Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 45
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0049
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45

Jeho činnost' na Trenčianskom hrade kladie až do roku
1583, čo sa nám vzhl’adom na jeho životopis zdá byť pri-
neskoré. Spomenuté prvky mu připisuje na základe ana-
logie s viedenskou Neugebäude, stávanou asi podlá jeho
projektu od roku 1569. Neugebäude mala ten istý strieda-
vý typ atiky ako predbránie. Vyobrazenie v diele: ME-
RIAN, M. : Topographia provinciarum Austriacarum . . .,
1649, ktoré reprodukuje DONIN, K. R. : c. d. v pozn. 40.
obr. 32. Ak by sme přijali datovanie Menclovej, značilo
by to, že trenčianska atika vznikla neskoršie ako podobná
v Šenkviciach, postavená před rokom 1582. Poradie vzniku
bolo zrejme opačné.
73 ZÁVADOVÁ, K. : c. d., obr. 210. MAGGIOROTTI, L. A. :
c. d„ s. 321, uvádza, že za pobytu Ferrabosca v Nitře
v rokoch 1559—1562 nastali na hrade radikálně změny.
Kedze s Ferraboscom a štítkovými atikami sme sa střetli
už v Trenčíne a na opevnění Trnavy, nebudeme asi daleko
od pravdy, ak sa domnievame, že Ferrabosco prinajmen-
šom přispěl k rozšíreniu týchto atik na západnom Slo-
vensku.
74 Letopočet na západnom portáli hradieb. Obec založili
chorvátski utečenci před Turkami ešte před polovicou sto-
ročia.
75 Jednoduchší trenčiansky portál je příbuzný s Braman-
tovou přízemnou arkádou na Palazzo dei Tribunali v Říme
(1512). MENCLOVÄ, D.: c. d., s. 91—92, pripísala portál
Ferraboscovi a položila až do čias okolo roku 1583. Rok
1556 ako dátum vzniku portálu, ktorý uvádza Súpis. . .
(c. d. v pozn. 69), zv. 3, s. 303, pokládáme za pravdě-
podobnější. O Ferraboscovej účasti na přestavbě Nitrian-
skeho hradu pozři pozn. 73. V porovnaní s trenčianskym
je nitriansky portál velkolepější.
76 ŠAMÁNKOVÁ, E. : c. d., s. 30 a obr. 43.
77 MENCLOVÄ, D. : c. d„ obr. 51 a 52.
78 Na oknách sa ako miera používá římska stopa. STRU-
HÁR, A. : Geometrická harmonia historickej architek-
túry na Slovensku. Bratislava 1977, s. 131.
79 KUHN, I.: c. d., s. 34 konštatuje, že spolu s juhoslo-
vanským Karlovacom boli prvou realizáciou ideálneho re-
nesančného města na svete.
80 Ferrabosco bol v stálom styku s vývojom v Taliansku
a za Alpami sa asi nikdy plné neudomácnil. Často cestoval
na návštěvy do vlasti a roku 1572 si dokonca dal do
zmluvy vložiť klauzulu, ktorá ho oprávňovala každé 2 ro-
ky strávit’ 3 mesiace v Taliansku. Uvádza to KRČÁLOVÁ,
J. : Pietro Ferrabosco und sein Schaffen im Königreich
Böhmen. Passauer Jahrbuch für Kunst und Völkerkunde
11, 1969, s. 183—192. Svědčí to o jeho význame u dvora
i o vzťahu k domovu.
81 MAGGIOROTTI, L. A. : c. d., s. 430 uvádza, že v Uhor-
sku pósobilo niekolko bratov Baldigarovcov. Pochádzali
vraj z Terstu alebo z Vercelli. Ottavio podlá diela : TIÈTZE,
H. : Österreichische Kunsttopographie (2, Wien, Bezirke X.—
XXI. Wien 1908, s. 13 n., pracoval na zámku Kaiser —
Ebersdorf (spolu s Ferraboscom). Potom podlá Maggio-
rottiho pösobil v Záhřebe, Košiciach, na Spiši a v Muka-
čeve. Od roku 1580 staval Nové Zámky, kde roku 1588

aj zomrel. Stavbu po ňom převzal jeho brat Marcantonio.
