Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 59
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0063
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
59

kriedy bez sádry s menším počtom nerovnoměrně
nanesených náterov, neuveritefne rýchlo reagujú
na akúkolvek změnu v ovzduší. Dobrá a technicky
správná příprava podkladu pod temperová malbu
by mala vždy používat’ medzivrstvu plátna. Žial',
na dielach domácej proveniencie sa s ňou střetá-
váme zriedkavo. Nanajvýš maliari použili na pre-
krytie zlepených častí jednotlivých dosák iba úzké
pruhy zrebného plátna. Obrazy na křidlách sú vy-
stavené tepelným a vlhkostným změnám i pohybu
vzduchu z obidvoch stráň po celej ploché inten-
zí vnejšie než blokovité, masívnejšie plastiky chrá-
něné čiastočne archou, baldachýnmi, inými řezba-
mi. Rozdiel je aj v napatí dřeva medzi tabulami
krytými farebnými vrstvami mastnej tempery po
jednej alebo po obidvoch stranách drevenej pod-
ložky. Obnažené plochy dosák žádných stráň pev-
ných, nepohyblivých krídiel oltárov přistavených
váčšinou k vlhkým stenám trpěli čo do rozsahu
a híbky poškodenia dřeva a polychromie vždy viac
ako predné a obojstranne pomalované došky na
pohyblivých křidlách.
Z praxe vieme, že okrem vhodných mikroklima-
tických podmienok zaručili trvácnosť malbám naj-
ma hrubé, červotočom nenapadnuté, zváčša mo-
hutné došky s kvalitnou, technicky zvládnutou re-
meselnou predprípravou. U nás potvrdzuje tento
poznatok napr. bezchybné zachovaný súbor obra-
zov výnimočne velkých rozmerov od Majstra zo
Spišského Podhradia, deponovaný v Slovenskej ná-
rodně] galérii, inde zase skvosty zachovaných sta-
rých byzantských, či ruských ikon a pod. Kolísavé
a nepriaznivé miestne podmienky zanechali vplyv
v prvom rade na tenkých doškách.

V našom pamiatkovom fonde podiel menších ol-
tárov bol zrejme v minulosti vyšší. Konštrukcia ol-
tárnych stavieb bola primeraná počtu krídiel a
velkosti obrazov. Použitie hrubých dosák na men-
ších oltárnych stavbách nemohlo prísť do úvahy
pre nadmernú hmotnost, ktorá by zaťažovala kříd-
la a po čase obmedzovala pohyblivost v pántoch.
Pre tieto praktické dóvody dávali teda přednost
tenším, lahším doskám, ktorých životnost bola ob-
medzená. Kým hrubé došky obrazov, ale najmä
hrubé bloky dřeva plastik navlhnú, pomaly sa vy-
sušia a opat reagujú na změnu z okolia často bez
váčšej viditelnéj ujmy, tabulové malby na gra-
cilných doštičkách navlhnú i vysychajú rýchlo,
stratia pri zmene objemu, ustavičnom pohybe
dřeva glejovo-kriedový podklad spolu s mal-
bou a obnažené tenké dřevo podlieha deštruk-
cii.
Niektoré lokality, najmä suché stavby kostolov
uchovávajú priam zázrakem nielen od červotočov
neporušené súbory obrazov a soch, ale aj vlhkos-
ťou nenarušenú štruktúru drevenej hmoty (Spišská
Sobota, Huncovce, Lendak). V iných zasa dřevo
následkom vlhkosti a činnosťou červotočov sa roz-
sypalo na piliny. Celok, pokial sa vôbec zachoval,
drží miestami už len pancier nových kriedových
vrstiev s neskoršími nánosmi premalieb (Lipany,
Bardejov a i.). Sú to najčastejšie kostoly, kde vlh-
kost kolíše okolo 90 % RH, ba dokonca sa táto
hranica i překračuje.
Zámerom tejto štúdie bolo oboznámiť čitatela
s prerodom názorov v oblasti historickej technolo-
gie, ako aj poukázat' na niektoré z příčin úbytku
gotických obrazov u nás.

Poznámky
1 RADOCSAY, D. : A kozépkori Magyarország faszobrai.
Budapest 1957, s. 161. Nákres, opis, rozměry a sprievodný
text hovoria o oltáři P. Márie z rokov 1490—1500. Je to
však právě oltář Márie Magdalény z rokov 1520—1530,
ktorý po převzatí z niekdajšieho Diecezálneho múzea
v Spišskej Kapitule bývalým riaditel’om Felberom, je ma-
jetkom Spišského múzea v Levoči. So správným označe-
ním: Oltář Márie Magdalény z roku 1520—1530 je vysta-
vený v Spišskom múzeu. Madona, ktorú tu Radocsay uvá-
dza, stála povodně inde, a to v oltáři, z ktorého dve křídla
(so štyrmi sváticami) sa takisto dostali z Danišoviec do

Spišského múzea v Levoči ako fragmenty niekdajšieho ma-
riánského oltára.
2 GLATZ, A. : Doplňky k spišskej tabul’ovej malbě z ob-
dobia 1440—1540. Galéria, 3, 1975, s. 54.
3 GLATZ, A. : c. d„ s. 54.
4 RADOCSAY, D. : c. d„ s. 161, výška madony je 120 cm
a nie 119 cm.
5 RADOCSAY, D. : c. d., s. 161, „socha vznikla medzi
rokom 14001—1410"; VACULÍK, K. : Gotické umenie Slo-
venska, SNG, zvolenský katalog, 1975, s. 68, pokládá plas-
tiku za dielo „z roku okolo 1410".
loading ...