Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 44
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0048
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
44

58 HROMADOVÄ, E. : Štátny kaštieí v Bytči. Pamiatky a
múzeá, 4, 1955, s. 10—14, cituje listinu z roku 1575 z ar-
chivu Kilianovcov v Martine, č. LXI. : „Magistři Kiliano
Syröth de Mediolano muratoris. . . afundamento istius
castelli Bytchae exhibuit." Jeho autorstvo potvrdzuje aj
bohatá odměna od F. Thurzu. Zrejme ide o Taliana, póvo-
dom z Milána, trvale usadeného na thurzovskom panstve
v Hornom Hričove, kde roku 1612 žil asi jeho syn. Rodina
sa teda u nás zrejme asimilovala. Bližšie o stavbě zámku
KOČIŠ, J. : Bytčiansky zámok. Bratislava 1974, s. 37—69,
ktorý spresňuje aj měno staviteïa na Ján Kilian. Na s. 39
uvádza mená 15 talianskych murárov a kamenárov, usa-
dených roku 1612 na thurzovskom bytčianskom panstve
a na s. 48 datuje nástěnné malby na poschodí arkád zám-
ku do roku 1721. Pozři aj zborník Bytča 1378—1978,
Bratislava 1978, zost. J. Kočiš a S. Churý, najma príspevok
o architektúre zámku od K. Chudomelku, s. 216—<231.
59 Na základe najnovších, sčasti ešte nepublikovaných
výskumov sa dá usudzovať, že projektantům zámku bol
spomenutý Kilian, autorom póvodných malieb z čias okolo
roku 1574 maliar Santi (menovec Rafaela), doložený v thur-
zovských službách aj na Oravskom a Lietavskom hrade
a dvorové arkády přistával neskoršie, okolo roku 1605,
Andrea Pocabello, taliansky kamenár usadený v Bytči.
Autora póvodnej sochárskej výzdoby a portálu z čias
okolo roku 1574 (ktorá je na vyššej úrovni ako sochárska
výzdoba susedného Sobášneho paláca), autora vynikajúcich
sgrafit okolo portálu zámku, ktorý pracoval aj na fasádě
Sobášneho paláca, a autora nástennej maliarskej výzdoby
z roku 1721, slabších kvalit, zatial’ nepoznáme. Pri týchto
záveroch sa opierame o cenné informácie riaditela Štát-
neho archívu v Bytči, dr. J. Kočiša.
00 Na rozdiel od moravských zámkov, kde sú zvyčajne
okolo troch stráň. Vjazd mal povodně atiku s půlkruho-
vými štítkami, znázorněná na obraze mrtvého Juraja Thur-
zu (zomrel roku 1616) na Oravskom zámku. HROMADO-
VÄ, E. : c. d., s. 11. Zvláštnosťou zámku je komín s figu-
rálnou výzdobou a letopočtom 1574. Komíny sa najviac
poškodzujú, zachovává sa z nich len malé percento.
01 MAJZLÍK, D.: K otázkám architektonickej kompozí-
cie renesančných kaštiefov na Slovensku. Výtvarný život,
5, 1960, s. 384—390. Ich výpočet: KUHN, I.: c. d. v pozn.
1, s. 57—59.
62 Ešte v středověku sa v talianskom Popádí, najma
v oblasti Verony a Mantovy, používajú atiky so štítkami
tvaru M, tzv. lastovičie chvosty. Ich výskyt aj v šatných
Benátkách dokládá mapa, ktorú uveřejnil už CAMESINA,
A. : Plan der Stadt Venedig aus dem 14. Jahrhundert. Mit-
teilungen der k. k. Central-Commission 15, 1870, s. 28—
35, medzi s. 32 a 33 (na náměstí sv. Marka a na Arzenáli).
Časom sa štítky zvnútra zaoblujú, až dostávajú tvar dvoch
navzájom odvrátených štvrťkruhov. Autor hradieb benát-
ského Arzenálu Mauro Coducci kladie okolo roku 1460
takto zaoblené lastovičie chvosty husto vedla seba a
priestor medzi nimi zapíňa takmer po ich vrcholce. K spo-
jeniu štvrťkruhov do polkruhu bol len krok. Na vedutě
Benátok od Jacoba de Barbari v Schedelovej Světověj kro-

nike z roku 1493 vidieť už oblúčikovými štítkami zakon-
čené atiky: ich malé zalomenie vo vrchole možno pripísať
nedokonalej technike dřevořezu. Pozři ZWIEDENECK-SÜ-
DENHORST, H. : Venedig als Weltmacht und Weltstadt.
