92

7i CSÁNKY, D.: Szepeshelyi..s. 120. Socha Ukřižo-
vaného však pochádza ešte z konca 15. storočia.
Fundátorom okoličnianskeho hlavného oltára bola
bohatá patronátna rodina Zápofských, pravděpodobně
kňažná Hedviga, vdova po Štefanovi Zápofskom a jej
syn Ján. Pri objednávke mohol působit i spišský kanonik
Krištof, žijúci na Spišskéj Kapitule v rokoch 1499—
1518 v službách Zápolskovcov. V rokoch 1505—1512
bol spišským podžupanom a nie je vylúčené, že do-
konca kapitánom Spišského hradu. V jeho okolí sa
totiž zakúpil na niektorých majetkoch v spišských
dědinách, ktoré v testamente z roku 1518 poručil
Spišskej Kapitule. O jeho vzdelanie sa pravděpodobně
zaslúžili Zápofskovci. Stal sa doktorom slobodných
umění, od roku 1513 bol kanonikom — lektorom a roku
1518 obdržal titul apoštolského notára. Krištof, v pra-
meňoch vedený ako Krištof s predikátom de Zemer-
chen či Zmerchan (Zemerchen — Smrečany), je i ob-
jednávateTom obidvoch bočných oltárov v Smrečanoch.
73 Jeho postava má starší vzor v postavách sv. Miku-
láša z oltára sv. Mikuláša z Velkého Slavkova (1503).
V tomto období nie je militantný kanonik výnim-
kou. bol ním i spišský prepošt Ján Horváth z Lomnice.
73 Tabule sa dostali do Budapešti, v súčasnosti MNG,
inv. č. 55.917.1—55.917.6. Pozři vyobrazenie: CSÁNKY,
D.: c. d., s. 60, obr. č. 77.
7K V krajinnom pozadí maliar čiastočne opúšta za-
oblená siluetu kopčekov.
77 Fundátorom oltára — ako objavil L. Kemény —
bol bohatý košický kupec Michal Günthert a jeho man-
želka Margita Zimmermanová. Polopostavy patrónov
obidvoch fundátorov zobrazil maliar na predele ol-
tára.
KEMÉNY, L.: A kassai szent Erszébet egyház tör-
ténetehez. Archeologiai Értesíto, 15, 1895, s. 54, 55,
KEMÉNiY, L.: A kassai Szent Erzsébet egyház tůrténe-
tehez. Tamže, 17, 1897, s. 46; WICK, B.: c. d., ,s. 228.
7H Porovnaj tvář Márie zo Zvestovania z Okoličného
s tvárami Márie na tabuliach v Košiciach. Typy žen-
ských figur zahalených do šatky na košickej predele
a tvář P. Márie v Bardejove (oltář z roku 1505) sú
spoločné Oplakávaniu Krista z Okoličného, tabuliam
z oltára sv. Anny v Smrečanoch, rovnako aj typ die-
fafa s typmi dětí Kristovho příbuzenstva zo Smrečian.
Tvář sv. Jozefa z košického Narodenia sa podobá stav-
bou sv. Jozefovi z tabúl zo Smrečian a žobrákovi, kto-
rého umývá sv. Alžběta z toho istého oltára. Tvář
krála Baltazára z Košic má opat rovnakú stavbu ako
tvář sv. Krištofa zo Smrečian, tvář sv. Jána Ev.
z Košic je rovnaká s tvárou sv. Sebastiána zo Smre-
čian. Anjeli z Útěku do Egypta v Košiciach sú rovna-
kými typmi anjelov ako v obraze Smrti sv. Alžběty
v Smrečanoch. Sv. Jozef z Útěku do Egypta z Košic
sa typologicky zhoduje s drábom z Bičovania v Oko-
ličnom a so sv. Emériom v Smrečanoch. Vegetáciu za-
stupuje rovnaký druh vysokých malolistých stromov
v Košiciach i na oltáři sv. Martina a Mikuláša v Smre-

čanoch. Zhoduje sa spůsob využitia krajinných pozadí
s architekturou.
Ženy, najma Mária, majú plnšie tváře so zmyslom
pre stavbu lebky; vychádza sa tu z kapitulského Maj-
stra oltára Korunovania. Rozdiel medzi učitefom a
žiakom sa javí ako rozhodný posun od neskorej gotiky
15. storočia krenesancii 16. storočia. Majster okoličnian-
skych tabúf hladá súmernosí a harmoniu bez drama-
tického napátia. Uplatňuje isté znalosti v zobrazení
nahého 1'udského těla (sv. Sebastián z oltára zo Smre-
čian). Zvýšilo sa poměrné meradlo postáv a v nadváz-
nosti naň znížil sa zadný horizont. Príroda sa stává
spoluúčastníčkou vo výstavbě obrazových plánov. Spo-
čiatku maluje Majster z Okoličného zaoblené homolo-
vité kopčeky a pahorky, nadvazujúce na staršiu spišská
tradíciu, napr. na Majstra podhradských tabúl' alebo
na Majstra Martina. S podobnými pracuje i Majster
svátoantonskej legendy a jeho pomocník Majster hra-
bušického oltára. Postupné sa však zaoberá iným, va-
rírovanejším typom krajiny, čo čiastočne dokazujú už
malby oltára sv. Martina a Mikuláša v Smrečanoch,
a najma košické malby z roku 1516.
79 Postavy možno porovnat napr. s tabuíami z Barde-
jova (1505). Czottmannova votívna tabula preukazuje
blízky vztah k malbám bardejovského oltára z roku
1505 a k smrečianskemu oltářů sv. Příbuzenstva.
WICK, B.: c. d., s. 287—294 a obr., uvádza staršiu
literatúru.
39 Súvislosti sa prejavujú i na niektorých kompozič-
ných zhodách, napr. v Klaňaní Troch králov z oltára
P. Márie v Liptovskom Mikuláši (práca spišskokapi-
tulských maliarskych dielní) ; Okoličnianskeho majstra
zrejme ovplyvnil i spišskokapitulský maliar oltára sv.
Alžběty v Levoči z roku 1493, ktorý poznal dielo Maj-
stra z Uttenheimu.
st Porovnaj napr. P. Máriu z Rožňavy s P. Máriou
z obrazov oltára Navštívenia v Košiciach, horného an-
jelika nad sv. Annou, Ježiška z Rožňavy a Archanjela
Gabriela z obrazu Zvestovania na košickom oltáři Nav-
štívenia. Polopostavy Boha-Otca z Rožňavy a z Kris-
tovho krstu v Košiciach sa zhodujú. Krajina v pozadí
s architektúrou, mostom a riakou, nazeraná z vysokého
nadhladu, v Rožňave obsahuje s výnimkou pracujúcich
postáv velmi podobné motivy ako krajina Kristovho
knstu v Košiciach alebo krajina obrazu sv. Barbory
v oltáři Navštívenia v Košiciach. Typy i druhy stromov
nemožno pokládat za zvyčajné; sú charakteristické pre
porovnávané diela, rovnako ako podobný spůsob ich
malovania. Drobné figúrky sa čiastočne zhodujú v kres-
bě a typologii, čo možno porovnat s podobným názo-
rom uplatněným na oltáři v Bardejove z roku 1505
alebo na votívnej tabuli z roku 1516 v Košiciach,
majú však inú funkciu.
Lákavou hypotézou, ktorú však dosial' dokládáme
iba analógiami by bolo užšie spojenie Monogramistu
LA s Majstrom z Okoličného, predbežne však zotrvá-
vame v rovině hypotéz. Vyskytujú sa drobné rozdiely,