Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 9
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0013
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
9

architektury, obrazov, rámov a plastik uveřejňuje-
me v poznámkovém aparáte.13
Pozoruhodné je, že celý horný rad obrazov ad-
ventného cyklu zatvoreného hlavného oltára sv.
Alžběty z rokov 1474-1477 v košickom dóme má
tú istú zostavu štyroch tém ako na slávnostných
stranách pohyblivých krídiel oltára Narodenia
v kostole sv. Egídia v Bardejove. Na oltáři sv.
Alžběty v dóme sa cyklus začína Útekom do Egyp-
ta, vedla je Vraždenie neviniatok. Cyklus pokra-
čuje na pravom křídle Dvanásťročným Ježišom
v chráme a končí Smrťou P. Márie.
Všetky štyri výjavy bolí zrejme namalované
podlá obdobných předloh, s menšími, zanedbatel-
nými, miestami aj váčšími změnami vo figurálnej
kompozícii. Velmi sa však líšia slohotvornými prv-
kami, a najma technologickými postupmi i mate-
riálům použitým pri polychrómovaní.14
Rozdiel možno čiastočne pripísať skoršiemu
vzniku košických tabúl a použitiu staršieho vzor-
níka, ktorý Martin Schongauer neskoršie pře-
pracoval podlá vlastných výtvarných názorov. Pře-
pracovaný vzorník sa potom použil ako předloha
k bardejovským obrazom a obohatil o prvky Dú-
rerových grafických listov. Žiadalo by sa vykonat’
podrobnější prieskum mikrokryštalických Struktur
a technického štýlu obidvoch diel, ako aj porovnat’
zaujímavo zúžený kolorit malieb s takmer lapidár-
nym tvaroslovím obrazov oltára sv. Alžběty v ko-
šickom dóme (najma adventného, mariánského
cyklu) s farebne pestřejším a kresliarsky istejším
prejavom maliara v Bardejove, ktorého tvaroslovie
nenadväzuje na štylizáciu staršieho maliarskeho
úsilia, ale disponuje dynamickým rytmom a boha-
tosťou invencií. Zjavne vyspelejšia je i technika
súboru obrazov bardejovského oltára pochádzajú-
ceho z čias okolo roku 1490.
Technická výstavba s velkorysou traktáciou fa-
rebných vrstiev a stupňováním modelačnej funkcie
farby s majstrovskými lazúrami dovolila autorovi
bardejovských tabúl dosiahnuť pozoruhodné kva-
lity. Priehladná modelácia drapérií sa docielila dis-
ciplinovanou kresbou a husto nanášanými, přitom
bravúrnymi šrafúrami, čo vylučuje chaotickú de-
formáciu plastických tvarov a prepožičiava de-
tailem i v zložitej dispozícii tvarovú nadváznosť
a jasnost. Maliar ani vo vytváraní inkarnátov ne-
překročil overené hranice technickej jednoty, štý-


Svätica zo štítu oltára Narodenia, povodně umiestnená
v štíte oltára sv. Alžběty. Foto II. Spoločník

lovej čistoty a únosnú mieru výtvarného cítenia.
Intenzitu farebných tónov vybudoval na kontras-
tech komp’ementârnych farieb. Vrstvenie umocnil
sviežimi lazúrami, ktorých súlad a pósobenie ne-
musel už zdórazňovať v závere čiernymi obryso-
vými líniami. Tie boli účinným prostriedkom star-
šieho výtvarného názoru. Majster bol napriek po-
užitým předlohám a dielenským vzorníkom vy-
hraněnou uměleckou osobnosťou. V kresbe bol via-
zaný Schongauerovým poňatím tělesného pohybu
iba čiastočne. Ako příklad možno porovnat po-
stavu plačúcej matky pod krížom z bardejovského
Ukrižovania s tou istou postavou z rovnomennej
Schongauerovej rytiny z roku 1480, ktorej obměnu
Schongauer používá aj v kompozícii Noli me tan-
gere.10 Objem postavy, vierohodnosť proporcií,
obrysy a pohyb klačiacej Márie Magdalény před
Kristem zo Schongauerovho grafického listu spojil
náš maliar s Máriou spod kríža zo Schongauerov-
ho Ukrižovania a prekvapivo dokonale ju inter-
pretoval v skupině Ukrižovania na bardejovskom
obraze pašiového cyklu. Menšia obměna zložených
rúk, pozoruhodný výraz tváře, malebnost šatky
loading ...