Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 41
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0045
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
41

23 ZACHWATOWICZ, J.: Architektura polská do polowy
19. wieku. 2. vyd. Warszawa 1956, s. 15; MILOBÇDZKI,
A. : Zarys dziejów architektury w Polsce. Warszawa 1963,
s. 99; WILIŇSKI, S. : 11 rinascimento del Wawel. Acta his-
toriae artium, 13, 1967, s. 133—136; KOZAKIEWICZ, S.
a H. : Renesans w Polsce. Warszawa 1976, s. 24.
24 Roku 1507 s ním město uzavřelo zmluvu o stavbě
štítov radnice, teda radnica stála už krátko před ukonče-
ním. MYSKOVSZKY, V. : Bártfa kozépkori emlékei. Buda-
pest 1880. Zv. 2, s. 73.
25 Ako to urobili K. Divald, B. Iványi a K. Kahoun.
KAHOUN, K. : Neskorogotická architektúra na Slovensku
a stavitelia východného okruhu. Bratislava 1973, s. 45.
(Brengisteynom? — pozn. autora).
26 KAHOUN, K. : c. d„ s. 46.
27 CIULISOVÄ, I. : Výtvarná výzdoba hornej římsy Bar-
dejovskej radnice. Rukopis připravený pre Ars, s odvolá-
ním sa na IVÁNYI, B. : Az eperjesi Szt. Miklós templom.
Az Országos Szépmíivészeti Muzeum évkónyvei, 4, 1927,
s. 53.
28 MYSKOVSZKY, V. : c. d„ s. 72.
Pre nápadná podobnost hlavných portálov bardejov-
skej a levočskej radnice možno súhlasiť s domnienkou,
ktorú vyslovili nezávisle KIBIC, K. : Renesanční dům rad-
ní v našich zemích, rkp. kand. diz. práce, Bratislava 1958,
a KAHOUN, K. : c. d„ s. 65—66, pozn. 1713, že Alexandel
mohol byť aj autorom portálu radnice v Levoči, čo by zna-
čilo, že portál je z póvodnej stavby a nie až z jej renová-
cie roku 1549 a že obidve radnice vznikli v rozpátí niekol'-
kých rokov.
30 Archívně záznamy zretel’ne odlišujú mená Alexius a
Alexander. MYSKOVSZKY, V.: c. d„ s. 72—73.
31 O ňom pozn. 3.
32 KAHOUN, K. : c. d., s. 66, pozn. 175, dokonca nevy-
lučuje spoluprácu všetkých troch v Sabinove.
33 Například hlavice stípov dómu sv. Marka v Benátkách,
či portály dómu a baptistéria v Pise.
34 Asi ju po prvý raz použil Brunelleschi v kostole
Santo Spirito vo Florencii, vyprojektovanom roku 1436.
35 Z rokov 1524—1529. ZACHWATOWICZ, J. : c. d„ obr.
171, 172. Napriek ich vynikajúcej úrovni možno konstato-
vat', že Alexius sa bližšie přimyká k antickej tradicii,
kým wawelské portály obsahujú podstatné viac nesko-
rogotických prvkov, hoci invenciou Alexiovo dielo preko-
návajú.
36 Poschodie arkiera mohol ovplyvniť aj súčasný arkier
Domu královnej na Waweli od Francesca Fiorentina
(1507—1509). MILOBÇDZKI, A.: c. d., s. 10Q, obr. 56.
37 DIVALD, K.: Szepesvàrmegye müvészeti emlékek. I.
Epitészeti emlékek. Budapest 1905, s. 66 a obr. 50, upozor-
ňuje na iniciály MILLFHO na parapete portálu, ktoré de-
šifruje: Magister I. L. (Leutschoviensis?) lapicida fecit hoc
opus.
38 HROMADOVÄ, E. — HRIADEEOVÄ, R. : Bardejov.
Bratislava 1977, s. 72, 76, 77, obr. 36, 38, 42.
