DOI Artikel:
Ciulisová, Ingrid: Príspevok k poznaniu východoslovenskej renesančnej atiky
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0073
69
D. : Kaštiel' v Betlanovciach. Pamiatky a múzeá, 2, 1953,
s. 74.
24 Po vel’kom požiari roku 1555 pristúpila městská rada
k opravě zničených Sukienníc už v novom výtvarnom po-
ňati. Hlavný prejazdový priestor zaklenul roku 1557 ta-
liansky majster Pongracius a možno ho pokladať aj za
autora celkovej výtvarnej koncepcie renesančnej přestav-
by. Nemožno vylúčiť, že bol benátského póvodu. Podiel
činnosti majstra G. M. Padovana je pravděpodobně menší,
ako sa doteraz předpokládalo. Jeho projekt renesančnej
přestavby Sukienníc z roku 1559 pravděpodobně len do-
píňal staršie projekty majstra Pongracia a Jana Frankstij-
na. S menom G. M. Padovana možno hypoteticky spojit’
zrejme len nevelké loggie na poschodí. FISCHINGER, A. :
Glówne kierunki wloskiej twórczósci renesansowej w Pol-
sce XVI. w. In: Renesans, sztuka i ideologia. Warszawa
1976, s. 195—213.
25 Polského póvodu bol farár Vavřinec Buchwald, ktorý
roku 1545 uviedol reformáciu do Vrbová. Rýchly postup
reformácie na Spiši však najvýstižnejšie dokumentuje pro-
testantizovanie jednotlivých spišských škol. Roku 1531 sa
stalo evanjelickým kežmarské lýceum, roku 1544 levočská
škola, roku 1546 zásluhou protestanta Vavrinca Serpilia
škola v Spišskej Belej, roku 1547 škola v Spišskej Novej
Vsi, roku 1559, za rektora Jána Subického, škola v Spiš-
skej Sobotě a i. BRUCKNER, V.: A reformáció és ellen-
reformáció tôrténete a Szepésségben. Budapest 1921, s. 82;
SEDLÁK, I.: Kežmarské lýceum. Bratislava 1984, s. 64.
26 VARSIK, B.: Husiti a reformácia na Slovensku do ži-
linskej synody. Bratislava 1932, s. 101.
27 Například v Spišskej Belej (1598), Spišskej Sobotě
(1598), Nižnej Šebastovej (1626), Strážkach (1629), Vrbové
(1644), Levoči (dřevená 16Ö6, murovaná 1656), Sabinove
(1657), Poprade (1658), Bardejove (1669). V literatúre sú
zmienky aj o existencii zvoníc v Matejovciach a Krompa-
choch. Medzi renesančné východoslovenské zvonice sa
zvykne zaradovat' aj Urbanova veža v Košiciach. Ako však
ukázala S. Križanová, košická Urbanova veža vznikla s naj-
váčšou pravdepodobnosťou pri stavbě dnešnej katedrály už
niekedy v poslednej tretine 14. storočia. Nahradzovala po-
vodnú vežu farského kostola počas přestavby. E. Križanová
na základe tohto příkladu, ako aj na základe výsledkov te-
rénneho prieskumu zvonice v Strážkach, navodzuje do-
mnienku, že kampanily, pokládané doteraz za typicky pro-
testanské stavby, sú středověkého póvodu. KRIŽANOVÁ,
E.: Urbanova veža v Košiciach. In: Monumentorum tutela,
7, Bratislava 1971, s. 203 n. Križanovej hypotézu pokládáme
za pravděpodobná. Váčšina východoslovenských zvoníc je
totiž datovaná buď na základe výzdoby (neraz nápisom na
nich), alebo archívnym materiálem, kde ťažko odlišit’ no-
vostavbu od přestavby či opravy. Zváčša ide len o citáciu
zmluvy s konkrétným majstrom alebo o stručný záznam
v účtovnej knihe. Mnohé zvonice mohli byť skutočne po-
stavené už v středověku ako súčasť komplexu farského
kostola, cintorína, či pohrebnej kaplnky. Zdá sa, že boli
zabudované do ohrady okolo kostola s cintorínom často
na južnej straně chrámu a že plnili aj úlohu pevnostného
vstupu do areálu kostola.
