34

Popři hodujúcich a muzikantoch vystupujú tu
napr. lišiak, vlk, bocian. Rovnako ako pri vý-
zdobě východnej a západnej římsy bardejovskej
radnice tu víťazí meštiansky realizmus, útočiaci
otvorene na negativné vlastnosti 1’udského cha-
rakteru prostredníctvom satirickej zvieracej
symboliky. Parléřovská tradícia obohatená
o formálně realistický a obsahovo miestami až
groteskný gerhaertovský prvok nadobúda tak na
začiatku 16. storočia podobu dialogu rodiacej sa
renesančnej ideovej zložky a neskorogotickej
sochárskej formy. Jeho tlmočníkom bola v bar-
dejovskom prostředí osobnost stavitela Majstra
Jána z Prešova.
Kamenárska výzdoba hornéj římsy bardejov-
skej radnice22 přibližuje nám tak ako jeden

z výstižných príkladov nielen postupný proces
stredoveko-renesančného přelomu na území vý-
chodného Slovenska, ale zároveň aj dokresluje
smerovanie a širokú aktivitu Majstra Jána
z Prešova. Reliéfně římsové znaky sú vyvrcho-
lením Jánových snáh na poli architektonickej
plastiky v následnosti na konzolové figurálně
plastiky v kostole sv. Mikuláša v Prešove zo za-
čiatku 16. storočia. Zastupujú v rámci regionál-
neho diela Majstra Jána stupeň sochárskeho
chápania, keď konzolové figurálně plastiky
a svorníkové reliéfy si ponechávajú len svoju
dekoratívnu funkciu a v lone neskorostredove-
kého realizmu nadobúdajú v spojení s exterié-
rem organizmu meštianskej stavby výlučné vý-
tvarný charakter.

Poznámky
1 Archívně materiály z rokov 1432 a 1433 bližšie
neurčujú, kde sídlila městská rada. MYSKOVSZKY, V.
v diele Bártfa kôzépkori müemlékei, I., II. Budapest
1879—1880, situoval jej pósobisko do tzv. Vinného domu
na Náměstí osloboditelov č. 42; JANKOVlC, V. v prácí
Bardejov v období vrcholného feudalizmu. In: Dějiny
Bardejova, Bratislava 1975, dokonca mimo námestia.
2 Z roku 1505 pochádza záznam mestskej rady tý-
kajúci sa Majstra Alexandra: „Facta est cum Magistro
Alexandro conventio, ut nobis hostia venditoria... et
certas praecipuas fenestras pro praetorio ad loca infe-
riora“. MYSKOVSZKY, V. : c. d„ s. 72.
3 Městská rada uzatvára zmluvu s Majstrom Jánom
na práce súvisiace so štítmi a římsou :„Item convenimus
fieri duo Orthogonia vulgo Gÿbel dumtaxat pro facien-
do, cum magistro Joanne“ a za vykonanie práč mu
platí 120 florénov. Roku 1507 vyplácá městská rada
Majstra Alexandra za prácu na dverách do radnice
(... unam portám ad praetorium) a objednává u Maj-
stra Alexia okná talianskeho typu (... pro fenestris
italicalibus).
4 Rozměry objektu bardejovskej radnice sú dané po-
merom maior a minor zlatého řezu, ako na to upo-
zornil už MYSKOVSZKY, V. v c. d.
5 Povodně bola dlhá miestnosť na přízemí rozdělená
na sedem menších so samostatnými vstupmi. Jeden
z týchto priestorov, velmi úzký, situovaný na priečnej
osi stavby, možno označit ako vstup, pričom ostatných
šest slúžilo obchodu. Stredný trakt bol primárné pre-
jazdný. KRAUSE, E. : Výsledky archeologického výsku-
mu bardejovskej radnice. Pamiatky a příroda, 1980,
č. 5, s. 39.

6 Přestavba radnice a jej adaptácia na župné mú-
zeum v rokoch 1904—1905 pod vedením O. Sztehla je
príkladom ústupu od historizujúcej ochranárskej pra-
xe architektov-reštaurátorov 19. storočia, i keď Sztehlo
k nim sám generačne patřil. Projekt obnovy předzna-
menává nasledujúcu epochu „konzervačného“ přístupu
reštaurovania. Velký osobnostný podiel na tom má
O. Sztehlo, prakticky vyučený v novodobej stavebnej
huti košického dómu Steindlom. V porovnaní napr. s F.
Schulekom nerespektuje tak striktně a dósledne formál-
nu stránku gotického a renesančného tvaroslovia. Pri
jednotlivých stavbách prihliada aj na ich specifický
charakter podfarbený lokálnym koloritom. Nasvědčuje
tomu aj adekvátně zvolený stupeň rešpektovania pó-
vodnej renesančnej ornamentálnej skladby ostenia no-
vých okien na južnom priečelí bardejovskej radnice.
7 MYSKOVSZKY, V. : Bártfa kôzépkori müemlékei,
I., II. Budapest 1879—1880. Reliéfnou výzdobou korun-
nej římsy bardejovskej radnice sa zaoberal HRON, V.:
Výtvarná výzdoba bývalej radnice v Bardejove. Brati-
slava 1978, v rukopise.
8 Pre lepšiu orientáciu respektujeme číslovanie jed-
notlivých reliéfov zvolené V. Myskovszkým v c. d.,
pozn. 7.
9 O popularitě zvierat ako tvorov s ludskými vlast-
nosťami svědčí středověká literatúra, v rámci ktorej
vznikli — v nadväznosti na ezopovskú satirickú výpo-
věď — napr. příběh lišiaka Renarta, osla Brunia, koňa
Fauvela atď.
10 Martin Bylica z Olkuzsa (1433—1493) pósobil aj
na Slovensku, na Academii Istropolitane. Po úpadku
Academie odchádza Bylica na budínsky dvoř a po