DOI Artikel:
Ciulisová, Ingrid: Výtvarná výzdoba hornej rímsy bardejovskej radnice
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0128
36
lianskeho právníka a básníka Andreasa Alciatiho Em-
blematum liber, ktorá predznačila ikonografická kon-
cepciu emblemát. Táto .koncepcia sa pevnejšie ustálila
až v druhej polovici 16. storočia. Jej súčasťou sa stalo:
motto, imago, epigram. ZÁVADOVÁ, K. : Emblém
v knižnej grafike na Slovensku. Ars, 1983, č. 2, s. 75—
76. Bardejovské reliéfy patria skór tradicii středověku
ako predohre renesancie. Móžeme ich považovat skór
za modifikáciu reliéfně chápaných neskorogotických
svorníkov ako za renesančně emblemáta.
20 V prejazde meštianskeho domu č. 82 na ul. Slo-
venské j republiky rád v Prešove je neskorogotický
portál, ktorý napriek značnej tvarovej redukcii je ty-
pologicky příbuzný so západným portálom košdckého
dómu. Zdá sa byť pravděpodobné, že Majster Ján sa pri
svojich návštěvách Košic (pozři pozn. 11) zoznámil aj
so sochařskou výzdobou portálov dómu sv. Alžběty.
Umělecká historiografia už poukázala na spojitost so-
chárskej košickej huty s parléřovsikým okruhom (L.
Gerevich roku 1959, E. Marosi roku 1969); aj najnovšie
výskumy potvrdzujú táto skutočnosť (J. Bakošová roku
1976, 1982) a „jednoznačné vedú k potvrdeniu blízkého
vztahu košických reliéfov k parléřovskej kamennej
plastike“. Na základe komparácie sa J. Bakošovej javí
najužší vztah košických tabúl' ku gmudským reliiéfom,
ďalej k niektorým bustám dolného triforia pražského
kostola sv. Víta, k soche vojvodkyne Alžběty sväto-
štefanskej biskupskej brány a ku kremnickým zlom-
kom. V niektorých prvkoch nachádza súvislosti aj
s parléřovskými dielami v Krakove. BAKOŠOVÁ, J. :
Reliéfna výzdoba sevemého a západného portálu ko-
šického dómu. Ars, 1982, č. 1, s. 51. O parléřovských
inšpiráciách hovoří v súvislosti s kostolom sv. Miku-
láša v Prešove KLIMÁCKOVÁ, F. : Gotická kamenná
plastika na Slovensku. Bratislava 1967, nepublikovaná
diplomová práca (figurálna konzola vedla triumfálneho
obláká). Na tej istej stavbě sa potom střetáváme s me-
nom Majstra Jána v rokoch 1502—1515. KAHOUN, K. :
c. d., s. 46.
21 Podlá BUKOWSKI, A. — ZDÁT, M.: Ratusz wro-
clawski. Warszawa 1958.
22 Majstrovi Jánovi možno pripísať kamenársku vý-
zdobu južnej a východnej časti římsy a římsové reliéfy
východnej a západnej fasády, ktoré zrejme vznikli přib-
ližné súčasne (prvé desaťročie 16. storočia). Od nich
sa odlišuj ú rukopisné a typologicky reliéfně znaky
římsy arkiera (č. 41—53). Sú kompozičně spájané zváč-
ša po dvoch a charakterizované váčším dynamizmom
a dekoratívnosťou. Vznikli pravděpodobně neskór, sú-
bežne so stavbou arkiera.
Xy^oiKecTBeHHOe o^JopMjieHne Bepxnero Kapnma paryniM b ropové Eap/jenoB
PaSoTa nocBamena nsyneHmo KaivmeTecHOro ocjjopivijie-
hmh Bepxnero Kapnnaa paryinn b ropové SapAeMOB (1505—
1511 rr.). 3ra paTyma npeßCTaBjiaeT coóom nepBoe npo-
M3Be«eHMe nepcxo/iHoro ctmjih b Cjiobukum. B hcm coue-
TacTca roTMuecKoe Teno coopyaceHnna c xynoxcecTBCHHbi-
mm ajicMeiiTaMM nepnofla peHeccanca. nocKOJibKy paryiua
SbiJia iiecKOJibico pa3 pcMOHTi-rpoBana, ona aBjíaerca o«ho-
BpeMCHHO TaK>KC CBMflCTCJIbCTBOM pa3BMTMa MCTOflMKM
pecTaBparopcKMx paÔOT b óbiBineň Beurpnn.
