DOI Artikel:
Kotrba, Hermann: O zmluvách a mierach výtvarných diel neskorej gotiky a renesancie
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0113
21
Majster Pavol: Odpočívajúci apoštolovia, pravé křídlo hlavného oltára kostola sv. Jakuba v Levoči.
Foto H. Kotrba
Len oltář Vir dolorum, nazývaný aj Korvín-
sky,40 sa rozmermi líši od ostatných retabulí.
Okrem iného charakteru řezby, ktorou sa Pav-
lové oltáře odlišujú od ostatných, je jasné, že
sa táto archa skládá z dvoch nesúrodých častí.
Skriňa s predelou sú o niečo staršie ako křídla,
ktoré sú kratšie a pri uzavretí nechávajú hoře
i uprostřed značnú medzeru, čo je vonkoncom
neobvyklé a nepraktické. Pri porovnaní rozme-
rov zistíme, že ani archa, ani predela nezapa-
dajú do rebríčka levočského lakťa, pričom
rozdiel pri predele je 25—55 mm vo výške, 30—
42 mm v šírke, teda podstatné váčší ako přípust-
ná tolerancia 20 mm. Rozdiel vo výške křídel je
oproti levočskej miere 14 mm, pri šírke je zhoda
úplná; preto móžeme křídla pokládat za miest-
nu prácu, střed za cudziu. Uvedené skutečnosti
— venovanie,41 rozchádzajúci sa tvar, slohový
charakter a odlišné rozměry (navýše sa líši aj
celková výška oltára 42 stop od výšky náprotiv-
ku, oltára P. Márie Snežnej, ktorý meria len
40 stop) — dokazujú, že je to práca dovezená
odinakial’. Pravděpodobně oltář doviezli bez
křídel a postavili na miesto menej vzácného
diela, z ktorého premontovali len křídla. Výškou
sa oltář vymyká zo zisteného radu: hlavný ol-
tář 60 stop, oltář P. Márie Snežnej 40 stop, oltář
Petra a Pavla 30 stop.
Toto odstupňovanie zodpovedalo hierarchii
uvedených oltárov. Póvodná výška oltárov sa
presne nedá zistiť jednak preto, že len časť
z nich sa zachovala v celistvosti, jednak preto,
lebo úroveň dnešnej dlažby nezodpovedá povod-
ně j, keďže bola dodatečné položená na starú.
Možno sa domnievať, že póvodná dlažba sa
dvíhala smerom k presbytériu.42
Ak chceme zistiť výšku gotického oltára, mu-
síme k retabulu okrem výšky menzy v Levoči
pripočítať aj adekvátny diel poklesu póvodnej
dlažby voči dnešnej. Vypočítáme teda výšku ta-
Majster Pavol: Odpočívajúci apoštolovia, pravé křídlo hlavného oltára kostola sv. Jakuba v Levoči.
Foto H. Kotrba
Len oltář Vir dolorum, nazývaný aj Korvín-
sky,40 sa rozmermi líši od ostatných retabulí.
Okrem iného charakteru řezby, ktorou sa Pav-
lové oltáře odlišujú od ostatných, je jasné, že
sa táto archa skládá z dvoch nesúrodých častí.
Skriňa s predelou sú o niečo staršie ako křídla,
ktoré sú kratšie a pri uzavretí nechávajú hoře
i uprostřed značnú medzeru, čo je vonkoncom
neobvyklé a nepraktické. Pri porovnaní rozme-
rov zistíme, že ani archa, ani predela nezapa-
dajú do rebríčka levočského lakťa, pričom
rozdiel pri predele je 25—55 mm vo výške, 30—
42 mm v šírke, teda podstatné váčší ako přípust-
ná tolerancia 20 mm. Rozdiel vo výške křídel je
oproti levočskej miere 14 mm, pri šírke je zhoda
úplná; preto móžeme křídla pokládat za miest-
nu prácu, střed za cudziu. Uvedené skutečnosti
— venovanie,41 rozchádzajúci sa tvar, slohový
charakter a odlišné rozměry (navýše sa líši aj
celková výška oltára 42 stop od výšky náprotiv-
ku, oltára P. Márie Snežnej, ktorý meria len
40 stop) — dokazujú, že je to práca dovezená
odinakial’. Pravděpodobně oltář doviezli bez
křídel a postavili na miesto menej vzácného
diela, z ktorého premontovali len křídla. Výškou
sa oltář vymyká zo zisteného radu: hlavný ol-
tář 60 stop, oltář P. Márie Snežnej 40 stop, oltář
Petra a Pavla 30 stop.
Toto odstupňovanie zodpovedalo hierarchii
uvedených oltárov. Póvodná výška oltárov sa
presne nedá zistiť jednak preto, že len časť
z nich sa zachovala v celistvosti, jednak preto,
lebo úroveň dnešnej dlažby nezodpovedá povod-
ně j, keďže bola dodatečné položená na starú.
Možno sa domnievať, že póvodná dlažba sa
dvíhala smerom k presbytériu.42
Ak chceme zistiť výšku gotického oltára, mu-
síme k retabulu okrem výšky menzy v Levoči
pripočítať aj adekvátny diel poklesu póvodnej
dlažby voči dnešnej. Vypočítáme teda výšku ta-