DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0182
80
v nadstavci slúžil za vzor list H. S. Behama —
G. 191. Na obraze Zvestovanie bolo v minulosti
viditelné datovanie 1524 (v súčasnosti posledná
číslica chyba). Tieto pašiové scény neopakujú
výjavy zobrazené už na hlavnom oltáři, čo len
potvrdzuje našu úvahu o pravidle, podlá kto-
rého v rovnakom období objekt spravidla nemá-
val viac ako jeden oltář s rovnakým ikonogra-
fickým sledom. K strážskym obrazom možno
priamo přiřadit i tri drobné malby so Zvěsto-
váním, Narodením a Klaňaním Troch králov
miestnej proveniencie.io?
Pre Lipany vytvořila dielňa Maj stra stráž-
skych oltárov oltář sv. Anny, datovaný rokom
1526. Na jeho vnútorných křidlách sú výjavy
zo života P. Márie, na rube a pevných křidlách
osem postáv svátíc.^ Malby na vnútorných
křidlách a malba predely poukazujú na maliara,
ktorý namaloval tabulové malby z neznámej,
azda spišskej lokality, datované rokom 1527.i^
Na dvoch tabuliach sa rozvíjajú příběhy zo živo-
ta sv. Mikuláša a na dalších dvoch zo života sv.
Sabina — biskupa. Osem pašiových obrazov,
pre ktoré maliar volné využíval grafické před-
lohy, pokrývá rubové a pevné tabule. Pre obra-
zy zo života sv. Mikuláša slúžili za priamy vzor
kompozície oltára sv. Mikuláša v Spišskej So-
botě a kompozície oltára sv. Mikuláša z Vel-
kého Slavkova. Maliar sa sústredil na zdóraz-
nenie dobových kostýmov v odeve, klobúkoch,
druhoch textilu a kožušín. Detailně referuje
o typoch a druhoch brnění, zbraní, o topánkach
a pod. O krajinomafbe sa jednak poučil na gra-
fických předlohách, jednak od domáceho pro-
středníka podunajskej orientácie, čo je zřejmé
z interpretácie stromo v a kríkov. Vyskytuje sa
tu aj renesančný detail, napr. motiv balustru,
a to v takej podobě, ktorá svědčí o sprostred-
kovanej informácii. V názorovej blízkosti tých-
to malieb vznikol i fragment oltárnej predely
s dvorná postavami lotrov z výjavu Nesenia
krížaýio Nasledujúcou prácou toho istého ma-
liara je tabula s Kameňovaním sv. Štefana Pr-
vomučeníka na čelnej, s Oplakáváním na ru-
bovej straně.m Možno vyslovit hypotézu o pó-
vode tejto tabule z Bušoviec na Spiši. Tamojší
kostol bol do 18. storočia zasvátený sv. Štefa-
novi Prvomučeníkovi (v súčasnosti sv. Vavrin-
covi-diakonovi). Rok 1528, ktorým je datovaná
malba, zodpovedá obdobiu vzniku soch pochá-
dzajúcich z bušovského hlavného oltára.
V druhej polovici dvadsiatych rokov vytvořil
totožný maliar tabule hlavného oltára sv. Pavla
Apoštola v Starej Lesnej. V póvodnom stave
ostali iba malby vonkajších stráň krídiel, ostat-
ně sa změnili neskór na nepoznanie prematbou
inými (novšími) výjavmi. Malba s Oplakáváním
Krista z potskej Klimkowky je prácou dielne
strážskych oltárov a vznikla v priebehu tretieho
decénia 16. storočia.H2 Podobné tu vznikli
v druhej polovici dvadsiatych rokov 16. storočia
i tabule malého oltára sv. Anny Samotretej
v Koláčkové.H3 Je pravděpodobné, že pomocník
z kežmarskej dielne namaloval dve horné mal-
by a postavu svátice z lavého dolného křídla
vnútornej strany oltára Těla Kristovho v Lip-
tovskom Mikuláši. Ostatně malby na tomto ol-
táři preukazujú odlišný rukopis velmi rustikál-
neho maliara, činného neskór pre obec Sv. Kříž
v Liptove. Oltář v Liptovskom Mikuláši vznikol
koncom tretieho decénia, v období okolo roku
1530.il*
V remeselne menej skúsenej, ludovejšej vrst-
vě vyučenej v kežmarskej dielni vznikli aj ďal-
šie malby, ktoré sa okrem příznačných detailov
najviac približujú tabuliam svátíc z Lipian a
dielenskej produkcii druhej polovice dvadsia-
tych rokov 16. storočia všeobecne. Domnievame
sa, že ich vytvořil další samostatný pomocník.
Ide o 4 tabule s legendou o sv. Kataríne Alexan-
dři j skej a o dve tabule s Bičováním a Ukřižo-
váním. Pochádzajú z neznámej spišskej loka-
lity.!^ Malby sú datované rokom 1526 a nie
1520, ako doteraz interpretovala datovanie ma-
ďarská literatúra. Preberajú grafické předlohy,
a najma v type ženských hláv možno pozorovat
vplyv Cranachových vzorov. Po nich vytvořil
maliar okolo a po roku 1527 i tabule hlavného
oltára Všetkých svátých v Ludrovej — Kútoch.
Oltář má v střede skrine plastická kompozíciu
Korunovania P. Márie, ktorá je podstatné kva-
litnejšou spišskou rezbárskou prácou.