28 Typickým príkladom koexistencie obidvoch typov
atik je zakončenie dvoch takmer súčasných kežmarských
stavieb •— veže kostola (s motívom oblúčika) a zvonice
v jej susedstve (polský typ atiky). Oblúčiková ranorene-
sančná atika je doložená ešte roku 1662 na věži kostola
v Harakovciach.
29 Například atika radnice v Strzeline, 1564—1565, atika
veže kostola v Séinawe Nyskej, 1585—1586.
30 Spojenie medzi Pol’skom a Nizozemskem umožnil
vznik poïsko-litovskej únie roku 1569, za vlády Žigmunda
II. Augusta. Vtedy bolo k polskému štátu připojené aj
Prusko, čím sa otvorila cesta do severného Nemecka a
Nizozemska. Otázka vzájemných vázieb medzi nizozem-
skou podobou atiky a pol’sko-sliezskym typom nie je
v pol’skej umeleckohistorickej literatúre dostatočne preskú-
maná. Jednotliví autoři možné nizozemské předlohy buď
vóbec neuvádzajú (napr. ZACHWATOWICZ, J. : Attyka na
Pomorzu. Biuletyn historii sztuki, 2, 1933/34, s. 71—76),
alebo možné spojitosti naznačujú len velmi všeobecne
(napr. BIALOSTOCKI, J.: c. d., s. 68—69).
EKJia,n b no3Hanne isocTOHnocjiOBaijKoro aTTMKa nepno^a peneccanca
IIpoSjíeMaTMKOM BocTOHHocJiOBaRKoro aTTMKa nepnofla
peneccaHca 3aHMMajiacB nonbCKaa, BenrepcKaa m noa/piee
TaKHce cJiOBaijKaíi MCTopnorpacbJM n3o6pa3HTejn>Horo mc-
KyccTBa. B oöipeM Sbuio otmchcho TMnojiornnecKoe pon-
CTBO BOCTOMHOCJIOBaUKMX aTTMKOB C aTTMKaMM CMJI63CKO-
-nOJIBCKOM OÓJiaCTM.
Abtop b Hauajie anajiMSMpyeT bsfjmæbi oTflejiBHBix ubto-
Pob Ha flaHHyio npoójieiviaTMKy, a sstcm BbiCKa3biBaeT cbok>
TOHKy 3peHMs. Ona KOHCTa-rnpycT, hto iijmtkobbim apKO-
□ SpasHbiň aTTMK b cpenHeesponeMCKOM oÓJiacTM noBBJía-
ctcíi nocjie 1520-ro rona b ropové Bpopjias m 3aTeM
pacnpocTpaHaeTca no bccm Cmjicshm. B 1540—1549 roflbí
B CMJI63CKOM BOJIKOBC nOBBJíaeTCS 3TTMK B BMflC JiaCTOH-
KMH3 xBOcra. B Boctohhom CjiOBaKMM nepnona paHHero
peneccaHca arniK Tuna jiacrouKi-iHa XBOcra, komómhmpo-
BanHoro c nojiyspKaMM, BCTpeuaeTCa BnepBbie b Crpa>KKax
(okojio 1560-ro rofla) m b BeTjiaHOBpax (1564—1568 rr.).
B 1586 ro/iy Ha KexcMapcKoň kojiokojibhc noaBJíaeTca
HOBbIM TMn aTTMKa C HeKOTOpBIMM SJICMeHTäMM, pOflCTBeH-
HBIMM C 3TTMK0M KpaKOBCKMX CyKMeHHMp. CTpOMTCJIbCTBO
KOJIOKOJIBHCM C aTTMKOBblM rpeÓCIHKOM — OCOÓeHHOCTB
BocTOHHocjioBapKoro peneccanca — cBasano c nanajioM
nepMOfla pecfcopiviaiiMM. 3tot hobbim TMn 33tcm noaBjíaerca
b pane MonncjjMKaiiMM b Boctohhom CjiosaKMM m coxpa-
D. : Kaštiel' v Betlanovciach. Pamiatky a múzeá, 2, 1953,
s. 74.