Abtopom KaMHeTecHoro o<t>opMjieHna Bepxnero' KapHM3a
aBjíaerca Rh m3 IIpeiuOBa. OcbopMjieHne Ha wjkhom h ce-
BepHOM (bacaje coctomt m3 12 pcjibccjJOB c 3o;.(uaKajibHoú
TeMaTMKoň. 3ofluai< b KauecTBe xyjiO/KecrBCHHoro cioxcra
ncnojn>3OBaJica eine b aHTMHHOM nepi-io^e. CpeflHeBCKOBbe
M3M6HMJI0 ero' xynostecTBCHHoe co/icpacaiine : jkubothob
CTaHOBMTCa HOCMTeJICM HCJIOBeueCKMX CBOMCTB. Pa3BMTMC
acTpOHOMHM m napajuiejibHO c hcm TaK>Ke acrpojiornn b
15-0M BCKC BblßBMHyjIO 30flMaK3JIbHyiO TCMaTMKy B IJCHTp
BHMMaHMa, uTO iipoaBMjiocb TaioKe Ha paryme ropová
BapueňoB. Abtop CTpeMMrca pacicpbiTb ee npe/(nojiaraeMoe
CKpHToe SHaneHMe.
Ha boctohhom m 3ana«H0M (bacaje o<bopMjieHne co-
ctomt M3 cbwrypHbix m npeflMeTHbix ciožkctob (My3Mi<ajib-
Hbie mjim paÓOHMe MHCTpyMeHTbi), OT^ejieHHbix npyr ot
flpyra pMTMM3MpyiOIL(MMM BerCTaTMBHblMM MJIM OpHaMCHT-
hmmm 3jieMCHTaMM. yi<a3aHHbie pejibecbM JinmeHM
nOBeCTBOBaTCJIbHOM npeeMCTBCHHOCTM, OHM MMeiOT XapaK-
Tep 3aMKHyTbIX 3HaK0B CMMBOJIMHCCKOrO 3HaneHMM. Ohm
B33MMHO CBaaaHbl MACMHLIM KOHTCKCTOM. Mx nOHMMaHMe
óbiBaer sanacryio p,ayxe capKacTMiecKMM mjim CKenTMHec-
kmm. Ohm M3o6paa;aiOT cmmbojim gexoB, bmjhmx MeiijaH
— B03M0JKH0 MepCHaTOB CTpOMKM, CaTaHM3MbI, UiaJIbHblX
mjim myTOB. My3bii<aJibHbie MHcrpyMeHTbi mjim M3o6pa>KCHnx
JKMBOTHbIX SanaCTyiO CMMBOJIM3MpyiOT OTpMqaTCJIbHbie HC-
jiOBenecKMe cbomctbu.
Ha CTMjib TBopuecTBa Macrepa Rna M3 IIpenioBa oKaaaji
bjimähmc icaií napjiepjKOBCKMM, tuk n repxaepTOBCKMň xy-
/[OJKeCTBCHHblM KpýT. AHajIOrMM MOJKHO 3aMCTMTb, B HaCT-
HOCTM, B HCKOTOpblX npoM3Be^eHMax n03HHer0TMHeCK0r0
HOJibCKO-cMJiescKoro Kpyra, r/(e jkmbothoc TaKJKe cmmbo-
JIM3MpyeT OTpMHaTCJIbHblC UCJtOBCHCCKMe CBOMCTBa. Bapne-
ňOBCKOe npoM3BeneHMC Macrepa ílHa npeflCTaBJísieT coöom
He TOJIbKO MHTepeCHbIM B3rJiafl B nyXOBHblň MMp MCina-
HMHa Ha py6e>i<e 15-ro m 16-ro bckob, ho 'raioice Kyjib-
MMHaijMio ero TBopuecTBa b oóJiacTM apxMTeKTypHoň njiac-
TMKM.