Maliar pracuje s rovnakými typmi figúr. Drží
sa kresbovej osnovy, čo vidief najma na ode-
voch, zaznamenává módné kostýmové doplňky
a zvláštnosti ženských účesov. Farba slúži na
v nadstavci slúžil za vzor list H. S. Behama —
G. 191. Na obraze Zvestovanie bolo v minulosti
viditelné datovanie 1524 (v súčasnosti posledná
číslica chyba). Tieto pašiové scény neopakujú
výjavy zobrazené už na hlavnom oltáři, čo len
potvrdzuje našu úvahu o pravidle, podlá kto-
rého v rovnakom období objekt spravidla nemá-
val viac ako jeden oltář s rovnakým ikonogra-
fickým sledom. K strážskym obrazom možno
priamo přiřadit i tri drobné malby so Zvěsto-
váním, Narodením a Klaňaním Troch králov
miestnej proveniencie.io?
Pre Lipany vytvořila dielňa Maj stra stráž-
skych oltárov oltář sv. Anny, datovaný rokom
1526. Na jeho vnútorných křidlách sú výjavy
zo života P. Márie, na rube a pevných křidlách
osem postáv svátíc.^ Malby na vnútorných
křidlách a malba predely poukazujú na maliara,
ktorý namaloval tabulové malby z neznámej,
azda spišskej lokality, datované rokom 1527.i^
Na dvoch tabuliach sa rozvíjajú příběhy zo živo-
ta sv. Mikuláša a na dalších dvoch zo života sv.
Sabina — biskupa. Osem pašiových obrazov,
pre ktoré maliar volné využíval grafické před-
lohy, pokrývá rubové a pevné tabule. Pre obra-
zy zo života sv. Mikuláša slúžili za priamy vzor
kompozície oltára sv. Mikuláša v Spišskej So-
botě a kompozície oltára sv. Mikuláša z Vel-
kého Slavkova. Maliar sa sústredil na zdóraz-
nenie dobových kostýmov v odeve, klobúkoch,
druhoch textilu a kožušín. Detailně referuje
o typoch a druhoch brnění, zbraní, o topánkach
a pod. O krajinomafbe sa jednak poučil na gra-
fických předlohách, jednak od domáceho pro-
středníka podunajskej orientácie, čo je zřejmé
z interpretácie stromo v a kríkov. Vyskytuje sa
tu aj renesančný detail, napr. motiv balustru,
a to v takej podobě, ktorá svědčí o sprostred-
kovanej informácii. V názorovej blízkosti tých-
to malieb vznikol i fragment oltárnej predely
s dvorná postavami lotrov z výjavu Nesenia
krížaýio Nasledujúcou prácou toho istého ma-
liara je tabula s Kameňovaním sv. Štefana Pr-
vomučeníka na čelnej, s Oplakáváním na ru-
bovej straně.m Možno vyslovit hypotézu o pó-
vode tejto tabule z Bušoviec na Spiši. Tamojší
kostol bol do 18. storočia zasvátený sv. Štefa-
novi Prvomučeníkovi (v súčasnosti sv. Vavrin-
covi-diakonovi). Rok 1528, ktorým je datovaná
malba, zodpovedá obdobiu vzniku soch pochá-
dzajúcich z bušovského hlavného oltára.
V druhej polovici dvadsiatych rokov vytvořil
totožný maliar tabule hlavného oltára sv. Pavla
Apoštola v Starej Lesnej. V póvodnom stave
ostali iba malby vonkajších stráň krídiel, ostat-
ně sa změnili neskór na nepoznanie prematbou
inými (novšími) výjavmi. Malba s Oplakáváním
Krista z potskej Klimkowky je prácou dielne
strážskych oltárov a vznikla v priebehu tretieho
decénia 16. storočia.H2 Podobné tu vznikli
v druhej polovici dvadsiatych rokov 16. storočia
i tabule malého oltára sv. Anny Samotretej
v Koláčkové.H3 Je pravděpodobné, že pomocník
z kežmarskej dielne namaloval dve horné mal-
by a postavu svátice z lavého dolného křídla
vnútornej strany oltára Těla Kristovho v Lip-
tovskom Mikuláši. Ostatně malby na tomto ol-
táři preukazujú odlišný rukopis velmi rustikál-
neho maliara, činného neskór pre obec Sv. Kříž
v Liptove. Oltář v Liptovskom Mikuláši vznikol
koncom tretieho decénia, v období okolo roku
1530.il*
V remeselne menej skúsenej, ludovejšej vrst-
vě vyučenej v kežmarskej dielni vznikli aj ďal-
šie malby, ktoré sa okrem příznačných detailov
najviac približujú tabuliam svátíc z Lipian a
dielenskej produkcii druhej polovice dvadsia-
tych rokov 16. storočia všeobecne. Domnievame
sa, že ich vytvořil další samostatný pomocník.
Ide o 4 tabule s legendou o sv. Kataríne Alexan-
dři j skej a o dve tabule s Bičováním a Ukřižo-
váním. Pochádzajú z neznámej spišskej loka-
lity.!^ Malby sú datované rokom 1526 a nie
1520, ako doteraz interpretovala datovanie ma-
ďarská literatúra. Preberajú grafické předlohy,
a najma v type ženských hláv možno pozorovat
vplyv Cranachových vzorov. Po nich vytvořil
maliar okolo a po roku 1527 i tabule hlavného
oltára Všetkých svátých v Ludrovej — Kútoch.
Oltář má v střede skrine plastická kompozíciu
Korunovania P. Márie, ktorá je podstatné kva-
litnejšou spišskou rezbárskou prácou.
Maliar pracuje s rovnakými typmi figúr. Drží
sa kresbovej osnovy, čo vidief najma na ode-
voch, zaznamenává módné kostýmové doplňky
a zvláštnosti ženských účesov. Farba slúži na