nejším počtom figúr. Využívajá ako předlohy
najmä Scháufeleinove grafické listy z roku 1507
a pod. V tejto kvalitatívnej vrstvě sa užívá už
od 14. storočia u nás zdomácněný typ oltára
zvaný Viereraltar.
Malby možno rozčlenit na niekolko samostat-
ných okruhov podlá charakteristických dielen-
ských črt.
Oltář kaplnky Najsv. Trojice pri Spišskej
Novej Vsi, pochádzajúci pravděpodobně z far-
ského kostola, mohol podlá všetkých súvislostí
byt zasvátený sv. Michalovi Archanjelovi. Je
datovaný 1512.^ Hlavným dielom rovnakého
maliara je dvanásf malieb hlavného oltára
v kostole býv. Strážcov Božieho hrobu v Len-
daku, podlá ktorého označujeme tohto majstra.
Malby vznikli v druhom decéniu 16. storočia,
nedlho po vzniku novoveského oltára z roku
1512. Následujúcou prácou tohto maliara sú
malby mariánských scén na oltárnych křidlách,
ktoré daroval roku 1930 do Szépmuvészeti
Muzea v Budapešti Fridrich Glückt Oltárne
křídla javia úzku nadváznosf na malby hlav-
ného oltára z Lendaku a vznikli v priebehu
druhého desaťročia 16. storočia. Majstrovi ten-
dackého oltára možno pripísať i fragment tabule
so sv. Jakubom Apoštolom, ktorá patřila k váč-
šiemu oltárnemu celku s postavami apoštolov.
Iný dielenský okruh Majstra votívaej tabale
z Hromského Beňadika vytvořil tabulové malby
datované rokom 1510. Pochádzajú z Hronského
Beňadika, odkial ich koncom 19. storočia odviez-
li do Ostrihomu (Esztergom, MER).^ Je pre-
kvapujúce, že dielenské práce spišského maliar-
stva nachádzame v špecifickej oblasti vyspelej


Monopranusta LA; Narodeme P Márie z Rožáctr^/. Bu-
dapešť, MNG, t513. Foto z arcáívM aaíora

výtvarnej kultúry stredoslovenských banských
miest, v ktorej sa prejavovali významné maliar-
ske osobnosti školené najmä začiatkom 16. sto-
ročia na podunajskom umění. V tomto případe
však je dóležitá osoba objednávatela malieb.
Autor votívnej tabuie hronskobeňadického ol-
tára patřil k vrstvě provin cionálneho spišského
maliarstva. Jeho postavy majú nepevná, takmer
gumovitá stavbu, neohybné ruky, rnakké široké
tváře a nosy s gulbvitým zakončením. Je prav-
děpodobné, že i ďalšie mariánské a pašiové
výjavy, ktoré pochádzajá z Hronského Beňadika
a skončili svoju cestu v Ostrihome,^ sávisia
s tvorbou alebo okruhom tohto spišského ma-
liara. Pre ich kompozíciu boli podkladom gra-
fické předlohy. Vznikli až v druhéj polovici
druhého decénia 16. storočia.
Majster votívnej tabule z Hronského Beňa-
 
Annotationen