DOI Artikel:
Spoločniková, Mária: O technologických problémoch maliarskych diel zo začiatku 16. storočia
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0057
53
Neskorogotický oltárik z Danišouiec, 1520—1530, stav po restaurovaní. Spišské muzeum v Levoči.
Foto E. Společník
ročia 16. storočia.8 Pokladajú sa za produkt men-
šej dielne pósobiacej na Spiši, v Kežmarku.
Uprostřed ustupujúcej archy lichoběžníkového
pódorysu výšky 138,5 cm a šířky 60 cm stojí po-
lychrómovaná dřevořezba sv. Kataríny z lipového
dřeva, vysoká 105,5 cm. Jej pozadie vytvára Sty-
lizovaný, pozlátený a malovaný brokátový zá-
věs, dole s malovaným soklíkom, vyššie s dekora-
tivně umiestnenými prvkami „kameňov" v červe-
nom páse. Vo výške hlavy svätice je pozadie mod-
ré, na ňom je vyznačená gloriola. Na celej plo-
ché predných stráň pohyblivých krídiel výšky
137,5 cm a šířky 30,5 cm zobrazil maliar vpravo
sv. Barboru a vlavo sv. Dorotu. Na žádných stra-
nách umiestnil vpravo sv. Apolóniu a vlavo sv.
Otíliu. Pozadia slávnostných stráň obrazov sú
z váčšej časti postriebrené, menej „pozlátené".
Stylizovaný ornament je tlačený a gravírovaný,
rámy sú spředu plytko profilované. Zadné strany
sú riešené hnědým tónováním pozadia a bez pro-
filovania rámov. Póvodná predela ani nadstavec
Pri repášskom oltáriku sa nezachovali.9
Repášsky oltárik štýlovo aj použitým materiá-
lem poukazuje na spátosť s vačším počtom jestvu-
júcich oltárikov na Spiši, v Liptove a v Šariši,
s ktorými sa však v tejto štúdii nemožno zaoberať,
najmä pre ich zanedbaný stav, nejasný vzhlad
a podrobné nepreskúmané technické metody. Bez-
pochyby patří do okruhu posobnosti takej dielne,
ktorej produkty spíňajú sice požíadavky objedná-
vatelů, majú však menej významné výrazové zna-
ky, ikonograficky vyhranenú a obmedzenú obsa-
hová náplň. Majú aj malý počet variácií námetov.
Charakterizuje ich aj paleta farieb so značné zúže-
ným výberom odtieňov.
V obrazoch možno odhalit prejavy čisto formál-
neho konceptu a niekolkých názorových rovin,
ktoré sa premietli i do spósobu použitia materiálu.
Maliara obrazov, polychrómistu a jeho pomocní-
kov charakterizuje aj nezvyklost technického po-
stupu. Na dosiahnutie zvýšeného dekoratívneho
efektu ornamentiky v mal’ovanej arche použili na-
miesto „brokátovania" zlata kombinovanú metodu
„koláže" s prevažne striebornou fóliou, o ktorej
sa ďalej podrobnejšie zmienime.
Jednotlivé technické riešenia a ich vzájomné
prelínanie sa i v rámci tohto artefaktu tlmočia
změny v estetickom cítění doby. Úsilie o istú kon-
Neskorogotický oltárik z Danišouiec, 1520—1530, stav po restaurovaní. Spišské muzeum v Levoči.
Foto E. Společník
ročia 16. storočia.8 Pokladajú sa za produkt men-
šej dielne pósobiacej na Spiši, v Kežmarku.
Uprostřed ustupujúcej archy lichoběžníkového
pódorysu výšky 138,5 cm a šířky 60 cm stojí po-
lychrómovaná dřevořezba sv. Kataríny z lipového
dřeva, vysoká 105,5 cm. Jej pozadie vytvára Sty-
lizovaný, pozlátený a malovaný brokátový zá-
věs, dole s malovaným soklíkom, vyššie s dekora-
tivně umiestnenými prvkami „kameňov" v červe-
nom páse. Vo výške hlavy svätice je pozadie mod-
ré, na ňom je vyznačená gloriola. Na celej plo-
ché predných stráň pohyblivých krídiel výšky
137,5 cm a šířky 30,5 cm zobrazil maliar vpravo
sv. Barboru a vlavo sv. Dorotu. Na žádných stra-
nách umiestnil vpravo sv. Apolóniu a vlavo sv.
Otíliu. Pozadia slávnostných stráň obrazov sú
z váčšej časti postriebrené, menej „pozlátené".
Stylizovaný ornament je tlačený a gravírovaný,
rámy sú spředu plytko profilované. Zadné strany
sú riešené hnědým tónováním pozadia a bez pro-
filovania rámov. Póvodná predela ani nadstavec
Pri repášskom oltáriku sa nezachovali.9
Repášsky oltárik štýlovo aj použitým materiá-
lem poukazuje na spátosť s vačším počtom jestvu-
júcich oltárikov na Spiši, v Liptove a v Šariši,
s ktorými sa však v tejto štúdii nemožno zaoberať,
najmä pre ich zanedbaný stav, nejasný vzhlad
a podrobné nepreskúmané technické metody. Bez-
pochyby patří do okruhu posobnosti takej dielne,
ktorej produkty spíňajú sice požíadavky objedná-
vatelů, majú však menej významné výrazové zna-
ky, ikonograficky vyhranenú a obmedzenú obsa-
hová náplň. Majú aj malý počet variácií námetov.
Charakterizuje ich aj paleta farieb so značné zúže-
ným výberom odtieňov.
V obrazoch možno odhalit prejavy čisto formál-
neho konceptu a niekolkých názorových rovin,
ktoré sa premietli i do spósobu použitia materiálu.
Maliara obrazov, polychrómistu a jeho pomocní-
kov charakterizuje aj nezvyklost technického po-
stupu. Na dosiahnutie zvýšeného dekoratívneho
efektu ornamentiky v mal’ovanej arche použili na-
miesto „brokátovania" zlata kombinovanú metodu
„koláže" s prevažne striebornou fóliou, o ktorej
sa ďalej podrobnejšie zmienime.
Jednotlivé technické riešenia a ich vzájomné
prelínanie sa i v rámci tohto artefaktu tlmočia
změny v estetickom cítění doby. Úsilie o istú kon-