DOI Artikel:
Glatz, Anton C.: Pokus o vymedzenie maliarskych okruhov na Spiši v prvej polovici 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0198
96
sochy malí představovat sv. Martina a sv. Mikuláša,
alebo sv. Martina a sv. Stefana Prvomučeníka. Pevné
křídla odviezli roku 1928 do Budapešti, v súčasnosti
MNG, inv. č. 6254, 6255. Archa s pohyblivými křidlami
sa nachádza v zbierkach SNM v Martine. Podlá diela
GUNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, A.: Pamiatky pozdnej
gotiky v Turci, Martin 1938, s. 82, je oltář na zadnej
straně datovaný 1520, čo je ešte v súčasnosti ověřitelné.
Plastiky sv. Martina a Brikcia štýlovo pri-slúchajú ši-
rokému okruhu Majstra Pavla z Levoče. Ich autor mal
viedenské ěkolenie.
Dnes v Budapešti, MNG, inv. č. 55.882. Pozři
FENYÖ, I. — GENTHON, I.: A Magyar..., s. 455, obr.
s. 453; RADOCSAY, D.: c. d., s. 370.
PISCH, ADALBERT: Liber Memorabilium Eccle-
siae et Parochiae Montis Sancti Georgii, rukopis z ro-
ku 1868 uložený na rím.-kat. farskom úřade v Spišskej
Sobotě, vysvětluje ikonografický význam malby z roku
1519. Tiež CIDLINSKÁ, L.: Poznámky..., c. d., s.
509—510, obr. 2 na s 510.
Lit.: A tórténelmi fócsoport..., s. 126, č. kat. 1601;
A kassai múzeum gyújtémenyeinek léiro lajstroma. Ko-
šice 1903, s. 14, č. kat. 84; RADOCSAY, D.: c. d., s.
129, 333, obr. CXXV; CIDLINSKÁ, L.: c. d., s. 509—510
a obr. GLATZ, A. C.: Doplňky..., c. d., s. 33 (kde je
omylom uvedený rok 1516 namiesto roku 1519).
Ako depozit rím.-kat. farského úřadu v Plavčí ich
roku 1906 uložili v Šarišskom múzeu v Bardejove, ev.
č. 1269—1271. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia z Bar-
dejova tabulu so sv. Agnesou zapožičali do múzea
v Sabinove.
Maďarská národná galéria, inv. č. 7184. Plastika
patří k dielenským prácam širokého okruhu Majstra
Pavla a nezodpovedá datovaniu do 15. storočia, ktoré
sa doteraz uvádzalo v literatúre.
Sv. Bruna uctievali podlá rozhodnutia pápeža
Leva X. (1513—1521) najma vnútri régulé, široká cir-
kevná obec ho mohla uctievaf až po roku 1623.
'2' Porovnatelná je typologická charakteristika po-
stáv, napr. v Ukřižovaní, SNG. inv. č. 0 322 b.
12S Malby datujeme začiatkom tretieho desatročia
16. storočia. Rovnaký motiv sa objavuje v renesanč-
ných rezbárskych článkoch oltára sv. Anny v Levoči
(okolo 1521—1522).
129 podlá erbov nad portálom a postavy sv. Sebas-
tiána, patrona majitela domu a ochránců před morový-
mi nákazami, i podlá ďalšej ikonografie, podlá výkla-
du ktorej je sv. Anna okrem iných funkcií aj ochran-
kyňou rodinného domáceho spoločenstva a sv. Krištof
dalším patrónom protimorovým, ochrancom malole-
tých dětí, záštitou proti slepote a proti náhlej smrti.
Podstatný je zároveň jeho patronát nad cestujúcimi,
teda i kupcami a pristahovalcami. Zobrazovali ho
na čestné miesto i z vďaky za vykonanie dobrej cesty
a štastlivý příchod. Objednávatelům náročnej fasády
bol pristahovaný obchodník Sebastián Krupek, příbuzný
Thurzovcov.
