Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 22
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0026
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
22

k domnienke, že pochádzali z jeho dielne, čo by
zodpovedalo aj časovo. Hypotézu podoprela ná-
padnými analógiami tvarov diel zachovaných na
Budíne a v Dalmácii, najma v Trogire, ba zvážila
aj možnost prelínania sa Lukášovej a Duknovičo-
vej dielne. Dalmatínskych umelcov si mohol najat
buď Matej Korvin za predpokladanej cesty na
jadranské pobrežie roku 1481,13 alebo mu ich mo-
hol dojednat niektorý z jeho početných tamojších
priateïov.
Na Budín teda renesanciu prinášali popři talian-
skych aj dalmatínski majstri. Neboli to len kame-
nári, vysekávajúci kamenné články osadzované do
stavieb, ale aj sochári. Dosvědčuje to skutečnost,
že naj lepší Matej ov sochár Ivan Duknovič i na
Budíne pósobiaci Jakub z Trogiru14 boli takisto
Dalmatínci.
Prvé renesančně pamiatky na Slovensku sú epi-
tafy z červeného mramoru, zrejme súvisiace s tvor-
bou budínskej huty.15 Sú vytesané v slohu flo-
rentskej ranej renesancie, hoci s doznievajúcim
gotickým cítěním. Keďže ide o náhrobky vojvod-
cov Mateja Korvína, sú si příbuzné motivicky aj
kompozičně. Ich pravzorom mohol byť náhrobok
příslušníka rodu Huňadyovcov v Alba lulia.16
Najstarší z nich je epitaf Imricha Zápolského17
v Spišskej Kapitule, který zomrel roku 1487. Iko-
nograficky i kompozičně s ním súvisí epitaf jeho
brata Štefana18 z roku 1499, takisto v Spišskej Ka-
pitule. Renesančně výtvarné cítenie v ňom ešte
zosilnelo, robustnost postáv a odlišná fyziognómia
anjelov nasvedčujú rukám iného autora. Epitaf
Tomáša Tarczaya19 z roku 1493 v Lipanoch kom-
pozičně sleduje predchádzajúci typ, avšak s od-
chýlkami. Posledně dva náhrobky sú už z čias po
Korvínovej smrti, keď stavebná i sochárska čin-
nost na Budíne zrejme ustává.
Pri hodnotení týchto východoslovenských epi-
tafov si třeba uvědomit, že v čase ich vzniku re-
nesancia z Talianska okrem Dalmácie, severného
Maďarska a Moskvy, ktorej Kremel' tvořil akúsi
renesančnú enklávu uprostřed tradičnej architek-
túry starého Ruska,20 ešte nikam neprenikla. Na
Moravu, hoci už od roku 1478 spojenú s Uhor-
skom osobou panovníka, sa dostává až po smrti
Mateja Korvína (Tovačov, Moravská Třebová
1492).21 Takmer súčasne prichádza aj do Prahy22
zásluhou Benedikta Rieda, ktorý sa s ňou bezpo-


N. Fiorentino, výzdoba dómu v Trogire, Juhoslávia, 1468—
1472. Foto F. Kresák

chyby zoznámil na Budíne. Vladislav Jagelovský
v snahe udržať si sympatie českých stavov aj po
přesídlení do Budína vy vij a Riedovým prostred-
níctvom na Pražskom hrade intenzívnu stavebnú
činnost, vrcholiacu stavbou Vladislavskej sály. Štýl,
akým jeho hutá na hrade prinajmenej od roku
1493 pracovala, je kombináciou brunelleschiovskej
a albertiovskej fázy renesancie s neskorou goti-
kou, akú nachádzame aj na stavbách budínskeho
okruhu, u Rieda však v strohejších, ale monumen-
tálnějších formách. Do polského Krakova prichá-
dza renesancia zásluhou Žigmunda L, ktorý sa
s ňou asi zoznámil u svojho brata Vladislava na
Budíne, od roku 1502 prostredníctvom Francesca
Fiorentina (Franciszek Florentczyk) v čistých flo-
rentských tvaroch.23 Ani na západe Európy sa re-
nesancia neobjavuje skoršie. Do Francúzska pre-
nikajú jej prvky až začiatkom 16. storočia. Až
roku 1516 tam prichádza Leonardo da Vinci, aby
na zámku Amboise v povodí Loiry strávil jeseň
svojho života.
Prvou stavbou na Slovensku s prvkami nového
slohu je radnica v Bardejove z rokov 1505-1509.
Sta via sa už renesančným spósobom: stavitel Ján
z Prešova stavia budovu,24 do ktorej kamenári
loading ...