DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0179
77
tabúf oltára Klaňairia Troch. král'00 z Paládzky,
možno v súčasnosti pripísaf 15 oltárnych celkov.
Z jedného oltára na druhý sa preberajú bez
možnosti rozlíšenia a zmien zjednodušené ma-
riánské kompozície.
Do obdobia okolo či po roku 1510 možno
zařadit 4 pevné štvrtinky tabúl oltára sv. Mi-
kuláša v Zehre s postavami svátcov — bisku-
pov. lnou prácou sú křídla bývalého hlavného
oltára sv. Márie Magdalény z Danišoviec.'^
Vnútornú stranu krídiel pokrývajú 4 výjavy
z legendy o Márii Magdaléně — kajúcnici, na
rube obidvoch krídiel je malba zničená. Zacho-
vali sa iba nepatrné čiastočky obrysovej pod-
kresby Ukřižovaného. Z konca druhého desať-
ročia pochádzajú křídla oltára P. Márie z Da-
nišoviec.93 Na každom z nich vytvořil maliar po
dvoch sváticiach, na rube Zvestovanie P. Márie,
zničené v súčasnosti až na časti obrysovej linie
v podkresbe.
V krátkom časovom úseku vznikli i křídla
oltára sv. Kataríny Alexandrijskej z Vyšných
Repáš (?) so sv. Barborou, Dorotou, Apolóniou
a Otíliou, ktorý po zrušení Diecezálneho múzea
preniesli do farského kostola v Levoči. Ďalšie
malby z tohto oltárneho celku sú nezvěstné.
Křídlový oltář P. Márie, ktorý sa dnes nachádza
v Klčove, pochádza z okolia Kežmarku. Do Kl-
čova ho preniesli v tridsiatych rokoch 20. sto-
ročia. V pašiových výjavoch vychádza maliar
z grafiky. Azda ešte do konca druhého desaíro-
čia možno datovat malby z kaplnky pri radnici
v Spišských Vlachoch. Malby krídiel s postava-
mi svátcov a svátíc z oltára Klaňania Troch
králov z Palúdzky,^ podlá ktorých Majstra ta-
bťd' z Palddzki/ nazýváme, vznikli před a okolo
roku 1520.
Oltář sv. Mikuláša z Dúbravy v Liptove z roku
1519 je jediným datovaným dielom na tabuli sv.
Erazma a Vavrinca.^ Oltárne křídlo s postavami
sv. Elígia, Štefana Prvomučeníka a so sv. Damiá-
nom na rube je v súčasnosti nezvěstné. Rovnako
nezvěstné sú dve křídla a predela so 14 sv.
pomocníkmi z bývalého hlavného oltára sv. Pet-
ra a Pavla z Lučivnej.^ Okolo roku 1520 vzni-
kol mariánsky oltář z Dúbravy,''' ku ktorému
patří i predela s obrazom Krista a 14 sv. po-
mocníkův. Mariánské výjavy opakujú bez zmien
Majsie?* uoúunej tabMÍe z Hromského Beňadika; Vodu-
tabtd'a, Eszfergom, Kresťawské múzeto?!., 1510.
Foto z arcbíuM autora
mariánské kompozície oltára v Klčove, predela
opakuje rovnakú kompozíciu z Lučivnej. Prav-
děpodobně po roku 1520 vznikli tabule oltára
v Hermanovciach. Pre kompozíciu Zoslanie sv.
Ducha a azda i pre Zmřtvychvstanie použil
maliar zjednodušená grafickú předlohu H.
Scháufeleina. Vonkajšia strana krídiel je pokry-
tá malbou hieraticky rozčlenenej skupiny svát-
cov.-'S Začiatkom dvadsiatych rokov 16. storočia
vznikol oltář P. Márie v Liptovských Sliačoch.
Malby opakujú rovnaké výjavy i typy svátíc
podlá předloh použitých v Klčove a v Dúbrave.