S Cranachovým vplyvom sa střetáváme už skór
na rozmernej tabuli Salvatora Mundi, ktorú nadobudlo
prešovské múzeum (rozměry 220 X 89 cm). Tabula nie
je doteraz publikovaná. Na jej rube je datovanie 1516.
Obraz pokrývajú viaceré premalby, najmá z roku 1775.
Okrem norimberskej zložky obsahuje aj výraznú saskú
— cranachovskú. Možno ho pokladaf za příklad nástu-
pu saských vplyvov, aktuálnych najmá v druhej štvr-
tine 16. storočia.
Archívně pramene uvádzajú, že v dome na levoč-
skom náměstí č. 44 sa zakúpil Š. Krupek roku 1529.
Doteraz publikované články datujú malbu obnovou po
velkom požiari v Levoči roku 1550. Domnievame sa
však, že bohatý obchodník Krupek dom opravil, pře-
stával a objednal malbu a realizáciu fasády v čase,
keď sa v ňom chystal usadit, teda nedlho po zakúpení.
Systém zakupovania sa na náměstí královských miest
k tomu priamo zavazoval. Je takmer isté, že obnova
domu je časovo bližšia dátumu zakúpenia ako dátumu
požiaru. Předpokládáme, že sa tak stalo okolo roku
1530. Výzdoba fasády s goticko-renesančnými prvkami
existuj úcimi popři sebe tomu nasvědčuje.
Lit.: TAKÁTSOVÁ, J.: Riešenie architektonických
detailov na fasádě domu č. 44 — Mierové námestie,
Levoča. Pamiatky a príroda, 1981, č. 3, s. 27, obr. s. 28,
29; FRICKÝ, A.: Reštaurovanie malovanej fasády do-
mu č. 44 na Mierovom náměstí v Levoči. Pamiatky
a príroda, 1981, č. 3, s. 30, 31; KRÁL, K. — CHALU-
PECKŸ, I.: Obnova kultúrnych pamiatok v mestskej
pamíatkovej rezervách Levoča. Vlastivědný časopis, 30,
1981, č. 2, s. 58—60 a obr.
Porovnaj Bičovanie a Kristus před Pilátom.
132 portál v tzv. Hainovom dome č. 40 dal vyhotovit
spišský prepošt Ján Horváth z Lomnice.
123 Jednotlivé nosné profilované brvná stropu majú
v řeze rebrovú formu, zatial čo na hranách kaziet
s lištami sa uplatňuje malovaná renesančná ornamen-
tika. Kazety vo Výbornej pravděpodobně pri údržbě
přemalovali, poškodené čiastočne doplnili alebo upra-
vili, keď postavili dřevené protestantské empory. Dato-
vanie stropu záverom 16. a začiatkom 17. storočia alebo
jeho datovanie rokom 1575 je nepravděpodobné, pre-
tože je motivované datováním kamennej krstitelnice a
empory. Kazetový strop pravděpodobně vznikol ešte
koncom prvej štvrtiny 16. storočia. Je dokonca pravdě-
podobné, že ho fundovali majitelia Strážok, ktorí vlast-
nili isté majetkové podiely vo Výbornej. Dědina bola
v držbě a závislosti Kežmarského hradu. Nie je vylú-
čené, že pri vzniku kostolného stropu zohrali Warkot-
schovci úlohu donátora alebo arbitra.
i2*i Dom od roku 1529 patřil spišskému prepoštovi Já-
novi Horváthovi z Lomnice.
