Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 47
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0051
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
47

zrejme z Krajiny (Krain, Kraňsko), teda zo západněj
časti Slovinska. Dějiny meštianskeho staviteïstva v Ban-
skej Bystrici, asi nateraz na Slovensku najviac prebádané,
ukazujú značnú pestrost póvodu stavebných majstrov v 16.
a 17. storočí. Podl’a mien možno usudzovať na činnost
domácích slovenských i německých, ale aj rakúskych, čes-
kých a talianskych majstrov.
Motiv obkročmo sa pretínajúcich pásov oblúčikov je aj
na vlyse zvonice v Matejovciach na Spiši z přestavby
roku 1728, avšak pri jeho neobvyklosti v barokovej ar-
chitektůre móžeme připustit', že bol převzatý z póvodnej
stavby.
100 Bližšie štúdia I. Ciulisovej v tomto čísle.
107 Zvonica ako stavebný typ sa na východnom Sloven-
sku zjavuje sůčasne s reformáciou, súvislosť so severo-
talianskymi kampanilami je asi len vzdialená, nepriama.
Prvý dokaž o ranej existencii kostolných věží nachádzame
na miestne bližšie neurčenej mozaike stredomorského pó-
vodu z konca 5. storočia v parížskom Louvri: po obidvoch
stranách závěru zobrazenej baziliky stoj a od hmoty stavby
oddělené veže. Samostatné kampanily stoja pri velkých
starokresťanských bazilikách v Ravenne z prvej polovice
6. storočia, S. Apollinare Nuovo a S. Apollinare in Classe.
Zvyk stavať samostatné zvonice sa odtiaïto zrejme rozšířil
do Benátok (už dóm v Torcelle,, S. Maria e Donato v Mu-
räne, S. Barbara). Ako to dokládá zvonica na Náměstí sv.
Marka oproti dómu, či pri S. Giorgio Maggiore, takéto
kampanily sa v Benátkách stavali aj v období renesancie.
Hoci město na laguně udávalo stredoeurópskej renesancii
tón, nedomnievame sa, že by s ním východoslovenské zvo-
nice priamo súviseli. Zakončenie kampanily atikovými štít-
kami talianska renesancia nepozná už pre fortifikačný cha-
rakter takýchto atik, kým na východnom Slovensku boli
atiky zvoníc od začiatku dekoratívnym prvkom.
108 KUHN, I. : c. d. v pozn. 1, s. 52.
109 DIVALD, K. : Szepesvármegye müvészeti emlékei. Bu-
dapest 1905, s. 81.
1,0 Přibližný vývojový rad odtláča KUHN, I. : c. d., s.
45, obr. 35.
111 CIULISOVÄ, I. : c. d., pozn. 28, ale aj 22.
112 Kaštiele v Betlanovciach a v Radvani, dom v Pezinku
na Leningradskej ulici. V Benátkách sa takéto otvory vy-
skytuj ú na chráme sv. Marka z 11. storočia a sů asi by-
zantského póvodu. Pretrvávajú po celé románské a gotické
obdobie. V renesancii sa vyskytujú napr. na Starých pro-
kuráciách, na fasádě i nádvoří Dóžovho paláca a na via-
cerých palácoch. DONIN, K. R. : c. d. v pozn. 42, s. 21; 68,
84.
113 Kaštiele v Strážkach a v Moravanoch, Thurzov dom
v Banskej Bystrici.
114 SERLIO, S. : Regele generali di architettura sopra
cinque manière. Venezia 1537, roku 1542 přeložené do něm-
činy. Serlio ovplyvnil aj Palladia.
115 Rad príkladov publikuje ZÁVADOVÁ, K. : c. d.
116 SMOLÄKOVÄ, M. : Objav renesančného priečelia
v Bratislavě. Ars, 1982, s. 1>, s. 100—1'15.
117 Pravé bosované priečelie sa po prvý raz objavuje

v Bologni na paláci Bevilacqua medzi rokmi 1474—1482.
