Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 65
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0069
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
65


Atika zvonice v Kežmarku, 1586. Foto L. Borodáč

doslovenskej renesančnej atike podunajskú prove-
nienciu prostredníctvom západného a stredného
Slovenska. Podlá Váchu však inšpiráciu mohla po-
skytnúť aj architektúra sliezsko-poïskej oblasti,
kde sa ranorenesančná atika zjavuje už v prvej
tretine 16. storočia. S prihliadnutím na vtedajšiu
spoločenskú a politickú situáciu na východe kra-
jiny, čulé obchodné styky a rodinné zvázky ma-
jitel'ov betlanovského kaštiela,23 zdá sa nám táto
domnienka pravděpodobná.
Okolo roku 1586 prináša novopostavená kež-
marská zvonica „modernější" typ atikového hre-
beňa. Tvoří ho pás rytmicky sa striedajúcich kubu-
sov, zakončených poloblúčikom s malým trojštít-
kom. Rozmermi odlišené kubusy sú navzájom po-
spájané murivom v tvare voluty. Atika kežmarskej
zvonice preberá viaceré znaky tzv. pol’skej atiky,

ako ich nachádzame na krakovských Sukienni-
ciach.
Patriciát Krakova pristúpil k přestavbě ohňom
zničených Sukienníc právě v období, keď rene-
sančně výtvarné principy, importované už na za-
čiatku 16. storočia, zesilněli, predovšetkým po
svadbe Žigmunda I. s Taliankou Bonou Sforzovou.
Sukiennice dostali ozdobná atiku, ktorá pozůstá-
vala zo slepej plastickej arkatúry, členenej pi-
lastrami, a z horného hrebeňa, ktorý mal dvojáků
podobu. Tvořil ho buď pás ležiacich volut v tvare
písmena S a dekorativně stípiky s maskarónovou
sochárskou výzdobou, alebo boli volúty koncipo-
vané v tvare ležiaceho písmena C a stípiky zakon-
čovali poloblúčiky.24 Obidva typy sukiennickej ati-
ky slúžili ako vzor pre renesančně atiky v Polsku
po celú druhů polovicu 16. storočia. Nájdeme ich
loading ...