Na predele sa uplatňuje Veraikon s nosičmi —
anjelmi, podlá staršieho příkladu spišskej mal-
tabúf oltára Klaňairia Troch. král'00 z Paládzky,
možno v súčasnosti pripísaf 15 oltárnych celkov.
Z jedného oltára na druhý sa preberajú bez
možnosti rozlíšenia a zmien zjednodušené ma-
riánské kompozície.
Do obdobia okolo či po roku 1510 možno
zařadit 4 pevné štvrtinky tabúl oltára sv. Mi-
kuláša v Zehre s postavami svátcov — bisku-
pov. lnou prácou sú křídla bývalého hlavného
oltára sv. Márie Magdalény z Danišoviec.'^
Vnútornú stranu krídiel pokrývajú 4 výjavy
z legendy o Márii Magdaléně — kajúcnici, na
rube obidvoch krídiel je malba zničená. Zacho-
vali sa iba nepatrné čiastočky obrysovej pod-
kresby Ukřižovaného. Z konca druhého desať-
ročia pochádzajú křídla oltára P. Márie z Da-
nišoviec.93 Na každom z nich vytvořil maliar po
dvoch sváticiach, na rube Zvestovanie P. Márie,
zničené v súčasnosti až na časti obrysovej linie
v podkresbe.
V krátkom časovom úseku vznikli i křídla
oltára sv. Kataríny Alexandrijskej z Vyšných
Repáš (?) so sv. Barborou, Dorotou, Apolóniou
a Otíliou, ktorý po zrušení Diecezálneho múzea
preniesli do farského kostola v Levoči. Ďalšie
malby z tohto oltárneho celku sú nezvěstné.
Křídlový oltář P. Márie, ktorý sa dnes nachádza
v Klčove, pochádza z okolia Kežmarku. Do Kl-
čova ho preniesli v tridsiatych rokoch 20. sto-
ročia. V pašiových výjavoch vychádza maliar
z grafiky. Azda ešte do konca druhého desaíro-
čia možno datovat malby z kaplnky pri radnici
v Spišských Vlachoch. Malby krídiel s postava-
mi svátcov a svátíc z oltára Klaňania Troch
králov z Palúdzky,^ podlá ktorých Majstra ta-
bťd' z Palddzki/ nazýváme, vznikli před a okolo
roku 1520.
Oltář sv. Mikuláša z Dúbravy v Liptove z roku
1519 je jediným datovaným dielom na tabuli sv.
Erazma a Vavrinca.^ Oltárne křídlo s postavami
sv. Elígia, Štefana Prvomučeníka a so sv. Damiá-
nom na rube je v súčasnosti nezvěstné. Rovnako
nezvěstné sú dve křídla a predela so 14 sv.
pomocníkmi z bývalého hlavného oltára sv. Pet-
ra a Pavla z Lučivnej.^ Okolo roku 1520 vzni-
kol mariánsky oltář z Dúbravy,''' ku ktorému
patří i predela s obrazom Krista a 14 sv. po-
mocníkův. Mariánské výjavy opakujú bez zmien
Majsie?* uoúunej tabMÍe z Hromského Beňadika; Vodu-
tabtd'a, Eszfergom, Kresťawské múzeto?!., 1510.
Foto z arcbíuM autora
mariánské kompozície oltára v Klčove, predela
opakuje rovnakú kompozíciu z Lučivnej. Prav-
děpodobně po roku 1520 vznikli tabule oltára
v Hermanovciach. Pre kompozíciu Zoslanie sv.
Ducha a azda i pre Zmřtvychvstanie použil
maliar zjednodušená grafickú předlohu H.
Scháufeleina. Vonkajšia strana krídiel je pokry-
tá malbou hieraticky rozčlenenej skupiny svát-
cov.-'S Začiatkom dvadsiatych rokov 16. storočia
vznikol oltář P. Márie v Liptovských Sliačoch.
Malby opakujú rovnaké výjavy i typy svátíc
podlá předloh použitých v Klčove a v Dúbrave.
Na predele sa uplatňuje Veraikon s nosičmi —
anjelmi, podlá staršieho příkladu spišskej mal-