Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 39
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0043
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
39

1507) sa na východnom Slovensku v diele dalma-
tínskych kamenárov spája raná florentská renesan-
cia s domácou neskorogotickou tradíciou. Dalma-
tínci k nám prichádzajú buď cez Budín, ale možno
aj priamo, keď po smrti Mateja Korvína o nich
upadol na Budíne záujem; 2. ešte před bitkou pri
Moháči sa na západnom Slovensku objavujú rene-
sančně prvky, súvisiace s oblasťou Viedne, ovplyv-
nenej Benátkami; 3. po obliehaní Viedne prichá-
dzajú k nám talianski fortifikační inžinieri
a používajú neskoré, už manieristické, najmä be-
nátské prvky najprv v architektůre hradov; 4. oko-
lo polovice storočia sa nový výtvarný sloh na Slo-
vensku udomácňuje a prechádza do meštianskej
architektúry. Vďaka silnej neskorogotickej tradi-
cii nadobúda intimnost’ a malebnost’; 5. po polovici
16. storočia vniká do slovenskej architektúry se-

verský manierizmus. Prichádza najmä cez južné
Polsko, súvisí s nástupom reformácie a prejavuje
sa najmä strohou plastickosťou a preťaženosťou
detailom. Renesancia a manierizmus žijú v 17.
storočí popři nastupujúcom baroku (po roku
1630), ktorý ich celkom potlačí až na konci sto-
ročia.
Počas celého vývoj a slovenskej renesančně j ar-
chitektúry možno sledovat' dva zemepisne odlišné
výtvarné okruhy: a) západoslovenský (povodie
Dunaja), súvisiaci s južnými oblasťami českých
krajin a rakúskym Podunajskom; b) východoslo-
venský (povodie Tisy), obdobné súvisiaci s južným
Poískom. Prirodzený vývoj sa teda nedržal ani
štátnych, ani národnostných, ani niekdajších kon-
fesionálnych hraníc. Nie je to však jav len sloven-
ský, obdobná situácia je aj v susedných krajinách.

Poznámky
1 Spravili to už ini, najnovšie KUHN, I.: Renesančná
architektura na Slovensku. Ars, 1982, 2, s. 16—72; KA-
HOUN, K. : Renesancia. Architektúra. In: Slovensko. Kul-
túra. — 1. časť. Bratislava 1979, s. 715—726.
2 Ide o náhrobok biskupa Raineriusa, povodně v kostole
sv. Eufémie v Splite, teraz v neďalekom Lukšiči. KOKOLE,
S. : O vprašanju renesančnih elementov v kiparskom opusu
Jurija Dalmatinca. Zbornik za umetnostno zgodovino, nova
vrstva, 21, 1985, s. 105—121, obr. 40—52. Jurfj Dalmatinac
(Giorgio da Sebenico), ktorý od roku 1441 viedol stavbu
dómu v Šibeníku, prišiel z Benátok, avšak dá sa předpo-
kládat, že sa vyškolil vo Florencii. Hoci jeho sochársku
tvorbu ovplyvnila už toskánská renesancia, ako architekt
sa ešte nevymkol spod vplyvu benátskej gotiky.
3 V tomto roku odišiel Pietro Martino da Milano, ktorý
ju tam zrejme zaniesol, z Dubrovníka do Neapola, na dvoř
Alfonsa I., ktorý si ho vyžiadal od dubrovníckych rekto-
rov, aby v Neapole pracoval na triumfálnom oblúku v Cas-
tell Nuovo spolu s Dalmatíncom Francescom Lauranom,
póvodom z Vrány pri Zadare. Už skutečnost’, že si ho vy-
žiadal vtedy najmocnejší panovník Talianska, svědčí
o Pietrovej mimoriadnej umeleckej pověsti. Pietro Martino
zhotovil v Dubrovníku okrem iného aj prekrásnu fontánu
v ranoflorentskom štýle, pódorysom pripomínajúcu Her-
kulesovu fontánu vo Visegráde a studňu krâl’ovnej Beatri-
ce na Budínskom hrade. Matej Korvin fontánu, za predpo-
kladanej návštěvy Dubrovníka, asi videi a zapáčila sa mu.
FEUER-TÓTH, R. : Le rôle de Dalmatie dans l'expansion
de la Renaissance Florentine en Hongrie. Évolution géné-
rale et développements régionaux en histoire de l'art,
Actes du 22e Congres international d'histoire de l'art Buda-

pest 1969. Budapest 1972, zv. 1, s. 623—630, cituje na s. 629
list Mateja Korvína, odoslaný 24. 12. 1480 zo Záhřebu do
Dubrovníka, v ktorom Matej oznamuje svoj příchod, takže
jeho pobyt v Dubrovníku móžeme předpokládat.
r‘ Okolo 1430 — asi 1504. Pochádzal z Drača v severnom
Albánsku, údajné zo slovanských rodičov. Vyučil sa v Za-
dare, Dalmáciu už asi nikdy neopustil. Žil vačšinou v Spli-
te, kde sa oženil, nadobudol občianstvo i zomrel. O jed-
notlivých dalmatínskych umelcoch pozři Enciklopedija
kovnih umetnosti, Zagreb 1959—1966, a Thieme-Becker
Künstlerlexikon, Leipzig 1907—1950.
5 VENTURI, L. : La sculptera dalmata nel secolo XV.
L'arte 1908, s. 114, stotožnil ho s Niccolom Coccarim (Co-
charim), ktorý v rokoch 1443—1451 pomáhal Donatellovi
v Padově na fasádě a hlavnom oltáři dómu. Tůto spočiat-
ku takmer všeobecne prevzatú hypotézu podopiera nápad-
ná podobnost’ typov i rukopisu Donatella a Fiorentina,
ktorý roku 1468, ale asi už skór, pósobil v Trogire, od
roku 1472 v Splite a od roku 1477 až do smrti roku 1505
viedol stavbu dómu v Šibeníku. Úrovňou svojich práč, naj-
mä trogirskou sochou apoštola Pavla, podl’a našej mienky
predstihol Alešiho i Duknoviča. Najnovšie SCHULZ, A. M. :
Niccolo di Giovanni Fiorentino and the Venetian Sculpture
of the Early Renaissance, New York 1978 a před ňou aj
iní autoři, toto stotožnenie popřela a Niccolovi pripísala
rad diel v Benátkách z rokov 1457—1468. Pozři ŠTEFA-
NAC, S. : Relief iz kroga Nikolaja Florentinca v Londonu,
c. d. v pozn. 2, s. 123—130, výpočet pripísaných diel v pozn.
2. Schulzovej atribúcie a hypotézu o Niccolovom pobyte
v Benátkách vel'mi spochybnil KRUFT, W. H., Kunstchro-
nik, 33, 1980, s, 3, s. 108—110. Kruft sa okrem iného od-
loading ...