Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 35
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0127
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
35

smrti krála Mateja do Krakova. PÖSS, O.: Počiatky
matematických a fyzikálnych vied na Slovensku. Vlas-
tivědný časopis, 33, 1984, č. 1, s. 26.
11 Archívně správy dokladajú návštěvu Majstra Jána
z Prešova v Polsku. V účtoch budovy prešovského kos-
tola sv. Mikuláša za roky 1502—1503 pod Deportatio
testitudines čítáme: „Magistro Johanni dummodo Polo-
niam versus bina vive recessit mutuati sunt, den. III. c.“
IVÁNYI, B.: Az eperjesi Szent Miklós templom. Az
Orzságos Magyar Szépmüvészeti muzeum évkonyvei,
t. 4, 1927, s. 53.
Majster Ján navštívil aj Budín, a to roku 1495, keď
s městským richtárom a maliarom Petrom prichádza
na budínsku univerzitu vo věci zvolenia nového farára.
Roku 1500 ho vyslalo město okrem Košic i do Szécsu
a znovu do Budína. Napoleon sa roku 1503 objavuje
v deputácii vyslanej k Zápolskovcom do Trenčína.
Poznanie Budína mu nepochybné odhalilo aj tamojšie
včasnorenesančné prejavy talianskych majstrov vtedy,
keď sa ich dielo ešte neprejaviilo v umění východného
Slovenska. KAHOUN, K.: Neskorogotická architektúra
na Slovensku a stavitelia východného okruhu. Brati-
slava 1973, s. 43, 46.
12 Okrem slovenských študentov na krakovskej uni-
verzitě to bola najmä aktivita Valentina Eckia (aj
Ecka), póvodom z Lindau pri Bodamskom jazere. Na
štúdiách v Krakove sa bližšie zoznámil s Agricolom,
s ktorým sa poznal už z Lipska. V Krakove nadviázal
ďalšie styky s literátmi zo Slovenska, s J. Antoni-
nom a G. Vernherom, obidvoma z Košic. Zrejme pod
ich vplyvom sa roku 1517 presťahoval do Bardejova,
kde sa stal rektorom miestneho gymnázia a súčasne
vychovávatelom dcéry Alexia Thurzu, Uršuly. Neskór
zanechal učitelské povolanie a dosiahol významné pos-
tavenie v mestskej správě Bardejova. Od roku 1522 bol
městským notárom a syndikom. HRON, V. v c. d. upo-
zornil na možnú spojitost Valentina Eckia s epigra-
fickou výzdobou portálov radnice a arkiera. Tento
názor je však aktuálny, len ak posunieme dobu vzniku
jednotlivých nápisov až za rok 1517, keď sa Eckius
objavuje v Bardejove. KUZMÍK, J. : Slovník autorov
slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu.
I. Martin 1976, s. 197. Ak spolu s V. Hronom před-
pokládáme, že nápisy vznikli v rokoch 1506—1510,
ideové usmernenie Eckiom sa zdá nepravděpodobné aj
preto, lebo jeho literárně diela, ktoré mohli poslúžiť
ako inšpiračné východisko, vznikli prakticky už po roku
1512.
13 V súčasnosti je reliéf barana nahradený reliéfnym
novotvarom raka, ktorý pochádza z rekonštrukcie rad-
nice v rokoch 1904—1905.
14 Reliéfy sú presekané do římsy, ktorej predná část
je na severnom a južnom priečelí radnice povrchovo
opracovaná do podoby plynulého, plasticky premode-
lovaného dekoru. V stredovekej architektonickej plas-
tike sa tento dekor používal vo význame oblakov, ne-
bies ako takých. Rovnako ako reliéfy bol zdobený čer-
venou polychrómiou.

15 Pod Actum Dominica proxima post sancti Martini
Episcopi et Confessoris, Anno domini 14 octavagesimo
sexto móžeme čítat: „Wir Georg Stentzl Richter und
Rathsmann haben gedinkt mit Meister Franklin Ste-
masek von Anspach aus, an unserem Kirchthurm den
übersten Boden zu mauern, die vier Ecke und dy
Dachgesimus mit gehawen Werkstücken auf führen und
machen, dasz an vier Fenster in eynem jeglichen eyn
Pfoster, und ober eyn eusgehauener Form werden
sollen...“ MYSKOVSZKY, V.: c. d., s. 20.
16 Reliéf č. 58 připomíná motívom presekávajúcich sa
prútov prvok presekávania sa klenbových rebier (napr.
v kostole sv. Mikuláša v Prešove, Majster Ján) a re-
liéf č. 67 zasa rotuj úci plamienok okennej kružby, tzv.
rybí mechúr, ktorý sa ako parléřovský výdobytek dos-
tává sprostredkovane až na naše neskorogotické sa-
králně stavby.
17 Ikonografické a literárně doklady svedčia o tom,
že úloha hudobných nástrojov v stredovekej hudbě
bola významnejšia, než sa doteraz předpokládalo. Ná-
stroje sa uplatňovali najmä v krátkých komediálnych
predohrách. O rozvoj nástrojovej hudby sa v středo-
věku zaslúžili najmä žongléri a potulní speváci. Vo
výzdobě hornej římsy bardejovskej radnice sa stře-
táváme s trojicou hudobných nástrojov, a to s bubnom
(č. 88), gajdami (č. 72) a pravděpodobně s tzv. kvin-
ternou (č. 106). Zaujímavé je najmä zobrazenie kvin-
terny, ktorá sa stala akýmsi predchodcom európskej
gitary a mandolíny. Ide o nástroj oblúbený počas ce-
lého středověku (napr. anjel hrajúci na kvinternu,
katedrála v Exeteri či plastika západného portálu bap-
tistéria v Parme). KINSKI J, G.: Geschichte der Musik
in Bildern. Leipzig 1929, s. 42.
18 V stredovekej symbolike bolo každé z uvedených
zvierat nositel’om symbolického významu: sova zname-
nala nedôveru, pochybovanie a skepsu, pes závisť
a hněv, ale aj z gréckeho tradovania cynizmus a bezo-
čivosť. Symbolická interpretácia rýb má v stredovekej
ikonografii osobité postavenie, lebo ryba představovala
jeden z atribútov Krista. Vo svetskej interpretácii ne-
řestí a cností bola ryba symbolom mlčanlivosti.
SACHS, H. — BADSTÜBNER, E. — NEUMANN, H. :
Christliche ikonographie in Stichworten. Leipzig 1973;
RÉAU, L. : Iconographie de I art chrétien, I. Paris
1957, s. 101—107.
19 V citovanej štúdii V. Hrona sme sa střetlí s ná-
zorom, podl’a ktorého reliéfně znaky hornej římsy „sa
jednoznačné hlásia k románskej renesancii na konci
středověku“. Domnievame sa, že tu ide skór o důsled-
ný realistický přepis redukujúci bohatost formového
prejavu v prospěch jednoznačnosti pochopenia předklá-
daného motivu. Cielom bola jasnost symbolického vý-
znamu každého reliéfu pri pohlade zdola. Hron používá
aj termín „emblemáta“ : .jednotlivé znaky, ktoré
majú povahu emblemát..(s. 51). Podl’a nášho názoru
je termín „emblemáta“ v spojitosti s reliéfmi hornej
římsy velmi progresívny. S emblemátami sa střetáváme
až roku 1531, keď v Augsburgu vychádza práca ta-
loading ...