Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 31
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0123
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
31


Reliéfy západnej časti radničnej římsy. Foto M. Nešpor

lome středověku a novověku v širšom slova
zmysle, tvor ca zobrazuje predmetmi konkreti-
zujúcimi remeslá a cechy či priamo mešťanov
(č. 25, 35, 68). Kamenár si však zvolil aj pria-
mu, dokumentárnu cestu realistického portrét-
neho stvárnenia významných mešťanov Barde-
jova. Tváře mužov majú znaky typovej indivi-
dualizácie a možno predpokladať, že ide pravdě-
podobně o mecénov stavby radničnej budovy
(č. 59, 65).
Častým, róznorodo koncipovaným námetom
reliéfnej výzdoby římsy radnice sú diabolá.
Formovo-syntetickým využitím zvieracích a fi-
gurálnych prvkov sa v neskorej gotike stali
spósobom zobrazenia hriešnosti člověka. Diabo-
lá z bardejovskej radnice (č. 21, 28, 55, 38, 77,
87) majú okrem významovo jasnéj interpretácie

satana či diabla ako symbolu hriechu a zatra-
tenia v niektorých prípadoch komický charak-
ter a možno ich interpretovat’ aj v polohe kari-
kujúcej — ako blázna a šaša. Výtvarný motiv
blázna bol v středověku oblubený, o čom svědčí
bohatá tradícia tzv. festivalov bláznov „soties“,
existencia akýchsi združení a bratstiev bláznov,
činných v středověku najmá vo Francúzsku. Ko-
mickú úlohu mal diabol aj v středověkých mys-
tériách, ktoré právě v Bardejove majú už od po-
lovice 14. storočia svoju tradíciu. Podstatné je
však, že negativné a posměšné označenie blázna
bolo na konci středověku také výrazné, že sa
mohol stať znakom 1’udskej lstivosti a falše
a v súvislosti s tým aj symbolom satirického
významu.
Osobitné postavenie má motiv hudobného ná-
loading ...