Lit.: HROMADOVA, L.: Nástěnné malby v dome
č. 40 na Mierovom náměstí v MPR v Levoči. Pamiat-
ky a príroda, 1973, č. 4, s. 42; CHALUPECKŸ, I.: Ná-
stěnné malby v meštianskom dome v Levoči. Vlasti-
vědný časopis, 23, 1974, č. 1, s. 41—42; Pamiatky a prí-
sochy malí představovat sv. Martina a sv. Mikuláša,
alebo sv. Martina a sv. Stefana Prvomučeníka. Pevné
křídla odviezli roku 1928 do Budapešti, v súčasnosti
MNG, inv. č. 6254, 6255. Archa s pohyblivými křidlami
sa nachádza v zbierkach SNM v Martine. Podlá diela
GUNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, A.: Pamiatky pozdnej
gotiky v Turci, Martin 1938, s. 82, je oltář na zadnej
straně datovaný 1520, čo je ešte v súčasnosti ověřitelné.
Plastiky sv. Martina a Brikcia štýlovo pri-slúchajú ši-
rokému okruhu Majstra Pavla z Levoče. Ich autor mal
viedenské ěkolenie.
Dnes v Budapešti, MNG, inv. č. 55.882. Pozři
FENYÖ, I. — GENTHON, I.: A Magyar..., s. 455, obr.
s. 453; RADOCSAY, D.: c. d., s. 370.
PISCH, ADALBERT: Liber Memorabilium Eccle-
siae et Parochiae Montis Sancti Georgii, rukopis z ro-
ku 1868 uložený na rím.-kat. farskom úřade v Spišskej
Sobotě, vysvětluje ikonografický význam malby z roku
1519. Tiež CIDLINSKÁ, L.: Poznámky..., c. d., s.
509—510, obr. 2 na s 510.
Lit.: A tórténelmi fócsoport..., s. 126, č. kat. 1601;
A kassai múzeum gyújtémenyeinek léiro lajstroma. Ko-
šice 1903, s. 14, č. kat. 84; RADOCSAY, D.: c. d., s.
129, 333, obr. CXXV; CIDLINSKÁ, L.: c. d., s. 509—510
a obr. GLATZ, A. C.: Doplňky..., c. d., s. 33 (kde je
omylom uvedený rok 1516 namiesto roku 1519).
Ako depozit rím.-kat. farského úřadu v Plavčí ich
roku 1906 uložili v Šarišskom múzeu v Bardejove, ev.
č. 1269—1271. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia z Bar-
dejova tabulu so sv. Agnesou zapožičali do múzea
v Sabinove.
Maďarská národná galéria, inv. č. 7184. Plastika
patří k dielenským prácam širokého okruhu Majstra
Pavla a nezodpovedá datovaniu do 15. storočia, ktoré
sa doteraz uvádzalo v literatúre.
Sv. Bruna uctievali podlá rozhodnutia pápeža
Leva X. (1513—1521) najma vnútri régulé, široká cir-
kevná obec ho mohla uctievaf až po roku 1623.
'2' Porovnatelná je typologická charakteristika po-
stáv, napr. v Ukřižovaní, SNG. inv. č. 0 322 b.
12S Malby datujeme začiatkom tretieho desatročia
16. storočia. Rovnaký motiv sa objavuje v renesanč-
ných rezbárskych článkoch oltára sv. Anny v Levoči
(okolo 1521—1522).
129 podlá erbov nad portálom a postavy sv. Sebas-
tiána, patrona majitela domu a ochránců před morový-
mi nákazami, i podlá ďalšej ikonografie, podlá výkla-
du ktorej je sv. Anna okrem iných funkcií aj ochran-
kyňou rodinného domáceho spoločenstva a sv. Krištof
dalším patrónom protimorovým, ochrancom malole-
tých dětí, záštitou proti slepote a proti náhlej smrti.
Podstatný je zároveň jeho patronát nad cestujúcimi,
teda i kupcami a pristahovalcami. Zobrazovali ho
na čestné miesto i z vďaky za vykonanie dobrej cesty
a štastlivý příchod. Objednávatelům náročnej fasády
bol pristahovaný obchodník Sebastián Krupek, příbuzný
Thurzovcov.
