Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

71

Kalich zo Štvrtka na Ostrove

EVA TORANOVÁ

Pri hodnotení nášho zlatníctva od polovice 16.
do druhej polovice 17. storočia sa vynára aj otázka
jeho štýlovej orientácie. Presnejšie formulované,
charakterizuji! naše zlatníctvo v spomínanom ob-
dobí jednotné slohotvorné kritériá, móžeme toto
zlatníctvo nazvat renesančně?
V našom příspěvku sa chceme zaoberať touto
otázkou a zároveň sa zamyslieť nad rozdielnosťou
slohových znakov, ktoré dodávají! profánnym a
sakrálnym artefaktom nasej zlatníckej tvorby vo
vymedzenom časovom úseku 16. a 17. storočia
specifické črty. Podnetom na túto štúdiu bol kalich
z posledně j třetiny 16. storočia, ktorý příkladné
odzrkadluje impulzy a tendencie ovplyvňujúce
charakter sakrálnych zlatnických práč tohto ob-
dobia.
Na rozdiel od raného, časovo i priestorovo úzko
ohraničeného dvorského prejavu korvínovskej re-
nesancie na přelome 15. a 16. storočia nachádza
jej severskou renesanciou ovplyvnený variant od
šesťdesiatych rokov 16. storočia priestorovo i spo-
ločensky širší ohlas. Napriek tomu meštianstvo
ani v tomto období nebolo čelným nositel'om rene-
sančnej kultúry u nás. V bývalom Uhorsku mu
chýbala hospodářská moc, politická a spoločenská
zrelosť stať sa vedúcou silou světonázorových
zmien i predstavitel’om nového životného postoja;
preto šlachta ostává naďalej najvýznamnějším
iniciátorom nového myšlienkového a uměleckého
prúdenia v krajině.1
Vynikajúci humanistickí vědci i literáti, ktorí
prichádzali do našich miest na pozvanie šfachtic-
kých mecénov, prinášali sem humanistické poňa-
tie života, no zároveň připravili pódu reformač-
ným ideám, ktoré navrátili viere prioritně miesto,

z ktorého ju povodně humanistické nazeranie na
svět odsúvalo. Takáto orientácia sa odrazila aj vo
výtvarnom umění, veď reformácia neodsúdila iba
modloslužobné črty gotického umenia, ale zároveň
zavrhovala aj bezbožné prejavy renesancie.2
Na Slovensku sa medzi šlachtou i meštianstvom,
najprv v oblastiach s německým obyvatelstvům,
udomácnili postupné liberálnejšie formy lutherov-
skej reformácie. Na rozdiel od radikálnych, obra-
zoboreckých tendencií kalvínskeho směru nepře-
vážilo jednoznačné odmietavé stanovisko ani voči
sakrálnym výtvarným dielam a predmetom, na-
kolko modloslužba sa pokladala za dósledok uctie-
vania výtvarných diel, nie za ich podstatu. Výtvar-
ným dielam sa prisudzovalo predovšetkým úžit-
kové poslanie.3 Tolerovali a používali sa preto aj
mnohé funkčné sakrálně predmety, převzaté od
katolíkov. Svedčia o tom početné záznamy z vi-
zitách evanjelických kostolov zo 17. a 18. storo-
čia. Dozvedáme sa z nich o omšových rúrach,
monštranciách, kalichoch a iných predmetoch kato-
líckej liturgie, ktoré noví majitelia opatrovali a
uchovávali aj potom, keď už boli mimo prevádz-
ky/‘
Kým humanistické vzdelanie a renesančná kul-
túra boli výsadou užšej spoločenskej elity, stali sa
idey reformácie přístupné najširším vrstvám do-
bovej society. Humanistické myslenie priberá
u nás protestantský obsah, čo dodává aj životnému
a uměleckému slohu doby osobitné črty.5
Hroziaca turecká expanzia poznačila v 16. sto-
ročí hospodářské a společenské dianie v bývalom
Uhorsku, napriek tomu sa však na Slovensku roz-
máhala a ďalej Specializovala remeselná výroba.
Táto konjunktúra řemesla determinovala aj roz-