Na s. 108 má Maggiorotti trocha odlišné údaje, Ottavia
uvádza v Nových Zámkoch až od roku 1584. Na s. 314
píše, že póvodný projekt novozámockej pevnosti vypraco-
val roku 1567 Giulio Baldigara, Ottaviov brat, nové opev-
nenie potom asi Ottavio. Na s. 318 uvádza, že výstavbu
Nových Zámkov viedol v rokoch 1571—1583 Giulio pod
vplyvom Ottavia, potom Ottavio a po jeho smrti další bra1
Marcantonio. O význame Ottavia svědčí listina cisára Ma-
xmiliána II., označujúca ho ako „obrista in alta Unghe-
ria" a určuj úca mu na 4 roky mesačný plat 50 zlatých,
aby si mohol udržať služobníctvo a koňa. (MAGGIOROTTI,
L. A.: c. d„ pozn. 22.) Ing. arch. Ivan Kuhn, ktorý nás na
Maggiorottiho prácu upozornil, ju v čase, keď písal svoju
štúdiu pre Ars, uvedenú v pozn. 1, ešte nemal v rukách.
82 ŠAMÁNKOVÁ, E. : c. d., s. 107 ohraničuje v Čechách
a na Moravě túto oblasť líniou kryjúcou sa na západe pr;-
bližne s bývalým česko-nemeckým národnostným rozhra-
ním, pokračujúcou Polabskou nížinou a Hornomoravským
ůvalom.
83 Porovnaj DONIN, K. R. : Das Bürgerhaus der Re-
naissance in Niederdonau. Wien — Leipzig 1944.
84 Toto zubovité cimburie vidieť ešte na vedute J.
Willenberga, ktorú uveřejnil PIFFL, A. : Nové kresby Jana
Willenberga. Časopis společnosti přátel starožitností, 58,
1950, s. 1—8, obr. č. 5. Rovnakú atiku má aj zvolenská
radnica na Willenbergovej kresbe z roku 1596. Obidve
kresby vznikli asi súčasne. Vedutu Zvolena pozři KUHN,
I. : c. d. v pozn. 1, s. 43.
85 Uvádza tak Súpis . . ., zv. 1, s. 36. Majstri Linhard
v rokoch 1546—1547 a po ňom Pankrác roku 1556 přestá-
vali aj tzv. druhů radnicu na Náměstí SNP č. 1, ktorú
město získalo roku 1539; Tamže, s. 47. Měno Linhard sa
viac v Banskej Bystrici neobjavuje, ale v přepise Lienhard
sa s nim střetáváme v Dolnom Rakúsku. Roku 1544 po-
stavil istý Lienhard, kamenár v Kremse, požiarom zničenů
vežu v neďalekom St. Michaeli. Uvádza to TIETZE, H. :
c. d., Die Denkmale des politischen Bezirkes Krems. Wien
1907, s. 20 a 562, odvolávajúc sa na záznam v archíve
kláštora v St. Floriane. Renováciu veže mu vyúčtoval sta-
vebný majster Pankrác Xinner. Aj s menom Pankrác sa
střetáme v Banskej Bystrici. Na základe slohového rozboru
prípisal TIETZE, H. : c. d., s. 21 Lienhardovi tzv. Pasovský
dvoř v Steine, dnes spojenom s Kremsom, s takmer to-
tožnou atikou, ako má veza v St. Michaeli. Pasovský dvoř
sa tak podobá na Thurzov dom v Banskej Bystrici, že po-
slúžil dr. ing. K. Chudomelkovi ako vzor pri jeho pamiat-
kovej obnově zrejme bez toho, že by Chudomelka o spo-
mínaných súvislostiach vedel. CHUDOMELKA, K. : Pamiat-
ková oprava Thurzovho domu v Banskej Bystrici. Pamiat-
ky a múzeá, 8, 1959, č. 2, s. 84—89. Napriek okolnosti, že
Krems bol v tých časoch jednou z bášt protestantizmu
v Rakúsku a Bystrica bola takisto evanjelická, móžu byť
uvedené skutečnosti len podkladom hypotézy. Móže ísť
len o náhodnú zhodu mien.
Šimko a Hedvábný sa spoločne spomínajú aj roku
1561 na stavbě tzv. slovenského kostola v Banskej Bystři-
loading ...