S Cranachovým vplyvom sa střetáváme už skór
na rozmernej tabuli Salvatora Mundi, ktorú nadobudlo
prešovské múzeum (rozměry 220 X 89 cm). Tabula nie
je doteraz publikovaná. Na jej rube je datovanie 1516.
Obraz pokrývajú viaceré premalby, najmá z roku 1775.
Okrem norimberskej zložky obsahuje aj výraznú saskú
— cranachovskú. Možno ho pokladaf za příklad nástu-
pu saských vplyvov, aktuálnych najmá v druhej štvr-
tine 16. storočia.
Archívně pramene uvádzajú, že v dome na levoč-
skom náměstí č. 44 sa zakúpil Š. Krupek roku 1529.
Doteraz publikované články datujú malbu obnovou po
velkom požiari v Levoči roku 1550. Domnievame sa
však, že bohatý obchodník Krupek dom opravil, pře-
stával a objednal malbu a realizáciu fasády v čase,
keď sa v ňom chystal usadit, teda nedlho po zakúpení.
Systém zakupovania sa na náměstí královských miest
k tomu priamo zavazoval. Je takmer isté, že obnova
domu je časovo bližšia dátumu zakúpenia ako dátumu
požiaru. Předpokládáme, že sa tak stalo okolo roku
1530. Výzdoba fasády s goticko-renesančnými prvkami
existuj úcimi popři sebe tomu nasvědčuje.
Lit.: TAKÁTSOVÁ, J.: Riešenie architektonických
detailov na fasádě domu č. 44 — Mierové námestie,
Levoča. Pamiatky a príroda, 1981, č. 3, s. 27, obr. s. 28,
29; FRICKÝ, A.: Reštaurovanie malovanej fasády do-
mu č. 44 na Mierovom náměstí v Levoči. Pamiatky
a príroda, 1981, č. 3, s. 30, 31; KRÁL, K. — CHALU-
PECKŸ, I.: Obnova kultúrnych pamiatok v mestskej
pamíatkovej rezervách Levoča. Vlastivědný časopis, 30,
1981, č. 2, s. 58—60 a obr.
Porovnaj Bičovanie a Kristus před Pilátom.
132 portál v tzv. Hainovom dome č. 40 dal vyhotovit
spišský prepošt Ján Horváth z Lomnice.
123 Jednotlivé nosné profilované brvná stropu majú
v řeze rebrovú formu, zatial čo na hranách kaziet
s lištami sa uplatňuje malovaná renesančná ornamen-
tika. Kazety vo Výbornej pravděpodobně pri údržbě
přemalovali, poškodené čiastočne doplnili alebo upra-
vili, keď postavili dřevené protestantské empory. Dato-
vanie stropu záverom 16. a začiatkom 17. storočia alebo
jeho datovanie rokom 1575 je nepravděpodobné, pre-
tože je motivované datováním kamennej krstitelnice a
empory. Kazetový strop pravděpodobně vznikol ešte
koncom prvej štvrtiny 16. storočia. Je dokonca pravdě-
podobné, že ho fundovali majitelia Strážok, ktorí vlast-
nili isté majetkové podiely vo Výbornej. Dědina bola
v držbě a závislosti Kežmarského hradu. Nie je vylú-
čené, že pri vzniku kostolného stropu zohrali Warkot-
schovci úlohu donátora alebo arbitra.
i2*i Dom od roku 1529 patřil spišskému prepoštovi Já-
novi Horváthovi z Lomnice.
Lit.: HROMADOVA, L.: Nástěnné malby v dome
č. 40 na Mierovom náměstí v MPR v Levoči. Pamiat-
ky a príroda, 1973, č. 4, s. 42; CHALUPECKŸ, I.: Ná-
stěnné malby v meštianskom dome v Levoči. Vlasti-
vědný časopis, 23, 1974, č. 1, s. 41—42; Pamiatky a prí-