39 Domnievame sa, že i juhozápadný portál je Vincen-
tovým dielom. Robustnost, masivnost náklady akoby za-

tláčajúcej šambránu do zeme, proporcie, dožívanie gotic-
kých prvkov (flankovanie oblúka kolkami obdobné ako
fiálami na pastofóriu v Lipanoch) ho odlišujú od barde-
jovských portálov majstra Alexia, hoci ozdobné prvky
šambrány vykazuj ů istú příbuznost. Skór sa domnievame,
že Vincent videi Alexiove práce v Bardejove, vzdialenom
len asi 30 km. Navýše bardejovskú i sabinovskú stavbu
viedol ten istý Ján z Prešova. Motiv delfínov prichádza na
Slovensko možno cez Budín, kde sa zjavuje na fríze krá-
lovského paláca. FEUER-TÓTH, R. : Mittelalterlicher Kö-
nigspalast in der Burg von Buda. Führer durch die Aus-
stellung. Budapest 1968, s. 39, obr. 21. Vývoj renesančného
portálu na Slovensku dokumentuje KUHN, I.: Renesančně
portály na Slovensku. Bratislava 1954.
40 FISKOVIČ, C.c. d. v pozn. 8, v pozn. 20 uvádza, že
istý Vincent Alvisii, rodák z ostrova Korčula, pósobil
v druhej polovici 16. storočia v Dubrovníku a na Korčule.
V meste Korčula postavil roku 1569 štíp s benátským le-
vom, ktorý stojí umělecky nepomerne vyššie ako práce
Vincenta z Dubrovníka na východnom Slovensku. Ak by
sme aj přijali názor, že u nás sa střetáváme s Vincento-
vou ranou a v Korčule s vyzretou tvorbou, odstup 56 ro-
kov medzi portálom v Lipanoch a stípom v Korčule sa
nám vidí privelký na možnost' stotožnenia obidvoch auto-
rov. Štíp v Korčule odtláča Enciclopedia Italiana, zv. 21,
Milano 1931, tab. 48 před s. 185.
41 Nasvědčuje tomu aj vyhnanie Ivana Duknoviča z Maj-
kovca krátko po Matejovej smrti.
42 Bližšie DONIN, K. R. : Vendig und die Baukunst von
Wien und Niederösterreich. Wien 1963.
43 Například gotická galéria bratislavskej radnice, obrá-
tená na Námestie 4. aprila, s párnym rytmom združených
okien a—b—b—a, postavených na kordónovů římsu. Ploš-
né, akoby rezbársky opracované, až čipky pripomínajúce
priečelie je rovnako charakteristické pre Benátky, ako pás
združených štyroch okien opakujúci sa na vel’kom počte
palácov (napr. Cá Foscari, Palazzo Bernardo, Tiepolo, So-
ranzo, Manolesco-Ferro), kružby umiestnené nad galériou
(Dóžov palác, Cá Foscari, paláce Bernardo, Cavalli-Fran-
chetti, Dandolo), či hladké štípy s rastlinnými hlavicami.
Bratislavskou zvláštnosťou je vinny list na hlavici stípov,
motiv z francúzskej gotiky.
44 Z Benátok oltář převzal vertikálně členenie piliermi
pokrytými plochým sochárskym rastlinným ornamentom,
ako na náhrobkoch dóžov v kostole S. Giovanni e Paolo,
ba oltář kompozíciou vzdialene připomíná priečelie kostola
S. Zaccaria. Niektoré prvky sú domáceho póvodu: klasy,
šišky.
45 OETTINGER, K. : Anton Pilgram und die Bildhauer
von St. Stephan. Wien 1951. Cituje KÄLMÄN, J. : Vieden-
ský blíženec jurského oltára. Ars '77/81, s. 258—262.
46 KÄLMÄN, J. : c. d., s. 262, s odvoláním sa na katalog
výstavy Gotik in Österreich, Krems 1967.
47 Južnú predsieň pripísali manželia Menclovci in: Bra-
tislava. Stavebný vývin a pamiatky města. Bratislava 1961,
s. 62, do okruhu hlavného stavitel'a viedenského dómu An-
tona Pilgrama. Portál však zrejme vznikol až po jeho
loading ...