Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 79
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0181
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
79

zo Strážiek zaujímavé ikonografické motivy
a kompozičně celky, ktoré pravděpodobně vy-
chádzajú zo stratených malieb dobrej úrovně.
Mnohé z diel sú datované priamo, takže ich
možno chronologicky zoradif. Váčšina z nich
pochádza zo spišských lokalit, část sa nachádza
v Šariši, v dvoch prípadoch v Liptove, v jednom
v poïskej obci Klimkowke. Sídlo dielne nie je
predbežne možné bezvýhradné lokalizovat. Naj-
reálnejším sa zdá Kežmarok, kde sa přítomnost
výtvarnéj aktivity potvrdzuje aj sochárskymi
pamiatkami.'^
Najstaršou datovanou prácou je oltář Šimona
a Judu z roku 1513 v Strážkach, nasledujú
tabule oltára z Hervartovaý'^ ktorý je da-
tovaný rokom 1514. Malby anjelskych fi-
gur s nástrojmi Umučenia prejavujú až vy-
pracované spomenuté charakteristické zna-
ky majstra a jeho dielne. Zdá sa, že malby na
křidlách tohto oltára: postava sv. Bernardína
zo Sieny a sv. Egídia — opáta, sú o málo kva-
litně jšie ako malby po stranách strednej časti
oltára.
Oltárne tabule sv. Valentina — biskupa z kos-
tola sv. Valentina v Krempachoch sú datované
na obraze Nesenie kríža rokom 1516.'^ Čelné
strany zapíňajú skupiny svätcov, na rube sú
pašiové výjavy komponované podlá grafických
předloh.'^ Najma pašiové scény preukazujú
súvislost so skupinou strážskych oltárov. Maliar
na dvoch obrazoch použil nasadené kaligrafické
obláčiky, známe z Maj stra svátoantonského ol-
tára.
Ďalšou prácou tejto dielne sú tabule oltára
sv. Mikuláša z Liptovského Trnovca, ktoré roku
1903 preniesli do Liptovského Mikuláša a pou-
žili vo farskom kostole ako hlavný oltář. Štyri
výjavy z legendy o sv. Mikulášovi z Mýry pře-
vzal maliar z kompozície Majstra z Okoličného
uplatnenej na bardejovskom oltáři z roku 1505;
mohol ich však poznať i z diela Majstra Martina
či Majstra svätoantonskej legendy z oltára
z Velkého Slavkova. Na rube krídiel je sv. Mi-
chal Archanjel a Kristus z Posledného súdu,
pre ktorých maliar použil grafickú předlohu.
V druhom desaťročí 16. storočia vznikli prav-
děpodobně v tejto dielni tabule oltára Se-
dembolestnej P. Márie vo farskom kostole


Majster oíídroa zo Břrdžiek.* Oplakdaame, Bofndce —
múzeirm., ^528. Foto A. BieBkoad

v Bardejove. Značné premalby znížili čitatel-
nosť a možnost vazby na analogie. V střede
skrine stojí kamenná socha Piety zo začiatku
15. storočia, zrejme import zo Sliezska.^ Nasle-
dujúcou prácou tohto majstra sú tabule hlav-
ného oltára sv. Anny Samotretej v Strážkach.
Dva výjavy zo života sv. Anny majú zaiste svoje
staršie domáce vzory a pre dva obrazy z Kristov-
ho příbuzenstva nachádzame vzor na tabuliach
spišskosobotského Majstra sv. Příbuzenstva.
Klaňanie Troch kráfov z predely vzniklo podlá
vzoru levočskej tzv. vianočnej predely. Na žád-
ných křidlách sú torzá deštruovaných štyroch
pašiových výjavov podlá předloh. Spome-
nutý oltář sv. Šimona a Júdu v Strážkach^
má na čelnej straně 4 výjavy zo života svätcov
a na rube 4 výjavy z Podobenstiev, převzaté
priamo z drevorezov Dúrerovho okruhu zo za-
čiatku 16. storočia.
Oltář v Strážkach, ktorého stredom je v sú-
časnosti iba socha P. Márie s Ježiškom, má na
čelnej straně krídiel mariánské výjavy a na
rube 4 pašiové obrazy namalované volné podlá
grafických předloh. Pre obraz Najsv. Trojice
loading ...