DOI Artikel:
Kotrba, Hermann: O zmluvách a mierach výtvarných diel neskorej gotiky a renesancie
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0114
22
mojších oltárov sv. Jánov a sv. Anny, ktoré sa
ako jediné zachovali s póvodnými nadstavcami,
v centimetroch :
oltář sv. Jánov:
retabulum 474,0
menza 141,3
spád 5,0
výška celkove 620,3
pričom 622,08 — 20 stop
oltář sv. Anny:
retabulum 450,0
menza 132,0
spád 7,0
výška celkove 589,0
pričom 590,97 — 19 stop.
Poměr výšok oltárov v kostole sv. Jakuba
v Levoči vyzerá takto: hlavný oltář 18,66 m, t. j.
60 stop (dnes 18,62 m — 4 cm tvoří rozdiel
medzi pôvodnou a dnešnou dlažbou); oltář P.
Márie Snežnej asi 12 m, t. j. 40 stop; oltář sv.
Jánov 6,20 m, t. j. 20 stop.
Střetáváme sa tu so zjavným odstupňováním
výšky jednotlivých kategorií oltárov, teda
s kompozičným zámerom. Ak do tejto schémy
vsunieme ešte oltář Petra a Pavla s výškou 30
stop, znova sa nám tu javí už prv zistený poměr
6—4—3—2 ako u Madony z Dalu a skrine sv.
Gervasia v Breisachu.
Údaje o doteraz nereštaurovaných oltároch
sv. Petra a Pavla a P. Márie Snežnej nájdeme
u Václava Merklasa,43 ktorý ešte uvádza výšky
jednotlivých oltárov v stopách.
Na potvrdenie názoru o možnosti zistiť pří-
slušnost - uměleckého diela do určitej oblasti
pomocou rpzmerov uvádzame dve ďalšie práce
z kostola' sv. Jakuba v Levoči. Prvou je soška
známa ako' Madona z Úlože, ktorá vznikla v 14.
storočí asi v Levoči. Je z lipového dřeva a jej
výška 101 cm zodpovedá presne 3 V4 levočskej
stopy (101,88 cm). Druhou je náhrobná doska
Alexia Thurzu zo solenhofenského vápenca. Ma-
teriál a sloh poukazuj ú na to, že vznikla vo
fransko-švábskej oblasti, asi v Augsburgu, kde
v prvej polovici 16. storočia žil jeden z Thurzov-
cov, zať velkoobchodníka Fuggera, ktorý mal
obchodné spojenie aj s Krakovem a Banskou
Bystricou. Pri tomto diele, dokázatelne cudzieho
póvodu, nameráme hodnoty celkom odlišné od
levočských. Pri štvorcovom formáte je dlžka
strany 113 cm, rozdiel s najbližšou levočskou
hodnotou je + 42 mm až — 36 mm, teda jed-
noznačný.
Nie je, samozřejmé, možné zařadit dlelo do
Majster Pavol: Ruka sv. Jakuba, hlavný oltář kostola
sv. Jakuba v Levoči. Foto H. Kotrba
určitej sféry měrných jednotíek len na základe
odlišných rozmerov. Pri postupnom sčítaní lak-
ťov či stop rozličnej hodnoty dochádza občas
k střetnu třu kryjúcich sa alebo velmi blízko
seba ležiacich hodnot. Například 3 V4 kolínského
lakťa, t. j. 186,94 cm, sa takmer rovná 3 levoč-
ským lakťom. Podobné 2 5/s pražského lakťa, t. j.
155,23 cm, sa s rozdielom 3 mm rovná 2 V2 le-
vočského lakťa.
Máme primálo porovnávacieho materiálu
v póvodnom umiestnení na to, aby sa dalo zistiť,
či existovali kompozičně schémy používané
v širšom rozsahu. Nie je pravděpodobné, že
jestvovali pravidlá okrem odstupňovania výšky
retabulí podlá miesta a důležitosti, ako to dok-
ládá levočský kostol sv. Jakuba, ktorý je so
svojím zachovaným interiérom vskutku vzácnou
výnimkou.
