DOI article:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0186
84
Majster tablée sr. Sv. Košice, V^cbodo-
síovcnské 77uAeM.?n, J542. Foío Vsi. múzettrn, Košice
180). Postavám dvoch drábov upravil kostýmy
a priestor, v ktorom sa odohráva Bičovanie,
zaklenul na rozdiel od předlohy, na ktorej je
trámový strop. Pozadie otvoril oknom. Pre Zmř-
tvychvstanie použil pravděpodobně kompiláciu
z grafik H. Scháufeleina a iných vzorový^ Ob-
rysová kresebnosť postáv, predmetov i celej
kompozície dominuje. Malba je menej výrazná,
vyznačuje sa saským poučením, dokonca vyka-
zuje příbuznosti. Typika tváře sv. Pavla a
malba Zmřtvychvstania nezapru svoj crana-
chovský vzor. S predchádzajúcimi dielami je
společný názor na konštrukciu a význam lud-
skej postavy, jej štylizáciu, úpravu draperie.
Do cviklov pašiových výjavov umiestnil maliar
obdobné renesančně ornamenty, ako na votívnej
tabuli z Levoče, datovanej 1540.^
K dvom skúmaným fragmentom tabúl z ol-
tárneho křídla patřila i tabula s Adoráciou Ol-
tárnej sviatosti (Těla Kristovho) z tej istej loka-
lity, ktorá tvořila střed oltára. Premalba zo za-
čiaku 18. storočia prekrýva a znejasňuje pó-
vodný vzhl'ad.^8
E. Dubnická správné konstatovala súvislosf
fragmentov z Prosieka s tabulou s Bolestným
Kristomd^ Súvislosf s oltárom so sv. Jurajom
z roku 1542 je našou hypotézou. Malbu oltár-
neho křídla s P. Máriou zo Zvestovania a Bo-
lestným Kristom datoval Radocsay do rokov
1520—1530.^ Týmito rokmi datuje malby
z Prosieka (povodně z Liptovskej Anny) aj E.
Dubnická. Domnievame sa, na základe priamo
datovaných majstrových diel a na základe sú-
boru tvorby orientovanej na Sasko, že tabule
z Prosieka sú neskoršie a že vznikli krátko po
roku 1542.
V Spišskom Podhradí sa zachovalo dielo saský
orientovaného maliara, ktoré sme pokládali za
stratenéd'^ Póvodný vzhlad prekrývajú premal-
by z roku 1677, nie však natotko, aby nebolo
možné porovnanie a atribúcia diela Majstrovi
tabule so sv. Jurajom. Malba preukazuje rov-
naké rukopisné a typologické detaily. I tu sa
maliar dôsledne opieral o Dúrerove grafické
předlohy. Pre kompozíciu Bolestného Krista
použil list B. 20 z obdobia okolo roku 1500.
Oproti predlohe a tabuli s rovnakou ikonogra-
fiou v Budapešti je postava Krista štíhlejšia.
Pre Posledný súd na rube použil maliar čiast-
kovo list B. 51 z cyklu Malých pašií, a to pri
postave Krista, anjelských trubačoch a dolněj
časti kompozície, rozdelenej na skupinu vyvo-
lených a zatratených. Medzi nebeskou a pozem-
skou sférou je v maliarskej interpretácii z for-
málnych dóvodov užší priestor. Aj skupina vy-
volených má charakter lokálneho nazerania.
Premalba z roku 1677, ktorá zasiahla najmá
drobné postavičky v dolněj časti výjavu, však
može byt rozhodujúca pre súčasný výzor diela.
Podlá póvodnej skoby v ráme slúžil obraz ako
volné otáčavá votívna tabula či epitaf.
