Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1987

Page: 81
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1987/0183
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
81

kolorovanie obrysovej linie. Lavé obojstranne
malované pohyblivé křídlo roku 1944 odovzdali
do Liptovského muzea v Ružomberku.no Pravé
oltárne křídlo je nezvěstné. Na pevných křid-
lách je vždy po dvoch trojiciach svätcov řádě-
ných v pásoch nad sebou, rovnako ako na vnú-
torných křidlách. Na vonkajších stranách pohyb-
livých krídiel je vždy po dvoch a dvoch pos-
tavách. Oltář je pozoruhodný ikonografiou; je
zasvátený Všetkým svátým. Střed vypíná Koru-
novanie P. Márie za přítomnosti Najsv. Trojice.
Na křidlách sa rozdelujú skupiny postáv podlá
hieratickej důležitosti. Na vnútorných křidlách
možno identifikovat 12 apoštolov. K nim při-
pojil maliar 14 sv. pomocníkov, z ktorých 12
umiestnil na pevné křídla, kým sv. Juraja a
Eustacha na vonkajšiu stranu pravého pohyb-
livého křídla nad dvojicu svátíc, Máriu Magda-
lénu a Apolóniu. Na lavé vonkajšie křídlo
umiestnil zástupcov krajinských královských
patrónov — sv. Štefana a Ladislava, v dolnej
časti velmi frekventovaných svätcov — vyzna-
vačův, sv. Mikuláša a Leonarda.!*' Takto
uviedol všetkých hlavných představitelův a ka-
tegorie známe z litánií ku Všetkým svátým. Na
predele zobrazil Misericordia Domini medzi
Bolestnou P. Máriou, sv. Jánom Evanjelistom
a anjelov s nástrojmi Umučenia.
Najmenej fundovaným maliarom prvej po-
lovice 16. storočia tvoriacim od konca dvadsia-
tych rokov 16. storočia je Majster suátokríásřcej
legendy, svojho hlavného diela, ktoré namaloval
pre Sv. Kříž v Liptove.**^ Staršou jeho prácou,
ako sme už spomenuli, sú čiastky vnútornej
strany tabúl a štyri pašiové výjavy rubových
stráň oltára Oltárnej sviatosti v Liptovskom
Mikuláši. Tabule zo Sv. Kríža vznikli až koncom
tridsiatych rokov 16. storočia. Na vnútorných
stranách rozměrných krídiel bývalého hlavného
oltára sa rozvij a legenda v zrny sie patrocínia
kostola a na vonkajšej straně pašiové výjavy.
Malby sa vyznačujú dekoratívnymi architekto-
nickými prvkami renesančného tvaroslovia.
Typológia ženských hláv čiastočne nadvázuje
na dielňu Majstra oltárov zo Strážiek. Podlá
detailov v nej pravděpodobně i napriek nízkej
profesionalitě maliar nějaký čas pobudol. Jeho
práce najmá v pašiových scénách predstavujú

najrustikálnejší příklad doznievania neskorogo-
tického umenia vyznačujúci sa základnými ne-
dostatkami řemesla a naivnou predstavivosfou.
K rustikálnym malbám možno přiřadit — prav-
děpodobně i autorsky — nástěnné malby Po-
sledná večera, Olivová hora, Kristus před Pilá-
tom (?) na severnej a východněj stene lodě kos-
tola sv. Martina v Do valové. Vznikli azda okolo
polovice alebo po polovici 16. storočia a pre-
ukazujú rozpaky proviněného maliara neschop-
ného ďalšieho výtvarného vývinu.
Okrem formálně a často i tematicky rozliši-
telných dielenských skupin ostává niekolko diel
bez užšej příslušnosti, napr. štyri pevné štvr-
tinky tabúl s postavami svátíc z oltára P. Márie
z Liptovského Trnovca (začiatok 16. storočia),
vinou premalieb fažšie klasifikovatelné, podob-
né ako štvrtinkv tabúl oltára P. Márie zo Sv.
Kríža (okolo a po roku 1510) a oltárne tabule
s mariánskými a pašiovými výjavmi z okolia
Dovalova (koniec tretieho desatročia 16. storo-
čia).Mimo súvislostí s uvedenými dielami
ostávajú zatial i oltárne obrazy z bývalého do-
valovského hlavného oltára sv. Martina a Brik-
cia, biskupov z Tours.*2* Tieto obrazy sú zaují-
mavé expresívnym maliarskym rukopisom, po-
znamenaným poučením na podunajskom maliar-
stve. Pašiové výjavy sa opierajú o grafické vzo-
ry. Žiadne ďalšie dielo ich autora už nepoznáme.
Bez bližších súvislostí je predbežne rozměrná
malba tabule z Liptovskej Mary so siedmymi
sv. Pomocníkmi a Kristom uprostřed.*22
Ikonograficky zaujímavá tabula s P. Máriou,
sv. Annou a sv. Katarínou z Alexandrie je da-
tovaná rokom 1519. Koncom 19. storočia ju
preniesli do košického múzea. Malba — ako sme
zistili — pochádza zo sakristie kostola sv. Ju-
raja v Spišskéj Sobotě. *23
Póvabne naivné malby domáceho oltárika zo
Spišskej Soboty využívajú v piatich obrazoch
grafické předlohy H. Baldunga Griena z roku
1507. Oltárik fungoval ako súkromný kultový
predmet, pravděpodobně majetok miestneho du-
chovného, ktorý sa zaslúžil o vybavenie spišsko-
sobotského kostola neskorogotickými oltármi.
Z konca tretieho desatročia 16. storočia po-
chádza jú tri zachované fragmenty malieb so sv.
loading ...