Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 42
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0134
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
42


Okruh Ch. W. W. Beyera: Vulkán (Zima). Před 1770.
Bratislava, bývalý Grassalkovichov palác. Foto P. Breier
— J. Ptáček

kých postavách atiky Primaciálneho paláca (Mi-
nerva, Múdrosť, Láska k vlasti, Mlčanlivosť, Čis-
tota srdca, Božia múdrosť), ktoré sú dokladom
osvietenských názorov konca 18. storočia.
II. Sakrálna tematika
4. Sv. Trojica
Zobrazenie sv. Trojice má v bratislavskom
sochárstve okrem běžných symbolov, napr.
trojuholníka s božím okom,6 tri základné formy.
Predovšetkým je to pokračujúca tradícia typu
středověkého zobrazenia Trojice ako tzv. Trónu
milosti (napr. na bývalom hlavnom oltáři jezui-

tov či v kostele sv. Trojice). Druhý typ, šířený
predovšetkým protireformáciou, představuje na
oblakoch Boha-Otca so zemegufou, po jeho pra-
vici Krista s krížom a nad nimi sa vznášajúcu
holubicu.7 Třetí ikonografický typ súvisí s oltá-
rom Ukrižovania (napr. na bočnom oltáři u ka-
pucínov i trinitárov). Skupina Trojice nemá
v bratislavskej plastike centrálně miesto, je od-
sunutá do nadstavcov (napr. kazatefníc či oltá-
rov). Tvoří aj vrcholovú skupinu morového
štípa.
5. Kristus
Zobrazenie Krista si uchovalo kontinuitu od
neskorej gotiky cez renesanciu až po barok (na
rozdiel napr. od zobrazovania svätcov či Márie).
V sochárstve Bratislavy 17. a 18. storočia sú
zobrazenia príbehov z jeho detstva poměrně
zriedkavé (Narodenie). K jeho učitelskej činnos-
ti sa viaže len jediný cyklus z kazatefnice je-
zuitského kostela z roku 1753: 12-ročný Kristus,
Reč na hoře, Kázanie 1’udu, Kristus u Márie
a Marty, Nechajte maličkých prísť ku mne.
Hlavnou témou bol pašiový cyklus. Jednotlivé
scény sa opakujú i viackrát zásluhou dvoch
bratislavských kalvárií a série pašiových výja-
vovvkaplnke Jána Almužníka. Naj časté jsou té-
mou bol ukřižovaný Kristus v základných ob-
měnách: ako vefká, dramaticky koncipovaná
kompozícia s obidvoma lotrami, dvorná Máriami
a Jánom, alebo bez lotrov, s jednou Máriou
a Jánom, či ako jednoduchý krucifix. Zvyčajne
bol umiestnený na oltáři, v krížovej chodbě,
v oratoriu, v predsieni kostola alebo v exteriéri
města. Rozmermi sa tieto skupiny pohybovali
od nadživotných velkostí až k dielam drobnej
plastiky určenej na súkromnú bohoslužbu. Stře-
táváme sa s nimi v priebehu celého 17. a 18.
storočia. Ďalšie příběhy z pašií sú už zriedkavej-
šie (Ukladanie do hrobu), rovnako ako sú oje-
dinělé i rožne typy zobrazenia Krista, napr.
Kristus v mladosti, Salvator mundi, Imago pie-
tatis, Dobrý pastier.
6. Anjeli
Z ikonografie anjelských chórov sa v Brati-
slavě objavili len dve najnižšie skupiny: archan-
jeli a bezmenní obyčajní anjeli. Zo siedmich ar-
loading ...