3. vyd. Bielefeld — Leipzig 1925, s. 6 a 7. Oblúčikový
typ atiky vo vel’mi dekorativnej forme prináša Scuola San
Marco (1485—1495) tiež od Maura Coducciho. Ozdobné
atiky boli v Benátkách oblubené už za čias gotiky, napr.
na Dóžovom paláci či na Cá ďoro.
83 ZLAŤ, M. : Attika renesansowa na Šlgsku. Biulletyn
historii sztuki, 17, 1955, č. 1, s. 48—79, na s. 67 uviedol
vlastnů hypotézu o šíření sa oblúčikovej atiky po strednej
Europe. K tejto hypotéze postupného širenia sa atiky sa
neprikláňame. U nás sa tento typ atiky vyskytuje najprv
na stavbách cisárskych architektův, ktorí přišli zo sever-
ného Talianska; stavebné prvky móžu jednotliví umělci
prenášať aj na značné vzdialenosti. Zlat nemá jednotlivé
atiky, s výnimkou Salzburgu, kde sa zjavujú až před
rokom 1553, presnejšie datované.
64 KODOŇOVÁ, M.: Beckovský výtvarný okruh v nesko-
rej gotike. Ars, 1984, 1, s. 51—79, obr. na s. 63 a 64.
65 Poznáme ju už len z vyobrazení. PRIORATO, G. G. :
Historia di Leopoldo Cesare. Vienna d'Aostria 1670., s. 175;
ZÁVADOVÁ, K. : Věrný a pravý obraz slovenských
miest. . ., Bratislava 1974, obr. 279; MAGGIOROTTI, L. A.:
c. d„ s. 309 uvádza hypotézu, že atiku staval Baldigara;
má na mysli zrejme Ottavia Baldigaru.
06 Podl’a dřevořezu H. Mayera z roku 1563. ZÁVADOVÁ,
K. : c. d., obr. 17.
67 PRIORATO, G. G. : c. d„ převzal MENCL, V.: Středo-
věká města na Slovensku. Bratislava 1938, obr. 12.
08 MENCL, V.: c. d„ obr. 14; ZÁVADOVÁ. K. : c. d„ obr.
309. Veduta je možno staršia ako z roku 1781.
69 LICHNER, J. : c. d., s. 85, spomína, že Ferrabosco
uviedol cisárovi v žiadosti o zvýšenie platu (zrejme roku
1559 — pozn. autora), že pósobil ako hlavný projektant
a stavitel’ na Trenčianskom hrade; Súpis pamiatok na Slo-
vensku, zv. 3, Bratislava 1969, s. 303, text A. Jursa, datuje
jeho činnost rokom 1556; MAGGIOROTTI, L. A.: c. d.,
s. 109, 310, 430, 434 a MENCLOVÄ, D. : Hrad Trenčín.
Bratislava 1956, s. 89—93, ktorá zváčša převzala jeho úda-
je, uvádzajú aj mená dalších stavitefov činných na Tren-
čianskom hrade v rokoch 1549—1583, váčšinou Talianov.
70 Podl’a veduty Jána Willenberga z roku 1596.
71 Takto atiku znázornil Bernardo Belotto na olejomalbě
Devina z rokov 1759—1760 vo Viedni, Kunsthistorisches
Museum. Na mědirytinách M. Engelbrechta podl’a F. B.
Wernera z roku 1735, ZÁVADOVÁ, K. : c. d., obr. 106,
Leonhardta z konca 18. storočia, ŠAŠKY, L. : Devin. Vlasti-
vědný časopis, 12, 1963, č. 4, s. 160—165, a v diele MED-
NYANSKÝ, A.: Malebná cesta dolu Váhom. Bratislava 1969
(póvodné vydanie Wien 1818), vidieť len atiku s jednodu-
chými polkruhovými štítkami. Belottov obraz pokládáme
za spolahlivejší prameň ako predchádzajúce grafické
zobrazenia. Štítky boli zrejme aj na komíne hradu.
72 MENCLOVÄ, D. : c. d., s. 92, připisuje Ferraboscovi
bosovanú prvú hradnú bránu a štítkové atiky v predbrání.
loading ...