lianskeho právníka a básníka Andreasa Alciatiho Em-
blematum liber, ktorá predznačila ikonografická kon-
cepciu emblemát. Táto .koncepcia sa pevnejšie ustálila
až v druhej polovici 16. storočia. Jej súčasťou sa stalo:
motto, imago, epigram. ZÁVADOVÁ, K. : Emblém
v knižnej grafike na Slovensku. Ars, 1983, č. 2, s. 75—
76. Bardejovské reliéfy patria skór tradicii středověku
ako predohre renesancie. Móžeme ich považovat skór
za modifikáciu reliéfně chápaných neskorogotických
svorníkov ako za renesančně emblemáta.
20 V prejazde meštianskeho domu č. 82 na ul. Slo-
venské j republiky rád v Prešove je neskorogotický
portál, ktorý napriek značnej tvarovej redukcii je ty-
pologicky příbuzný so západným portálom košdckého
dómu. Zdá sa byť pravděpodobné, že Majster Ján sa pri
svojich návštěvách Košic (pozři pozn. 11) zoznámil aj
so sochařskou výzdobou portálov dómu sv. Alžběty.
Umělecká historiografia už poukázala na spojitost so-
chárskej košickej huty s parléřovsikým okruhom (L.
Gerevich roku 1959, E. Marosi roku 1969); aj najnovšie
výskumy potvrdzujú táto skutočnosť (J. Bakošová roku
1976, 1982) a „jednoznačné vedú k potvrdeniu blízkého
vztahu košických reliéfov k parléřovskej kamennej
plastike“. Na základe komparácie sa J. Bakošovej javí
najužší vztah košických tabúl' ku gmudským reliiéfom,
ďalej k niektorým bustám dolného triforia pražského
kostola sv. Víta, k soche vojvodkyne Alžběty sväto-
štefanskej biskupskej brány a ku kremnickým zlom-
kom. V niektorých prvkoch nachádza súvislosti aj
s parléřovskými dielami v Krakove. BAKOŠOVÁ, J. :
Reliéfna výzdoba sevemého a západného portálu ko-
šického dómu. Ars, 1982, č. 1, s. 51. O parléřovských
inšpiráciách hovoří v súvislosti s kostolom sv. Miku-
láša v Prešove KLIMÁCKOVÁ, F. : Gotická kamenná
plastika na Slovensku. Bratislava 1967, nepublikovaná
diplomová práca (figurálna konzola vedla triumfálneho
obláká). Na tej istej stavbě sa potom střetáváme s me-
nom Majstra Jána v rokoch 1502—1515. KAHOUN, K. :
c. d., s. 46.
21 Podlá BUKOWSKI, A. — ZDÁT, M.: Ratusz wro-
clawski. Warszawa 1958.
22 Majstrovi Jánovi možno pripísať kamenársku vý-
zdobu južnej a východnej časti římsy a římsové reliéfy
východnej a západnej fasády, ktoré zrejme vznikli přib-
ližné súčasne (prvé desaťročie 16. storočia). Od nich
sa odlišuj ú rukopisné a typologicky reliéfně znaky
římsy arkiera (č. 41—53). Sú kompozičně spájané zváč-
ša po dvoch a charakterizované váčším dynamizmom
a dekoratívnosťou. Vznikli pravděpodobně neskór, sú-
bežne so stavbou arkiera.
Xy^oiKecTBeHHOe o^JopMjieHne Bepxnero Kapnma paryniM b ropové Eap/jenoB
PaSoTa nocBamena nsyneHmo KaivmeTecHOro ocjjopivijie-
hmh Bepxnero Kapnnaa paryinn b ropové SapAeMOB (1505—
1511 rr.). 3ra paTyma npeßCTaBjiaeT coóom nepBoe npo-
M3Be«eHMe nepcxo/iHoro ctmjih b Cjiobukum. B hcm coue-
TacTca roTMuecKoe Teno coopyaceHnna c xynoxcecTBCHHbi-
mm ajicMeiiTaMM nepnofla peHeccanca. nocKOJibKy paryiua
SbiJia iiecKOJibico pa3 pcMOHTi-rpoBana, ona aBjíaerca o«ho-
BpeMCHHO TaK>KC CBMflCTCJIbCTBOM pa3BMTMa MCTOflMKM
pecTaBparopcKMx paÔOT b óbiBineň Beurpnn.
