DOI article:
Kotrba, Hermann: O zmluvách a mierach výtvarných diel neskorej gotiky a renesancie
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0111
19
Michelangelo: David. Repro T. Leixnerová
z júla 1547. Michelangelo sa vtedy z poverenia
pápeža zaoberal plánmi na dostavbu chrámu
sv. Petra. Píše preto svojmu synovcovi Lionar-
dovi do Florencie: „Chcel by som, aby si mi. . .
zistil výšku kupoly Santa Maria del Fiore od
Päty lucerny až po zem a výšku celej lucerny
a poslal mi to. A pošli mi na dopise vyznačená
třetinu florentského lakťa.“
Florentský lakeť používal zrejme aj jeho
predchodca na stavbě chrámu Sangallo, takisto
Florenťan, aj lámači kameňa v Carrare, kde si
Michelangelo objednával mramor.
Cím váčšie sú vzájomné odchýlky miestnych
mi er, tým je váčšia pravděpodobnost, že sa po-
daří určit póvod diela alebo autora na základe
rozmerov práč. Za zaujímavý příklad možno po-
kládat Levoču a tvorbu Majstra Pavla.
Ako popredné kultúrne i obchodné centrum
mala Levoča svoju mernú jednotku, levočský
lakeť. Bol zamurovaný na radnici, vedla vchodu
do radničnej pivnice. Až nedávno sa stratil, ob-
novili ho však na pôvodnom mieste a v póvod-
nej podobě. Bol železný, delený na štvrtiny.
Podlá listu zo začiatku 18. storočia, teda z čias
ešte před tereziánskou unifikáciou mier na úze-
mí habsburskej monarchie, uloženého v levoč-
skom archíve,38 ktorým sa nariaďuje zrovnať
miestne miery s viedenskými, mal vtedy levoč-
ský lakeť ^5 viedenského, teda 4 viedenské lakte
sa rovnali 5 levočským. Výpočtom zo známej
dížky viedenského lakťa 77,76 cm vychádza
levočský lakeť 62,208 cm a levočská stopa
31,104 cm.
Na zhodu rozmerov hlavného oltára Majstra
Pavla s levočskou mierou sme už upozornili.
Možnost overiť si správnost tohto zistenia po-
skytol súbor práč levočského rezbára, sústredený
pri příležitosti výstavy jeho diela roku 1967.
Takmer úplná zhoda rozmerov sochy Madony
z hlavného oltára 247 cm = 4 levočské lakte
čiže 8 levočských stop = 248,8 cm a ju sprevá-
dzajúcich soch sv. Jakuba a sv. Jána 235 cm —
— 7 V2 stopy == 233,28 cm je jasná.39 Z dalších
35 Pavlových soch vykazuje viac ako polovica
(19 kusov) zhodu s rozdielom 0,1 až 2,0 cm, teda
v spomenutom rozpátí, t. j. v dósledku nepřes-
ností pri výrobě. Váčšie rozdiely pri dalších
objektoch možno zdůvodnit tým, že buď ide
o asistenčně postavy, kde výšku asi určila pot-
řeba odlišit ich od iných postáv (č. 8 a 9, 22,
23, 24 a 30), alebo o náprotivky, z ktorých jeden
představuje prosto vlasů osobu, druhý má hlavu
zákrytů šatkou alebo klobúkom (č. 20 a 31),
alebo o sochy z jedného súboru, kde Pavol pot-
Michelangelo: David. Repro T. Leixnerová
z júla 1547. Michelangelo sa vtedy z poverenia
pápeža zaoberal plánmi na dostavbu chrámu
sv. Petra. Píše preto svojmu synovcovi Lionar-
dovi do Florencie: „Chcel by som, aby si mi. . .
zistil výšku kupoly Santa Maria del Fiore od
Päty lucerny až po zem a výšku celej lucerny
a poslal mi to. A pošli mi na dopise vyznačená
třetinu florentského lakťa.“
Florentský lakeť používal zrejme aj jeho
predchodca na stavbě chrámu Sangallo, takisto
Florenťan, aj lámači kameňa v Carrare, kde si
Michelangelo objednával mramor.
Cím váčšie sú vzájomné odchýlky miestnych
mi er, tým je váčšia pravděpodobnost, že sa po-
daří určit póvod diela alebo autora na základe
rozmerov práč. Za zaujímavý příklad možno po-
kládat Levoču a tvorbu Majstra Pavla.
Ako popredné kultúrne i obchodné centrum
mala Levoča svoju mernú jednotku, levočský
lakeť. Bol zamurovaný na radnici, vedla vchodu
do radničnej pivnice. Až nedávno sa stratil, ob-
novili ho však na pôvodnom mieste a v póvod-
nej podobě. Bol železný, delený na štvrtiny.
Podlá listu zo začiatku 18. storočia, teda z čias
ešte před tereziánskou unifikáciou mier na úze-
mí habsburskej monarchie, uloženého v levoč-
skom archíve,38 ktorým sa nariaďuje zrovnať
miestne miery s viedenskými, mal vtedy levoč-
ský lakeť ^5 viedenského, teda 4 viedenské lakte
sa rovnali 5 levočským. Výpočtom zo známej
dížky viedenského lakťa 77,76 cm vychádza
levočský lakeť 62,208 cm a levočská stopa
31,104 cm.
Na zhodu rozmerov hlavného oltára Majstra
Pavla s levočskou mierou sme už upozornili.
Možnost overiť si správnost tohto zistenia po-
skytol súbor práč levočského rezbára, sústredený
pri příležitosti výstavy jeho diela roku 1967.
Takmer úplná zhoda rozmerov sochy Madony
z hlavného oltára 247 cm = 4 levočské lakte
čiže 8 levočských stop = 248,8 cm a ju sprevá-
dzajúcich soch sv. Jakuba a sv. Jána 235 cm —
— 7 V2 stopy == 233,28 cm je jasná.39 Z dalších
35 Pavlových soch vykazuje viac ako polovica
(19 kusov) zhodu s rozdielom 0,1 až 2,0 cm, teda
v spomenutom rozpátí, t. j. v dósledku nepřes-
ností pri výrobě. Váčšie rozdiely pri dalších
objektoch možno zdůvodnit tým, že buď ide
o asistenčně postavy, kde výšku asi určila pot-
řeba odlišit ich od iných postáv (č. 8 a 9, 22,
23, 24 a 30), alebo o náprotivky, z ktorých jeden
představuje prosto vlasů osobu, druhý má hlavu
zákrytů šatkou alebo klobúkom (č. 20 a 31),
alebo o sochy z jedného súboru, kde Pavol pot-