Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

39
Ikonografia bratislavskej plastiky
17. a 18. storočia
IVAN RUSINA

Bratislava v 17., ale predovšetkým v 18. sto-
ročí patřila k najvýznamnejším strediskám ba-
rokového sochárstva strednej Európy. V meste
pósobili dve z popredných osobností stredoeu-
rópskeho sochárstva Georg Raphael Donner a
Franz Xaver Messerschmidt. Vznikli tu mnohé
diela, ktoré sú súčasťou základného fondu so-
chárstva barokovej Európy. Naša štúdia sa pre-
to venuje tematickým okruhom sochárstva měs-
ta, „světu predstáv“1 bratislavskej plastiky 17.
a 18. storočia.
Pri zbežnom pohlade na ikonografický súpis
bratislavskej plastiky sledovaného obdobia mu-
síme konštatovaf, že v porovnaní s okolitými
významnými barokovými sochárskymi stredis-
kami Viedňou, Mníchovom či Prahou je skrom-
nější. Náš súpis však obsahuje len zlomok pó-
vodného bohatstva, a to z viacerých faktorov:
1. viaceré diela zanikli v dósledku neskorších
úprav a prestavieb. V mnohých bratislavských
kostoloch, napr. u kapucínov, jezuitov, trinitá-
rov, uršulínok sa póvodný barokový inventář
vyměnil za nový ešte v období baroka. O pó-
vodných dielach nemáme správy a pre ikono-
grafický súpis sú nenávratné stratené.2 Staveb-
né úpravy v období baroka sa však týkali aj
Bratislavského hradu, veřejných budov, palácov
i městského opevnenia. Pri nich zanikli mnohé
výtvarné celky, aj jednotlivé diela; niektoré
z nich poznáme z opisov, zobrazení a pod. Iné
padli za oběť puristickým regotizačným úpra-
vám v 19. storočí, ba niektoré sa odstránili až

v našom storočí, napr. sochy bočných oltárov
v kostole milosrdných bratov, súsošie Jána Ne-
pomuckého, štíp sv. Jozefa a i.
2. Mnohé diela sa z Bratislavy vyviezli. Naj-
mä dva ja na j významnější tvorčovia bratislav-
skej plastiky, Donner a Messerschmidt, nepra-
covali len pre Bratislavu, ale aj pre ďalšie mes-
tá či objednávatelov. Diela, ktoré sa po doho-
tovení odviezli, napr. Donnerova Apoteóza Ka-
rola VI. či jeho modely pre fontánu na vieden-
skom Neumarkte, sme preto do nášho súpisu
nezařadili, hoci ovplyvnili aj tematický svět
bratislavskej plastiky.3
3. Velký počet diel barokovej plastiky sa dos-
tal do zbierok rozličných bratislavských inšti-
túcií : do Městského múzea, Slovenskej národnej
galérie, ale najmä do Galérie hl. města Bratisla-
vy.4 Bratislavská proveniencia váčšiny z nich
je sporná, připadne sa nedá presvedčivo doká-
zat. Do súpisu sme zařadili len tie diela, ktorých
miestny póvod je zaručený.
4. Rovnako sme do súpisu nezařadili diela,
ktoré sa nedajú ikonograficky určiť. Sú to nie-
len svätci a alegorické postavy bez atribútov,
ale napr. aj Messerschmidtove portréty nezná-
mých mešťanov či hlava kapucína.
Třeba podotknúť aj to, že dvaja najvýznam-
nější tvorčovia bratislavskej plastiky 18. storo-
čia, Donner a Messerschmidt, neboli ikonogra-
fickými novátormi. Donner opakoval běžné té-
my barokovej ikonografie, Messerschmidt sa
věnoval portrétu. Donner dokonca svojou klasi-