Abtopom KaMHeTecHoro o<t>opMjieHna Bepxnero' KapHM3a
aBjíaerca Rh m3 IIpeiuOBa. OcbopMjieHne Ha wjkhom h ce-
BepHOM (bacaje coctomt m3 12 pcjibccjJOB c 3o;.(uaKajibHoú
TeMaTMKoň. 3ofluai< b KauecTBe xyjiO/KecrBCHHoro cioxcra
ncnojn>3OBaJica eine b aHTMHHOM nepi-io^e. CpeflHeBCKOBbe
M3M6HMJI0 ero' xynostecTBCHHoe co/icpacaiine : jkubothob
CTaHOBMTCa HOCMTeJICM HCJIOBeueCKMX CBOMCTB. Pa3BMTMC
acTpOHOMHM m napajuiejibHO c hcm TaK>Ke acrpojiornn b
15-0M BCKC BblßBMHyjIO 30flMaK3JIbHyiO TCMaTMKy B IJCHTp
BHMMaHMa, uTO iipoaBMjiocb TaioKe Ha paryme ropová
BapueňoB. Abtop CTpeMMrca pacicpbiTb ee npe/(nojiaraeMoe
CKpHToe SHaneHMe.
Ha boctohhom m 3ana«H0M (bacaje o<bopMjieHne co-
ctomt M3 cbwrypHbix m npeflMeTHbix ciožkctob (My3Mi<ajib-
Hbie mjim paÓOHMe MHCTpyMeHTbi), OT^ejieHHbix npyr ot
flpyra pMTMM3MpyiOIL(MMM BerCTaTMBHblMM MJIM OpHaMCHT-
hmmm 3jieMCHTaMM. yi<a3aHHbie pejibecbM JinmeHM
nOBeCTBOBaTCJIbHOM npeeMCTBCHHOCTM, OHM MMeiOT XapaK-
Tep 3aMKHyTbIX 3HaK0B CMMBOJIMHCCKOrO 3HaneHMM. Ohm
B33MMHO CBaaaHbl MACMHLIM KOHTCKCTOM. Mx nOHMMaHMe
óbiBaer sanacryio p,ayxe capKacTMiecKMM mjim CKenTMHec-
kmm. Ohm M3o6paa;aiOT cmmbojim gexoB, bmjhmx MeiijaH
— B03M0JKH0 MepCHaTOB CTpOMKM, CaTaHM3MbI, UiaJIbHblX
mjim myTOB. My3bii<aJibHbie MHcrpyMeHTbi mjim M3o6pa>KCHnx
JKMBOTHbIX SanaCTyiO CMMBOJIM3MpyiOT OTpMqaTCJIbHbie HC-
jiOBenecKMe cbomctbu.
Ha CTMjib TBopuecTBa Macrepa Rna M3 IIpenioBa oKaaaji
bjimähmc icaií napjiepjKOBCKMM, tuk n repxaepTOBCKMň xy-
/[OJKeCTBCHHblM KpýT. AHajIOrMM MOJKHO 3aMCTMTb, B HaCT-
HOCTM, B HCKOTOpblX npoM3Be^eHMax n03HHer0TMHeCK0r0
HOJibCKO-cMJiescKoro Kpyra, r/(e jkmbothoc TaKJKe cmmbo-
JIM3MpyeT OTpMHaTCJIbHblC UCJtOBCHCCKMe CBOMCTBa. Bapne-
ňOBCKOe npoM3BeneHMC Macrepa ílHa npeflCTaBJísieT coöom
He TOJIbKO MHTepeCHbIM B3rJiafl B nyXOBHblň MMp MCina-
HMHa Ha py6e>i<e 15-ro m 16-ro bckob, ho 'raioice Kyjib-
MMHaijMio ero TBopuecTBa b oóJiacTM apxMTeKTypHoň njiac-
TMKM.