Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 41
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0133
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
41

chudobné zastúpená, a to z viacerých dóvodov.
Antické témy nemalí v bratislavskom sochárstve
tradíciu, chýbalo im sociálně zázemie, objedná-
vatelia i dóvod vzniku (svätci boli okrem iného
aj nástrojom protireformačného boja) a napokon
bratislavské zbierky, v ktorých takéto práce aj
boli, sa postrácali a s nimi zmizli bez stopy
i tieto diela.
Velká skupina diel s antickou tematikou
vznikla už okolo polovice 17. storočia, keď pri-
mas Lippay dal v záhradě letného arcibiskup-
ského paláca postavit horu Parnas, ktorú oživil
postavami Múz, Apolóna a Pegasa. Celok sa,
žiaf, nezachoval poznáme ho iba nepriamo z o-
pisov a z grafického listu.
Tvorcom druhej vel’kej kolekcie diel s antic-
kou tematikou bol G. R. Donner. V Bratislavě
vytvořil rozsiahlu skupinu drobnej plastiky, či
už to boli jednotlivé postavy (Merkúr s Amo-
rom), dvojice postáv (Merkúr s Venušou) alebo
antické příběhy Paridovho súdu či Venuše vo
Vulkánovej dielni. V týchto šlapajach pokračo-
val i Donnerov následovník, autor drobnej sku-
piny Kadma a Harmonie, Pana a Nymfy či
Bakchantky.5
V druhej polovici 18. storočia vznikla aj ne-
velká skupina diel s antickou tematikou, urče-
ných na výzdobu palácov a veřejných budov
města: divadla (Demokritos), radnice (Bakchant-
ka?), Primaciálneho paláca (Minerva), Grassal-
kovichovho paláca (Flora, Ceres, Bakchus, Vul-
kán). Okrem velkorysých celkov či kolekcií
drobnej plastiky poznáme aj práce, ktoré boli
súčasťou iného diela, napr. postavu Marsa z ná-
hrobku J. Pálffyho, či římsku bohyňu vojny
Bellonu na Pálffyho brnění z toho istého ná-
hrobku.
3. Alegorie
Svět alegorií bratislavskej plastiky 17. a 18.
storočia móžeme stotožniť s alegóriami cností,
pretože ostatné témy, napr. alegória Historie či
Zákonodárstva, sú ojedinělé. Z rozsiahlej sku-
piny cností je v Bratislavě bežne zastúpená len
jedna část (Viera, Nádej, Láska), ku ktorej
potom přistupuj ú štyri hlavné cnosti (Spraved-
livost, Sila, Múdrosť, Rozvaha); vyskytujú sa
v skupinách, zriedkavejšie stoja osamotene. So


Slovenský sochař: Epitaf J. Draskovicha, detail. 1613.
Bratislava, dóm sv. Martina. Foto P. Breier — J. Ptáček

štyrmi hlavnými cnosťami sa střetáváme už
v polovici 17. storočia v súdnej sieni bratislav-
skej starej radnice. Teologické cnosti sa obja-
vujú častéjšie okolo polovice následuj úceho sto-
ročia (štíp sv. Floriána, castrum doloris F. Bar-
kóczyho, kazatel’nica u klarisiek). V šesťdesia-
tych rokoch 18. storočia vznikli dve rozsiahlej-
šie alegorické skupiny: na priečelí Balassovho
paláca (Stálost, Prezieravosť, Pokora, Múdrosť)
a na ohradě letného arcibiskupského paláca.
Na jednotlivých pilieroch ohrady nesú anjeli
atribúty cností: holuba, zrkadlo, roh hojnosti
a srdce, ktoré symbolizujú Úprimnosť, Prezie-
ravosť, Hojnost a Lásku. Uvedené atribúty sú
běžné v priebehu celého 17. a 18. storočia a vy-
chádzajú z Ripovej Ikonológie. Změnu zazna-
menáváme až koncom 18. storočia na alegorie-
loading ...