Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

DOI Artikel:
Chalupecký, Ivan: Štefan Tarner - bardejovský rezbár?
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0022

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
18

Steffani Tamer pro Imagine beate
virginis
pro plumbo ad imaginem d. 15
pro cera fl. 1 d. 38
pro auro et argeto ad Imaginem beate
virginis
fl. 1 d. 83, lapicide d. 20, Sartori d. 5
Summa pro Imagine facit fl. 15 d. 67.10
Z uvedeného zápisu teda nijako nevyplývá, že
by bol Š. Tarner dostal za oltář 15 zlatých a 67
denárov, ani že by bol býval rezbárom. Otvorenou
ostává otázka, prečo sa tu uvádza. Vzťahujú sa
naň údaje predchádzajúceho riadku, že dostal 53
denárov za sukno či plátno, alebo nasledujúceho
riadku, že dostal 15 denárov za olovo? Suma, kto-
rú mu D. Radocsay připisuje, sú celkové náklady
na obraz či oltář, na ktorom pracuje maliar Seve-
rinus. Zo zápisu však nie je jasné, o čo tu išlo:
o nějaký obraz Madony, alebo snáď o polychrómiu
mariánskej sochy? Uvedená suma totiž nezodpo-
vedá celkovým nákladom na oltář. Otázkou je tiež,
o ktorý oltář ide. V Bardejove sú podnes tri ma-
riánské oltáře. Ktorý z nich bol patronátnym oltá-
řem uvedeného bratstva? Zo zachovaných oltárov
by to podlá nasej mienky najskór mohol byť
oltář Piety, ktorý vznikol přibližné v čase založe-
nia bratstva. Alebo to bol nějaký oltář, ktorý sa
nezachoval? Nezachovalo sa všeličo. V inventáři
kostola či Bratstva Božieho Těla z rokov 1477—
1479 sa napr. uvádza dřevená socha sv. Mikuláša

s relikviami, kamenná socha sv. Barbory s relik-
viami, 19 kalichov . . ,lí
Vráťme sa však k Š. Tarnerovi. Bol zámožným
bardejovským mešťanom a zdá sa, že skutočne
kupcom, ktorý sa koncom osemdesiatych rokov
15. storočia presťahoval do Košic. Roku 1478 mal
spor s Matejom Tschöfom o dva sudy vína, ktorý
sa skončil dohodou.12 Členom či prispievatelom
uvedeného bratstva bol v rokoch 1484-1485 a
1489-1491. Roku 1491 už bol Košičanom.13 Zdá
sa, že roku 1484 bol členom bardejovskej rady.14
Jeho příbuzný, Tomáš Tarner, bol členom mest-
skej rady roku 1496.15 Š. Tarner mal roku 1482
dom na bardejovskom náměstí a platil daň 4 zla-
té, čo bola v tom roku najvyššia taxa.16 Patřil
teda medzi najbohatších mešťanov. Napokon sa
s ním střetáváme ešte v súvislosti so stavbou ka-
plnky Veroniky Magerovej. Roku 1481 zložil na
ňu nemalú sumu - 80 zlatých, pričom ostal ešte
dlžný 20 zlatých, ktoré zložil roku 1482.17 Išlo
teda o pohladávku kupeckej vdovy Veroniky Ma-
gerovej voči němu, čo by tiež dosvědčovalo jeho
kupeckú činnost.
Archív města Bardejova obsahuje skutočne
množstvo významných údajov týkajúcich sa umě-
leckých pamiatok tohto města. Nazdávame sa, že
je potřebné urobiť další hlboký a fundovaný ar-
chívny prieskum, ktorý by objasnil okolnosti
vzniku aj iných uměleckých diel města Barde-
jova.

Poznámky
1 RADOCSAY, D.: A kózépkori Magyarország faszobrai.
Budapest 1967, s. 69.
2 MIHALIK, J. : Egy fejezet a kassai Szent Erzsé-
bettemplom tórténetéból. Budapešti szemle, 1922, s.
48—55.
3 RADOCSAY, D. : c. d., s. 69.
4 Štátny okresný archív Bardejov, Město Bardejov (ďalej
len: AMB), sign. 2306.
5 Dějiny Bardejova. Košice 1975, s. 123.
6 JANKOVIČ, V.: Dějiny města Bardejova za feudalizmu.
In: 60 rokov Šarišského muzea v Bardejove. Košice 1967,
s. 187.
7 AMB, sign. 2306, fól. 12v.

8 Například roku 1489 činil len 29 zlatých. Tamže.
9 Zápisy sú v AMB, sign. 2306, na fól. 12v—13v, 14v a 15.
10 Kvóli přesnosti poznamenáváme, že pri hodnotě i 2 3 4 5 6 7/2 zla-
tého nie je celkom isté, či nejde o celý zlatý.
11 AMB, sign. 2025.
12 AMB, sign. Mag. 305, f. 79.
« AMB, sign. 2306, fól. Iv, 3, 13v, 18v a 21.
14 Před menom sa uvádza písmeno H (Herr), čo zvyčaj-
ne označovalo členstvo v mestskej rade. AMB, sign. 2306,
fól. Iv.
15 AMB, sign. 3121, fól. 91.
10 AMB, sign. 2248, námestie.
17 AMB, sign. 2215.
 
Annotationen