Súbor diel Majstra sv. Juraja nedostal už ta-
bulovú malbu na Spiši po dvadsiatych rokoch
16. storočia z letargie. Malba sa priamo viaže
na podněty zo Saska a Wittenbergu a zodpo-
Majster tablée sr. Sv. Košice, V^cbodo-
síovcnské 77uAeM.?n, J542. Foío Vsi. múzettrn, Košice
180). Postavám dvoch drábov upravil kostýmy
a priestor, v ktorom sa odohráva Bičovanie,
zaklenul na rozdiel od předlohy, na ktorej je
trámový strop. Pozadie otvoril oknom. Pre Zmř-
tvychvstanie použil pravděpodobně kompiláciu
z grafik H. Scháufeleina a iných vzorový^ Ob-
rysová kresebnosť postáv, predmetov i celej
kompozície dominuje. Malba je menej výrazná,
vyznačuje sa saským poučením, dokonca vyka-
zuje příbuznosti. Typika tváře sv. Pavla a
malba Zmřtvychvstania nezapru svoj crana-
chovský vzor. S predchádzajúcimi dielami je
společný názor na konštrukciu a význam lud-
skej postavy, jej štylizáciu, úpravu draperie.
Do cviklov pašiových výjavov umiestnil maliar
obdobné renesančně ornamenty, ako na votívnej
tabuli z Levoče, datovanej 1540.^
K dvom skúmaným fragmentom tabúl z ol-
tárneho křídla patřila i tabula s Adoráciou Ol-
tárnej sviatosti (Těla Kristovho) z tej istej loka-
lity, ktorá tvořila střed oltára. Premalba zo za-
čiaku 18. storočia prekrýva a znejasňuje pó-
vodný vzhl'ad.^8
E. Dubnická správné konstatovala súvislosf
fragmentov z Prosieka s tabulou s Bolestným
Kristomd^ Súvislosf s oltárom so sv. Jurajom
z roku 1542 je našou hypotézou. Malbu oltár-
neho křídla s P. Máriou zo Zvestovania a Bo-
lestným Kristom datoval Radocsay do rokov
1520—1530.^ Týmito rokmi datuje malby
z Prosieka (povodně z Liptovskej Anny) aj E.
Dubnická. Domnievame sa, na základe priamo
datovaných majstrových diel a na základe sú-
boru tvorby orientovanej na Sasko, že tabule
z Prosieka sú neskoršie a že vznikli krátko po
roku 1542.
V Spišskom Podhradí sa zachovalo dielo saský
orientovaného maliara, ktoré sme pokládali za
stratenéd'^ Póvodný vzhlad prekrývajú premal-
by z roku 1677, nie však natotko, aby nebolo
možné porovnanie a atribúcia diela Majstrovi
tabule so sv. Jurajom. Malba preukazuje rov-
naké rukopisné a typologické detaily. I tu sa
maliar dôsledne opieral o Dúrerove grafické
předlohy. Pre kompozíciu Bolestného Krista
použil list B. 20 z obdobia okolo roku 1500.
Oproti predlohe a tabuli s rovnakou ikonogra-
fiou v Budapešti je postava Krista štíhlejšia.
Pre Posledný súd na rube použil maliar čiast-
kovo list B. 51 z cyklu Malých pašií, a to pri
postave Krista, anjelských trubačoch a dolněj
časti kompozície, rozdelenej na skupinu vyvo-
lených a zatratených. Medzi nebeskou a pozem-
skou sférou je v maliarskej interpretácii z for-
málnych dóvodov užší priestor. Aj skupina vy-
volených má charakter lokálneho nazerania.
Premalba z roku 1677, ktorá zasiahla najmá
drobné postavičky v dolněj časti výjavu, však
može byt rozhodujúca pre súčasný výzor diela.
Podlá póvodnej skoby v ráme slúžil obraz ako
volné otáčavá votívna tabula či epitaf.
Súbor diel Majstra sv. Juraja nedostal už ta-
bulovú malbu na Spiši po dvadsiatych rokoch
16. storočia z letargie. Malba sa priamo viaže
na podněty zo Saska a Wittenbergu a zodpo-