24 Po vel’kom požiari roku 1555 pristúpila městská rada
k opravě zničených Sukienníc už v novom výtvarnom po-
ňati. Hlavný prejazdový priestor zaklenul roku 1557 ta-
liansky majster Pongracius a možno ho pokladať aj za
autora celkovej výtvarnej koncepcie renesančnej přestav-
by. Nemožno vylúčiť, že bol benátského póvodu. Podiel
činnosti majstra G. M. Padovana je pravděpodobně menší,
ako sa doteraz předpokládalo. Jeho projekt renesančnej
přestavby Sukienníc z roku 1559 pravděpodobně len do-
píňal staršie projekty majstra Pongracia a Jana Frankstij-
na. S menom G. M. Padovana možno hypoteticky spojit’
zrejme len nevelké loggie na poschodí. FISCHINGER, A. :
Glówne kierunki wloskiej twórczósci renesansowej w Pol-
sce XVI. w. In: Renesans, sztuka i ideologia. Warszawa
1976, s. 195—213.
25 Polského póvodu bol farár Vavřinec Buchwald, ktorý
roku 1545 uviedol reformáciu do Vrbová. Rýchly postup
reformácie na Spiši však najvýstižnejšie dokumentuje pro-
testantizovanie jednotlivých spišských škol. Roku 1531 sa
stalo evanjelickým kežmarské lýceum, roku 1544 levočská
škola, roku 1546 zásluhou protestanta Vavrinca Serpilia
škola v Spišskej Belej, roku 1547 škola v Spišskej Novej
Vsi, roku 1559, za rektora Jána Subického, škola v Spiš-
skej Sobotě a i. BRUCKNER, V.: A reformáció és ellen-
reformáció tôrténete a Szepésségben. Budapest 1921, s. 82;
SEDLÁK, I.: Kežmarské lýceum. Bratislava 1984, s. 64.
26 VARSIK, B.: Husiti a reformácia na Slovensku do ži-
linskej synody. Bratislava 1932, s. 101.
27 Například v Spišskej Belej (1598), Spišskej Sobotě
(1598), Nižnej Šebastovej (1626), Strážkach (1629), Vrbové
(1644), Levoči (dřevená 16Ö6, murovaná 1656), Sabinove
(1657), Poprade (1658), Bardejove (1669). V literatúre sú
zmienky aj o existencii zvoníc v Matejovciach a Krompa-
choch. Medzi renesančné východoslovenské zvonice sa
zvykne zaradovat' aj Urbanova veža v Košiciach. Ako však
ukázala S. Križanová, košická Urbanova veža vznikla s naj-
váčšou pravdepodobnosťou pri stavbě dnešnej katedrály už
niekedy v poslednej tretine 14. storočia. Nahradzovala po-
vodnú vežu farského kostola počas přestavby. E. Križanová
na základe tohto příkladu, ako aj na základe výsledkov te-
rénneho prieskumu zvonice v Strážkach, navodzuje do-
mnienku, že kampanily, pokládané doteraz za typicky pro-
testanské stavby, sú středověkého póvodu. KRIŽANOVÁ,
E.: Urbanova veža v Košiciach. In: Monumentorum tutela,
7, Bratislava 1971, s. 203 n. Križanovej hypotézu pokládáme
za pravděpodobná. Váčšina východoslovenských zvoníc je
totiž datovaná buď na základe výzdoby (neraz nápisom na
nich), alebo archívnym materiálem, kde ťažko odlišit’ no-
vostavbu od přestavby či opravy. Zváčša ide len o citáciu
zmluvy s konkrétným majstrom alebo o stručný záznam
v účtovnej knihe. Mnohé zvonice mohli byť skutočne po-
stavené už v středověku ako súčasť komplexu farského
kostola, cintorína, či pohrebnej kaplnky. Zdá sa, že boli
zabudované do ohrady okolo kostola s cintorínom často
na južnej straně chrámu a že plnili aj úlohu pevnostného
vstupu do areálu kostola.