Okolností určujúcich rozměry a proporcie ob-
mojších oltárov sv. Jánov a sv. Anny, ktoré sa
ako jediné zachovali s póvodnými nadstavcami,
v centimetroch :
oltář sv. Jánov:
retabulum 474,0
menza 141,3
spád 5,0
výška celkove 620,3
pričom 622,08 — 20 stop
oltář sv. Anny:
retabulum 450,0
menza 132,0
spád 7,0
výška celkove 589,0
pričom 590,97 — 19 stop.
Poměr výšok oltárov v kostole sv. Jakuba
v Levoči vyzerá takto: hlavný oltář 18,66 m, t. j.
60 stop (dnes 18,62 m — 4 cm tvoří rozdiel
medzi pôvodnou a dnešnou dlažbou); oltář P.
Márie Snežnej asi 12 m, t. j. 40 stop; oltář sv.
Jánov 6,20 m, t. j. 20 stop.
Střetáváme sa tu so zjavným odstupňováním
výšky jednotlivých kategorií oltárov, teda
s kompozičným zámerom. Ak do tejto schémy
vsunieme ešte oltář Petra a Pavla s výškou 30
stop, znova sa nám tu javí už prv zistený poměr
6—4—3—2 ako u Madony z Dalu a skrine sv.
Gervasia v Breisachu.
Údaje o doteraz nereštaurovaných oltároch
sv. Petra a Pavla a P. Márie Snežnej nájdeme
u Václava Merklasa,43 ktorý ešte uvádza výšky
jednotlivých oltárov v stopách.
Na potvrdenie názoru o možnosti zistiť pří-
slušnost - uměleckého diela do určitej oblasti
pomocou rpzmerov uvádzame dve ďalšie práce
z kostola' sv. Jakuba v Levoči. Prvou je soška
známa ako' Madona z Úlože, ktorá vznikla v 14.
storočí asi v Levoči. Je z lipového dřeva a jej
výška 101 cm zodpovedá presne 3 V4 levočskej
stopy (101,88 cm). Druhou je náhrobná doska
Alexia Thurzu zo solenhofenského vápenca. Ma-
teriál a sloh poukazuj ú na to, že vznikla vo
fransko-švábskej oblasti, asi v Augsburgu, kde
v prvej polovici 16. storočia žil jeden z Thurzov-
cov, zať velkoobchodníka Fuggera, ktorý mal
obchodné spojenie aj s Krakovem a Banskou
Bystricou. Pri tomto diele, dokázatelne cudzieho
póvodu, nameráme hodnoty celkom odlišné od
levočských. Pri štvorcovom formáte je dlžka
strany 113 cm, rozdiel s najbližšou levočskou
hodnotou je + 42 mm až — 36 mm, teda jed-
noznačný.
Nie je, samozřejmé, možné zařadit dlelo do
Majster Pavol: Ruka sv. Jakuba, hlavný oltář kostola
sv. Jakuba v Levoči. Foto H. Kotrba
určitej sféry měrných jednotíek len na základe
odlišných rozmerov. Pri postupnom sčítaní lak-
ťov či stop rozličnej hodnoty dochádza občas
k střetnu třu kryjúcich sa alebo velmi blízko
seba ležiacich hodnot. Například 3 V4 kolínského
lakťa, t. j. 186,94 cm, sa takmer rovná 3 levoč-
ským lakťom. Podobné 2 5/s pražského lakťa, t. j.
155,23 cm, sa s rozdielom 3 mm rovná 2 V2 le-
vočského lakťa.
Máme primálo porovnávacieho materiálu
v póvodnom umiestnení na to, aby sa dalo zistiť,
či existovali kompozičně schémy používané
v širšom rozsahu. Nie je pravděpodobné, že
jestvovali pravidlá okrem odstupňovania výšky
retabulí podlá miesta a důležitosti, ako to dok-
ládá levočský kostol sv. Jakuba, ktorý je so
svojím zachovaným interiérom vskutku vzácnou
výnimkou.
Okolností určujúcich rozměry a proporcie ob-