Malebná stredoeurópska renesancia motiv prenáša do
sgrafita, v Čechách asi po prvý raz na Švarcenberskom
paláci v Prahe okolo roku 1560. Pozři DRAŽAN, V. : Gotic-
ký a renesanční městský dům jižních Čech a Moravy.
Zprávy památkové péče, 10, 1950, č. 5, s. 159.
118 CHUDOMELKA, K. : c. d., kladie sgrafitová výzdobu
Thurzovho domu do přestavby okolo roku 1580.
119 Ostenie nesie letopočet 1575, interiérová výmalba
1580. Súpis ..., zv. 1, s. 49. Zdá sa, že sgrafitá obidvoch
domov vznikli krátko po sebe. Kým priečelie Thurzovho
domu preberá v sgrafite schému bosovaného priečelia pa-
láca Bevilacqua, dom č. 7 prenáša do sgrafita schému prie-
čelia Palazzo dei Diamanti vo Ferrare od Biagia Rosettiho
z roku 1492. Tu je podobnost’ ešte nápadnejšia. Dom pre-
berá dokonca nárožný vertikálny ornamentálny pás.
120 Například povrazcový pás na Thurzovom dome
v Banskej Bystrici, či na dome č. 16 na Nálepkovej ul.
v Bratislavě.
121 CHALUPECKÝ, I. : K architektonickému vývojů meš-
tianskych domov v Levoči. Vlastivědný časopis, 35, 1986,
č. 1, s. 39—40, kresba z roku 1843.
122 DONIN, K. R. : c. d. v pozn. 85;, s. 16, 21.
123 Donin pokládá odhmotnenie nároží za typicky benát-
sky prvok, kým v ostatnom Taliansku sa naopak hmota
sústreďuje do nároží. Tamže, s. 90.
124 Tamže, s. 631—66 a obr. 55—72.
125 Viaceré domy v Banskej Bystrici, kaštiele v Hron-
seku a v Radvani.
126 Za vrchol ich tvorby možno pokladať klenbu v dome
na Hornej ul. č. 7 z roku 1634, dielo mladšieho z nich.
127 Námestie SNP č. 32.
128 Pravzorom týchto povál bol zrejme strop ranorene-
sančného kostola S. Lorenzo vo Florencii od Brunelleschi-
ho (projekt z roku 1418). K preneseniu motivu do dřeva
došlo v 15. storočí v severnom Taliansku.
129 Pozři aj WOLFF, B. : Einige Probleme der bemalten
Holzdecken in Polen in der ersten Hälfte des 16. Jahrhun-
derts. Acta historiae artium, 13, 1967, s. 243—1256.
130 Zaujímavú výnimku tvoria štípy s korintskými hlavi-
cami a hladkými driekmi v tzv. Rákoczyho dome v Pre-
šove. HABĚTÍN, J. — REICHERT, M. : K adaptácii tzv.
Rákoczyho domu v Prešove. Pamiatky a múzeá, 2, 1953,
č. 4, s. 230—247, obr. na s. 244, 246. Sú už z čias okolo
roku 1600. Kanelované bývajú len pilastre po okrajoch
portálov, štípy len výnimočne (Levoča, Námestie SNP č. 55
— zrejme už neskorý, na vysokom podstavci).
131 Už kaštiele v Bytči, Topolčiankach, Radvani.
132 BIALOSTOCKI, J. : Pojçcie manierizmu i sztuka pol-
ská in : BIALOSTOCKI, J. : Pieč wieków mysli o sztuce.
Warszawa 1959. 2. vyd. 1976, s. 190—211, porovnává ta-
liansky manierizmus s polským uměním 16. a 17. storo-
čia, ktoré na rozdiel od nás nepokládá za manierizmus, ale
dává do protikladu voči talianskemu manierizmu. Na s.
206—207 definuje ich odlišné znaky. Domnievame sa, že
to, čo pokládá za charakteristické pre polské umenie 16.
a 17. storočia, platí aj pre slovenské umenie tých čias. Na
loading ...