DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0180
78
Majstei* oítára z Paíádzkí/; Kristus a 14. su. pomocudcou, preďeta, Dúbraua, okoto 1520. Foto SNG
by konca 15. a začiatku 16. storočia, rovnako
ako na predele oltára v Križovanoch.
Za sliačskym oltárom P. Márie časovo násle-
duje oltář sv. Mikuláša, taktiež zo Sliačov, s pre-
delou pomalovanou tromi polopostavami uhor-
ských krajinských patrónov, pravděpodobně
podlá vzoru rovnakých postáv na oltáři v spiš-
ských Krempachoch (PER) z roku 1516. Zadnú
stranu krídiel pokrývajú malby postáv sv. Koz-
mu a Damiána, podobné ako v Dúbrave. Spó-
sob malieb na posledných dvoch oltároch je naj-
bližší malbám blavného oltára sv. Kríža v Kri-
žovanoch pri Prešove. Dvanásf obrazov archy
v Križovanoch preberá a zjednodušuje známe
kompozície grafických listov H. Scháufeleina
z roku 1507. Zvýšená schematickosť a zhrubnuté
traktovanie postáv poukazujú pravděpodobně
na obdobie po polovici tretieho desaťročia 16.
storočia. Na predele sa opakujú schémy postáv
sv. Filipa a sv. Jakuba ml., známe zo Sliačov.
Za povšimnutie azda stojí, že okrem uvedeného
provizórneho, červenou hlinkou načrtnutého
dáta a nápisov na oltáři sv. Mikuláša z Dúb-
ravy, teraz v SNG, na obrubě šiat muža polie-
vajúceho Pilátovi ruky sú v Križovanoch zře-
telné rozměrné pismená VN, pričom N je obrá-
tenéýo
Posledným známým dielom Majstra tabúl*
z Palúdzky a jeho velmi aktívnej dielne je pre-
dela s malbou Oplakávanie Krista podlá gra-
fického listu H. Scháufeleina (Oldenbourg 186).
Maliar upravil iba drapériu na spósob podunaj-
sky sprostredkovaných foriemd^ Domnievame
sa, že predela vznikla v posledných rokoch tre-
tieho desaťročia 16. storočia alebo okolo roku
1530.
Druhů velkú dielenskú skupinu provinciál-
nej spišskéj malby spájame pod názvom dielňa
Majstra oltárou zo Strdžtek. Dielňa pósobila
v druhom a treťom desaťročí 16. storočia. Vy-
tvořila 18 doteraz identifikovatelných samostat-
ných oltárnych celkov v róznych lokalitách.
Maliarsku formu charakterizuje remeselná úro-
veň, štylizácia tvaru, napr. systém účesov urov-
naných akoby do lokni, dekoratívnosť so zdů-
razněnou obvodovou líniou, vyplněnou fareb-
ným pigmentom v kolorujúcej funkcii. Pozoru-
hodná je variabilita módných kostýmov, cha-
rakterizujících jednotlivé postavy a z nej
vyplývajúce romantické ladenie. Mnohé z obra-
zov preberajú kompozície zo starších domá-
cích diel, častejšie z frekventovaných grafických
listov, ktoré sa zjednodušujú, připadne dopíňajú
lokálně dóležitým detailom. Vďaka obmeňova-
niu předloh nachádzame v diele Majstra oltárov
Majstei* oítára z Paíádzkí/; Kristus a 14. su. pomocudcou, preďeta, Dúbraua, okoto 1520. Foto SNG
by konca 15. a začiatku 16. storočia, rovnako
ako na predele oltára v Križovanoch.
Za sliačskym oltárom P. Márie časovo násle-
duje oltář sv. Mikuláša, taktiež zo Sliačov, s pre-
delou pomalovanou tromi polopostavami uhor-
ských krajinských patrónov, pravděpodobně
podlá vzoru rovnakých postáv na oltáři v spiš-
ských Krempachoch (PER) z roku 1516. Zadnú
stranu krídiel pokrývajú malby postáv sv. Koz-
mu a Damiána, podobné ako v Dúbrave. Spó-
sob malieb na posledných dvoch oltároch je naj-
bližší malbám blavného oltára sv. Kríža v Kri-
žovanoch pri Prešove. Dvanásf obrazov archy
v Križovanoch preberá a zjednodušuje známe
kompozície grafických listov H. Scháufeleina
z roku 1507. Zvýšená schematickosť a zhrubnuté
traktovanie postáv poukazujú pravděpodobně
na obdobie po polovici tretieho desaťročia 16.
storočia. Na predele sa opakujú schémy postáv
sv. Filipa a sv. Jakuba ml., známe zo Sliačov.
Za povšimnutie azda stojí, že okrem uvedeného
provizórneho, červenou hlinkou načrtnutého
dáta a nápisov na oltáři sv. Mikuláša z Dúb-
ravy, teraz v SNG, na obrubě šiat muža polie-
vajúceho Pilátovi ruky sú v Križovanoch zře-
telné rozměrné pismená VN, pričom N je obrá-
tenéýo
Posledným známým dielom Majstra tabúl*
z Palúdzky a jeho velmi aktívnej dielne je pre-
dela s malbou Oplakávanie Krista podlá gra-
fického listu H. Scháufeleina (Oldenbourg 186).
Maliar upravil iba drapériu na spósob podunaj-
sky sprostredkovaných foriemd^ Domnievame
sa, že predela vznikla v posledných rokoch tre-
tieho desaťročia 16. storočia alebo okolo roku
1530.
Druhů velkú dielenskú skupinu provinciál-
nej spišskéj malby spájame pod názvom dielňa
Majstra oltárou zo Strdžtek. Dielňa pósobila
v druhom a treťom desaťročí 16. storočia. Vy-
tvořila 18 doteraz identifikovatelných samostat-
ných oltárnych celkov v róznych lokalitách.
Maliarsku formu charakterizuje remeselná úro-
veň, štylizácia tvaru, napr. systém účesov urov-
naných akoby do lokni, dekoratívnosť so zdů-
razněnou obvodovou líniou, vyplněnou fareb-
ným pigmentom v kolorujúcej funkcii. Pozoru-
hodná je variabilita módných kostýmov, cha-
rakterizujících jednotlivé postavy a z nej
vyplývajúce romantické ladenie. Mnohé z obra-
zov preberajú kompozície zo starších domá-
cích diel, častejšie z frekventovaných grafických
listov, ktoré sa zjednodušujú, připadne dopíňajú
lokálně dóležitým detailom. Vďaka obmeňova-
niu předloh nachádzame v diele Majstra oltárov