28 Typickým príkladom koexistencie obidvoch typov
atik je zakončenie dvoch takmer súčasných kežmarských
stavieb •— veže kostola (s motívom oblúčika) a zvonice
v jej susedstve (polský typ atiky). Oblúčiková ranorene-
sančná atika je doložená ešte roku 1662 na věži kostola
v Harakovciach.
29 Například atika radnice v Strzeline, 1564—1565, atika
veže kostola v Séinawe Nyskej, 1585—1586.
30 Spojenie medzi Pol’skom a Nizozemskem umožnil
vznik poïsko-litovskej únie roku 1569, za vlády Žigmunda
II. Augusta. Vtedy bolo k polskému štátu připojené aj
Prusko, čím sa otvorila cesta do severného Nemecka a
Nizozemska. Otázka vzájemných vázieb medzi nizozem-
skou podobou atiky a pol’sko-sliezskym typom nie je
v pol’skej umeleckohistorickej literatúre dostatočne preskú-
maná. Jednotliví autoři možné nizozemské předlohy buď
vóbec neuvádzajú (napr. ZACHWATOWICZ, J. : Attyka na
Pomorzu. Biuletyn historii sztuki, 2, 1933/34, s. 71—76),
alebo možné spojitosti naznačujú len velmi všeobecne
(napr. BIALOSTOCKI, J.: c. d., s. 68—69).
EKJia,n b no3Hanne isocTOHnocjiOBaijKoro aTTMKa nepno^a peneccanca
IIpoSjíeMaTMKOM BocTOHHocJiOBaRKoro aTTMKa nepnofla
peneccaHca 3aHMMajiacB nonbCKaa, BenrepcKaa m noa/piee
TaKHce cJiOBaijKaíi MCTopnorpacbJM n3o6pa3HTejn>Horo mc-
KyccTBa. B oöipeM Sbuio otmchcho TMnojiornnecKoe pon-
CTBO BOCTOMHOCJIOBaUKMX aTTMKOB C aTTMKaMM CMJI63CKO-
-nOJIBCKOM OÓJiaCTM.
Abtop b Hauajie anajiMSMpyeT bsfjmæbi oTflejiBHBix ubto-
Pob Ha flaHHyio npoójieiviaTMKy, a sstcm BbiCKa3biBaeT cbok>
TOHKy 3peHMs. Ona KOHCTa-rnpycT, hto iijmtkobbim apKO-
□ SpasHbiň aTTMK b cpenHeesponeMCKOM oÓJiacTM noBBJía-
ctcíi nocjie 1520-ro rona b ropové Bpopjias m 3aTeM
pacnpocTpaHaeTca no bccm Cmjicshm. B 1540—1549 roflbí
B CMJI63CKOM BOJIKOBC nOBBJíaeTCS 3TTMK B BMflC JiaCTOH-
KMH3 xBOcra. B Boctohhom CjiOBaKMM nepnona paHHero
peneccaHca arniK Tuna jiacrouKi-iHa XBOcra, komómhmpo-
BanHoro c nojiyspKaMM, BCTpeuaeTCa BnepBbie b Crpa>KKax
(okojio 1560-ro rofla) m b BeTjiaHOBpax (1564—1568 rr.).
B 1586 ro/iy Ha KexcMapcKoň kojiokojibhc noaBJíaeTca
HOBbIM TMn aTTMKa C HeKOTOpBIMM SJICMeHTäMM, pOflCTBeH-
HBIMM C 3TTMK0M KpaKOBCKMX CyKMeHHMp. CTpOMTCJIbCTBO
KOJIOKOJIBHCM C aTTMKOBblM rpeÓCIHKOM — OCOÓeHHOCTB
BocTOHHocjioBapKoro peneccanca — cBasano c nanajioM
nepMOfla pecfcopiviaiiMM. 3tot hobbim TMn 33tcm noaBjíaerca
b pane MonncjjMKaiiMM b Boctohhom CjiosaKMM m coxpa-